VIDEO: Heger vládne v obmedzenom režime. Čo bude ďalej? Čaputová chce predčasné voľby, Kollár hľadá 90 hlasov

Po páde menšinovej vlády Eduarda Hegera sa každý pýta, čo bude ďalej. Väčšina lídrov vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej sa zhoduje na tom, že je potrebné sa čím skôr dohodnúť na predčasných voľbách. Kým pred hlasovaním o vyslovení nedôvery sa špekulovalo najmä o septembri, dnes už politici hovoria inak. K volebným urnám by sme mohli pristúpiť už v máji alebo v júni. Je to možné? A čo bude s januárovým referendom, ktoré inicioval opozičný Smer?

Parlament mal rokovať už v piatok, no podpredseda parlamentu Peter Pčolinský prerušil schôdzu do pondelka aj pre neprítomnosť predkladateľov. V rokovacej sále sedelo ráno len zopár poslancov. Dodal, že do pondelka by sa mal dohodnúť ďalší postup medzi lídrami politických strán, čo potvrdil aj predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. „Do pondelka by sa situácia mohla ujasniť a mohli by sme prerokovať body, na ktorých bude všeobecná dohoda,“ povedal Pčolinský.

Značka „hľadá sa 90 poslancov“

Práve dohoda na predčasných voľbách bude kľúčová. Kollár vyzýva všetkých, aby si čím skôr zmenili ústavu a mohli si tak skrátiť volebné obdobie, na čo je potrebných 90 hlasov. Problémom by mohol byť postoj OĽaNO, ale aj SaS. Liberáli síce vládu s pomocou ostatných odvolali, no ich plán je trošku chaotický. Nechcú predčasné voľby, boli by za novú vládu, v ktorej však byť nechcú. Aj preto je takmer nemožné zostaviť novú sedemdesiatšestku. Ako teda Kollár zabezpečí 90 hlasov na schválenie zmeny ústavy? „Tým, že ich získam. Samozrejme, že mám plán,“ povedal Kollár. „Ak neprejde novela ústavy, nebudú žiadne predčasné voľby a prezidentka si dá svoju úradnícku vládu,“ dodal Kollár s tým, že chce, aby na budúci týždeň bola schválená zmena ústavy k predčasným voľbám a aj štátny rozpočet.

Upozornil, že po štvrtkovom večernom rozhovore s prezidentkou Zuzanou Čaputovou má od hlavy štátu úlohu zabezpečiť najneskôr do konca januára úpravu ústavy, ktorá by dovolila poslancom skrátenie volebného obdobia. Využije na to predstavený návrh z dielne Sme rodina, avizuje však pozmeňovací návrh. „Umožní, aby toto rozhodnutie o zmene ústavy mohlo byť prijaté aj uznesením poslancov,“ vysvetlil. Pozmeňovací návrh už predtým predložila aj Mária Kolíková.

K tomuto kroku by mohlo teoreticky dôjsť ešte na decembrovej schôdzi, prípadne hneď v úvode januárovej, ktorá sa začína až na konci prvého mesiaca nového roka. „Ak by sa tak stalo trebárs aj v tom januári, akonáhle sa to objaví v Zbierke zákonov, v podstate na druhý deň môžeme 90 hlasmi schváliť skrátenie volebného obdobia a vyhlásiť predčasné voľby,“ upozornil Kollár.

V parlamente je okrem návrhu Sme rodina aj návrh Tomáša Tarabu, ten však odmietala SaS a niektorí ďalší poslanci. Koalícia sa ešte vo štvrtok snažila predísť pádu tým, že Kollár navrhol v úvode rokovania poslancom predradiť pred hlasovanie o nedôvere hlasovanie o novele ústavy, ktorá by umožnila vyhlásiť predčasné voľby zákonom či referendom. Práve to bola podmienka Tomáša Tarabu na to, aby vládu spolu s kuffovcami podržali. Kvôli hlasom Jany Žitňanskej a Juraja Šeligu to však neprešlo, keďže Šeliga odmietol akékoľvek dohody s Tarabom. Koalícii tak plán na záchranu nevyšiel. Za reálny Kollár považuje termín na prelome mája a júna. „Ja sa zhodujem v termíne predčasných volieb s pani prezidentkou,“ vyhlásil.

Čaputová chce predčasné voľby čo najskôr

Prezidentka po odvolaní vlády Eduarda Hegera zdôraznila, že politici by mali urobiť všetko pre stabilitu a pre to, aby parlament najneskôr do konca januára prijal všetky potrebné kroky smerujúce k predčasným voľbám. „Konštatujem, že dráma, ktorú som spomenula vo svojom prejave o stave republiky, sa prejavila aj v posledných minútach vášho vládnutia,“ uviedla v príhovore po odvolaní vlády. Vzhľadom na obmedzený charakter vládnutia tejto vlády prezidentka žiada, aby boli predčasné voľby v prvom polroku budúceho roka.

V prípade, ak k rozhodnutiu o nich v uvedenom termíne nepríde, hlava štátu pristúpi k ďalším krokom v zmysle ústavy. Stíha sa termín volieb v júni alebo dokonca v máji? „Podľa platného znenia zákona č. 180/2014 Z. z. sa majú voľby do NR SR vyhlásiť najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Ak dobre počítam, ak by sa vyhlásili začiatkom februára, mohli by sa konať už v máji, prípadne v júni,“ zhodnotil pre Pravdu Marek Domin z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Druhou možnosťou okrem predčasných volieb teda je, že prezidentka vymenuje novú vládu ešte do riadnych parlamentných volieb, ktoré by sa konali vo februári alebo v marci 2024. „Akákoľvek novovymenovaná vláda sa však bude musieť uchádzať o dôveru NR SR, či už bude tzv. úradnícka, alebo bude vychádzať z dohody parlamentných strán. Ak dôveru nezíska, prezidentka ju odvolá a opäť poverí vykonávaním funkcie až do vymenovania (ďalšej) novej vlády. Tento postup sa, teoreticky, môže opakovať až do riadnych volieb,“ vysvetľuje Domin.

Strana SaS deklarovala, že jej ide skôr o rekonštrukciu, než o predčasné voľby, no ako sme spomínali, ich plán je chaotický a nová vláda mýtus. Úradnícku vládu odmietol aj Kollár a strany Smer či Hlas. Neprahne po nej ani Čaputová, ktorá preferuje predčasné voľby. Strana SaS bola naklonená odkladu hlasovania a možno i stiahnutiu návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, tento scenár však zhatil postoj ministra financií Igora Matoviča pri podávaní demisie, ktorú vytrhol z rúk pracovníka kancelárie prezidentky. Šéf liberálov sa nebojí, že by pád vlády stranu poškodil a zopakoval, že SaS nie je za predčasné voľby, ale preferuje buď rekonštrukciu vlády, alebo kabinet zložený z odborníkov. Podľa neho tieto možnosti ešte nie sú „mimo hry“.

Prezidentka v piatok odvolala menšinovú vládu Eduarda Hegera a zároveň ju podľa ústavy musela dočasne poveriť vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu, keďže ide o odvolanú vládu a nie vládu v demisii. „A to až do vymenovania novej vlády, avšak s obmedzenými právomocami. Niektoré nebude môcť vláda vykonávať vôbec, niektoré len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky,“ uviedol Domin.

A čo referendum?

Otázkou ostáva, čo sa stane s referendom, ktoré iniciovala strana Smer. Zdá sa, že strana Roberta Fica to má podchytené pozmeňovacím návrhom Borisa Suska a Martina Nemkyho (obaja Smer). „Prezident Slovenskej republiky nevyhlási referendum alebo zruší referendum vyhlásené podľa odseku 1, pred konaním referenda na návrh petičného výboru,“ píše sa v návrhu s dodatkom, že navrhované doplnenie ústavy reaguje na potrebu vyplývajúcu zo situácie, ak dôjde k zmene ústavného textu v NR SR, „obsahom ktorého je právna úprava, ktorá je predmetom už vyhláseného referenda“.

Ide o pozmeňovací návrh k návrhu Tomáša Tarabu o skrátení mandátu poslanca uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného referenda o skrátení volebného obdobia parlamentu. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár uviedol, že v prípade, ak nedôjde k dohode v parlamente, jedinou možnosťou zvrátiť to je referendum, ak bude platné. Kollár zatiaľ nevidí možnosti, ako referendum zrušiť. Podľa ústavného právnika Domina však vzhľadom na podmienku nadpolovičnej účasti bude referendum pravdepodobne neplatné. „V takom prípade sa naň bude (právne) hľadieť, ako keby nebolo,“ uviedol. V prípade, že by platné bolo a ak by parlament ešte pred referendom sám zmenil ústavu tak, že by bolo možné skrátiť volebné obdobie vlády, bolo by potrebné skúmať, respektíve porovnať zmenu prijatú v NR SR a zmenu, ktorá by vyplývala z referenda.

„Ak by obsahovo malo ísť o rovnakú zmenu ústavy, problém by v zásade nebol a bolo by možné výsledky referenda interpretovať tak, že občania vlastne potvrdili zmenu Ústavy, ktorú medzičasom prijala NR SR,“ skonštatoval Domin. Ak by sa obsahy zmeny ústavy v NR SR a jej zmeny v referende líšili, v zásade by malo platiť to, čo prijali občania v referende. „Keďže výsledky referenda sú záväzné a majú (tiež) silu ústavného zákona. Ťažko sa však exaktne vyjadriť, keďže vôbec nie je známe, akú zmenu ústavy presne parlament prijme,“ dodal s tým, že v tomto prípade by bolo ideálne, aby parlament počkal na výsledky referenda a zmenu ústavy schvaľoval až potom.

Odvolaná vláda vykonáva právomoci v obmedzenom rozsahu

Oproti „normálu“ sa podľa vedúceho Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave Mariána Gibu právomoci vlády rozdelia do troch skupín

1. také, ktoré aj po odvolaní vláda vykonáva sama, tak ako doteraz;
2. také, ktoré už nemôže vykonávať vôbec;
3. také, na ktorých vykonanie potrebuje predchádzajúci súhlas prezidenta – sem spadá napríklad vymenovanie/od­volanie troch členov Súdnej rady a všetky právomoci, ktoré vláde nevyplývajú z ústavy, ale z bežných zákonov – čo je do počtu pomerne veľká skupina (napr. zo zákona o rokovacom poriadku NR SR vyplýva, že vláda môže požiadať parlament, aby určitý návrh zákona prerokoval v skrátenom konaní – v tomto režime by mohla parlament o to požiadať len so súhlasom prezidentky; potom sú tam vymenovania rôznych štátnych funkcionárov a ďalšie veci, ktorých výpočet by bol dlhý).

pravda.sk