Premiér Eduard Heger rokoval na úrade vlády s odborníkmi i s hlavným hygienikom Jánom Mikasom. Dôvodom sú opatrenia, ktoré navrhlo konzílium odborníkov. Ich cieľom je zamedziť šíreniu ochorenia Covid-19.
Očkovaní a ľudia, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, budú v čiernych okresoch môcť navštevovať reštaurácie či ubytovacie zariadenia. Všetko za pravidelných kontrol dodržiavania opatrení. Zhodla sa na tom koaličná rada, oznámil premiér Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti.
„Verím, že prevádzky budú rozumné a nebudú riskovať tvrdé sankcie pri obchádzaní povinností. To znamená, že nevpustia do interiérov nezaočkované osoby,“ uviedol predseda vlády s tým, že kabinet by mal na najbližšom rokovaní hlasovať o viacerých opatreniach.
Rozhodovať by vláda mala o povinnosti pre prevádzkovateľa/organizátora odmietnuť vstup do prevádzky alebo na hromadné podujatie osobe, ktorá sa odmietne preukázať COVID passom a svojou totožnosťou. Prevádzkovateľ/organizátor by tiež mal dostať právo vykázať z priestoru alebo podujatia osobu, ktorá poruší opatrenia vydané Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ).
„ÚVZ a polícia budú mať nové oprávnenia, a to na mieste udeliť blokovú pokutu alebo uzatvoriť podnik. Ak osoba urazí zdravotníkov alebo sfalšuje COVID pass, tak sa zvýši bloková pokuta na 1000 eur,“ doplnil premiér na sociálnej sieti.
„Zamestnávatelia budú môcť vyžadovať od zamestnancov Covidpass,“ píše sa v ďalšom bode, o ktorom sa bude na vláde najbližšie hlasovať.
Kabinet by mal rozhodnúť aj o tom, že zamestnávatelia budú môcť vyžadovať od zamestnancov COVID pass. „Nezaočkovaní zamestnanci prevádzok v čiernych okresoch, ktorí ochorenie neprekonali, budú môcť byť aj testovaní, avšak test im zabezpečí zamestnávateľ, a to minimálne dvakrát do týždňa na vlastné náklady,“ uviedol predseda vlády.
Pandemickú PN chce dať koalícia na úroveň štandardnej PN. „Povinné očkovanie pre vybrané skupiny zatiaľ nebudeme zavádzať,“ uzavrel premiér s tým, že viac informácií povedia po vláde. Tá sa zvyčajne schádza v stredu
Premiér Eduard Heger rokoval na úrade vlády s odborníkmi i s hlavným hygienikom Jánom Mikasom. Dôvodom sú opatrenia, ktoré navrhlo konzílium odborníkov. Ich cieľom je zamedziť šíreniu ochorenia Covid-19.
Vo vláde panuje zhoda na tom, že sa musí konať ráznejšie a prijať k tomu aj potrebné opatrenia. Dôvodom je, že ľudia nedodržiavajú nastavené podmienky v súvislosti so šírením pandémie ochorenia Covid-19. Uviedol po rokovaní so zdravotníkmi a členmi vlády o epidemickej situácii premiér Eduard Heger.
Na základe minulotýždňových odporúčaní konzília odborníkov dal premiér viacerým ministrom vypracovať podklady, ako by sa tieto odporúčania mohli dostať do praxe.
„Tá zhoda je na tom, že potrebujeme konať ráznejšie. Ukazuje sa, že ľudia opatrenia nedodržiavajú, Covid automat je nastavený dobre, ale pokiaľ sa nedodržiava, akoby neexistoval. Potrebujeme prísť s rozhodnutiami, ktoré budú ráznejšie z hľadiska dodržiavania opatrení,“ vyhlásil Heger.
Konzílium odborníkov navrhuje obmedziť pohyb neočkovaných v čiernych okresoch a zvážiť povinné očkovanie proti ochoreniu Covid-19 pre vybrané skupiny obyvateľov podobne ako v iných štátoch Európskej únie.
Konzílium taktiež odporúča, aby z pandemickej PN, ktorá sa vypláca pri ochorení Covid-19, čerpali výhody len očkovaní ľudia. Navrhujú aj ďalšie sprísnenia, napríklad používanie covid pasov aj na chodenie do práce už od červených okresov a dôrazné odporúčanie home office tam, kde je to možné.
S niektorými návrhmi odborníkov mala problém strana SaS. Podľa šéfky zdravotníckeho výboru národnej rady Jany Bittó Cigánikovej si však mnohé veci vysvetlili. „S návrhmi odborníkov máme takmer úplnú zhodu, jediné, čo nás znepokojilo, bola diskusia o zákaze vychádzania,“ uviedla.
Strana mala okrem toho aj výhrady k zatváraniu škôl, podľa Cigánikovej si však vysvetlili, že má ísť len o akési „covidové prázdniny“. „Po tejto diskusii máme zhodu,“ uviedla.
Očkovanie, test či prekonanie ochorenia COVID-19 ako podmienka vstupu do barov a reštaurácií? Viaceré štáty sa uchýlili k tomuto kroku. Kde však ležia úskalia takéhoto pravidla? Podľa právnika Petra Vargu z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý vyučuje kliniku antidiskriminačného práva, by bola takáto požiadavka zo strany prevádzkovateľov problematická.
Mohlo by totiž dôjsť k zneužívaniu a chaosu v pravidlách. Problém by podľa jeho názoru mohla vyriešiť štátna autorita, ktorá by určila jednotný postup. Napriek tomu by však takáto právna úprava mala „zavarené“ na konanie pred Ústavným súdom. Viac v rozhovore, ktorý doc. JUDr. Peter Varga, PhD. poskytol v júli 2021 denníku Pravda.
Je v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, ak by poskytovatelia tovarov a služieb podmieňovali vstup do prevádzok Covid passom?
Toto by bolo protiprávne v prípade, že prevádzky by z vlastného rozhodnutia začali púšťať výhradne zaočkovaných ľudí a začali by poskytovať svoje služby len tejto skupine zákazníkov. Prevádzky nemajú žiaden právny základ na to, aby na základe vlastného rozhodnutia púšťali do svojich prevádzok ľudí na základe toho, kto je alebo nie je očkovaný. Rovnako takéto svojvoľné rozhodnutie požadovať očkovanie či testovanie pre vstup na pracovisko nemôžu prijať ani zamestnávatelia, keďže by bolo nad rámec toho, čo im umožňuje všeobecne záväzný právny predpis. Domnievam sa, že to nie je v súlade so zákonom.
Platí to obdobne pri podmieňovaní výkonu zamestnania zdravotníckych pracovníkov očkovaním?
Otázka znie, či môže zamestnávateľ požadovať od zdravotníckeho personálu povinnosť preukázať sa očkovaním. V súčasnosti je právny stav identický, pokiaľ ide o očkovanie zdravotníckych pracovníkov, ako v prípade ostatných zamestnancov. Rovnako som toho názoru, že zamestnávateľ, hoci ide o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nemôže svojvoľne rozhodnúť, že nevpustí na pracovisko zamestnancov, ktorí nie sú očkovaní, lebo ich považuje za hrozbu. Na prijatie takéhoto rozhodnutia existuje štátna autorita, ktorá disponuje legislatívnou právomocou, aby prijala všeobecne záväzný predpis, ktorý by stanovil, ako majú postupovať zamestnávatelia, ktorí sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Obdobne to platí aj pri ostatných zamestnávateľoch. Rozhodne nie je každý zamestnávateľ odborne zdatný na to, aby posúdil a určil podmienku absolvovania očkovania, testovania či prekonania ochorenia ako podmienku, ktorá tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na výkon práce.
V tomto prípade by teda išlo o neprimeranú požiadavku?V
Nemyslím si, že takáto požiadavka by bola primeraná a legitímna pre akékoľvek povolanie. Najvhodnejšie a právne najčistejšie z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov by bolo, ak by prípadná povinnosť absolvovať očkovanie alebo testovanie bola určená všeobecne záväzným právnym predpisom, na ktorý by sa aj zamestnávatelia mohli jednoznačne odvolávať. Netreba zabúdať ani na rovinu ochrany osobných údajov. Údaje týkajúce sa zdravia sú považované za osobitnú kategóriu osobných údajov, keďže ide o citlivé osobné údaje. V každom prípade by si každý zamestnávateľ nemal určovať vlastné kritériá a podmienky pre absolvovanie očkovania, preukazovanie negativity, prípadne predkladanie potvrdení o zdravotnom stave.
Pretože by to mohlo vytvoriť priestor na potenciálne zneužitie a zmätok v pravidlách?
Tu je veľký priestor pre zneužitie práva, ochrany súkromia zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, ale aj klientov rôznych prevádzkovateľov v súkromnoprávnych vzťahoch. Keby bolo umožnené každému prevádzkovateľovi, zamestnávateľovi či poskytovateľovi služieb, aby si stanovil vlastné kritériá, tak by vznikol akurát chaos. Ak by sa viazalo poskytovanie služieb na absolvovanie očkovania, tak to vidím ako problematické aj z pohľadu antidiskriminačného zákona, pretože by vznikli dve kategórie ľudí, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii a zároveň sa dožadujú určitej služby. To by spadalo pod definíciu „iného postavenia“ ako dôvodu, pre ktorý sa diskriminácia zakazuje. De facto ide totiž o rozdielne zaobchádzanie z dôvodu „iného postavenia“, keďže určitým statusom, ktorým je absolvovanie očkovania, sa podmieňuje prístup k tovarom, službám, prípadne aj prístup k zamestnaniu atď.
Vedela by tento problém vyriešiť novela antidiskriminačného zákona?
Nemyslím si, že by to bolo vhodné. Skôr si myslím, že by bolo vhodnejšie, keď sa prijíma akýkoľvek právny predpis, aby reflektoval požiadavku, aby sa neprimerane nezasahovalo do práv jednotlivcov. Keď sa stanovuje nejaká povinnosť, tak musí byť legitímna a primeraná. Otázkou legitimity sa napokon zaoberal aj Ústavný súd SR v rozhodnutí, ktorým sa pozastavila účinnosť vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 226/2021 Z. z., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky. Ústavný súd SR posudzoval kategóriu plne zaočkovaných osôb, pričom do tejto kategórie spadali aj osoby, ktoré nespĺňali parametre plne zaočkovanej osoby, keďže za takúto sa považovali aj osoby po prvej očkovacej dávke pri dvojdávkovej schéme vakcín. To, samozrejme, spôsobilo aj to, že Ústavný súd SR spochybnil naplnenie cieľa vyhlášky, ktorým mala byť ochrana života a zdravia. Status plne zaočkovanej osoby sa totiž priznal aj osobám, ktoré nemali ešte vytvorené protilátky v množstve spôsobilom na vlastnú ochranu pred ochorením, čo nemalo potenciál znížiť riziko nákazy iných osôb.
Na tom rozhodnutí Ústavného súdu bolo zaujímavé, že opomenul argumentáciu navrhovateľov. Tí tvrdili, že diskriminačné je už len samotné delenie na zaočkovaných a nezaočkovaných v prípade karantény. Súd však pozastavil účinnosť z vlastného podnetu a túto otázku nerozoberal. Ak by napríklad vyhláška ÚVZ podmieňovala vstup do prevádzok Covid passom, nebol by tam konflikt vyhlášky s antidiskriminačným zákonom?
Mimochodom, podobnú situáciu sme tu už mali, pokiaľ išlo o celoplošné testovanie, ktoré svojimi dôsledkami bolo v podstate povinné, aj keď autori myšlienky nás presviedčali o opaku. Pri vašej otázke by som sa trochu pozastavil. Nepovedal by som jednoznačne, že to je v rozpore s antidiskriminačným zákonom, prípadne s Ústavou SR z dôvodu porušenia princípu rovnosti a nediskriminácie. Bolo by potrebné vykonať test legitimity a proporcionality takejto právnej úpravy, v rámci ktorého by sa posúdil účel a cieľ sledovaný daným opatrením a jeho primeranosť pokiaľ ide o zásah do práv a slobôd jednotlivcov. Pokiaľ by bol cieľ právnej úpravy zabránenie šíreniu choroby, tak by bolo, samozrejme, nevyhnutné posúdiť celkovú epidemickú situáciu. Pokiaľ by bol len malý počet prípadov nákazy a malý počet hospitalizovaných ľudí, tak zásah do práv a slobôd by bol neprimeraný. Na druhej strane, pokiaľ by išlo o situáciu, akú sme mali napríklad v marci, tak vtedy by som si vedel predstaviť aj splnenie podmienky primeranosti. Jednoducho to nemožno paušalizovať na akékoľvek obdobie, každé opatrenie je potrebné posudzovať v konkrétnom čase, ktorý reflektuje epidemickú situáciu, a, samozrejme, aj po obsahovej stránke.
Antidiskriminačný zákon v § 8 určuje uzavretú množinu dôvodov, pri ktorých je rozdielne zaobchádzanie s osobami prípustné, pričom legitímny cieľ a primerané prostriedky sa vzťahujú len na zamestnanecké vzťahy, a nie na poskytovanie tovarov a služieb. Nedal by sa tento konflikt vyriešiť prípadnou novelou, ktorá by rozšírila túto množinu prípadov prípustného rozdielneho zaobchádzania?
Určite by nebolo vhodné novelizovať antidiskriminačný zákon v tomto kontexte a rozširovať situácie, keď je rozdielne zaobchádzanie prípustné. Pokiaľ by sa zaobchádzalo rozdielne so zaočkovanými a s nezaočkovanými osobami, tak by sa situácia posudzovala ako priama diskriminácia. Nie každé rozdielne zaobchádzanie je však automaticky aj porušenie zákona. Okrem spomenutých výnimiek v § 8, na ktoré odkazujete, je aj pri definícii priamej diskriminácie uvedené, že je potrebné porovnávať osoby, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Právna otázka tak znie, či zaočkované a nezaočkované osoby sú v porovnateľnej situácii pri výkone svojich práv, prípadne pri stanovení určitých povinností. Túto otázku je potrebné zodpovedať vždy v kontexte konkrétneho prípadu a, samozrejme, aj s ohľadom na aktuálne vedecké štúdie.
Čiže ak by sa u nás zaviedla podmienka vstupu do barov a reštaurácií len s Covid passom, ako napríklad vo Francúzsku či v Dánsku, tak takáto právna úprava je súca na konanie pred Ústavným súdom?
Myslím si, že áno. Aj keby sa takéto niečo u nás zaviedlo, tak určite príde návrh na konanie pred Ústavným súdom SR, ktorý by takéto opatrenie preskúmaval. Ak by takéto opatrenie bolo prijaté formou vyhlášky ÚVZ, tak by posudzoval právomoc ÚVZ upraviť formou vyhlášky opatrenie takéhoto rozsahu a charakteru. A druhá rovina, ktorú by posudzoval, by bola otázka diskriminácie, teda ak ide o „iné postavenie“, tak či očkované osoby a neočkované osoby sú v porovnateľnej situácii, alebo nie, pokiaľ by išlo napríklad o prístup k tovarom a službám v kontexte prípadnej právnej úpravy.
Takže riešením nie je ani tak zmena právnej úpravy, ale skôr spoľahnutie sa na vyriešeniu konfliktu Ústavným súdom?
Myslím si, že áno. Lebo každý zákon musí byť súladný s Ústavou SR. Nepochybujem o tom, že Ústavný súd SR by sa takouto právnou úpravou zaoberal a posudzoval jej ústavnosť.
Súčasné bezprecedentné a arogantné správanie sa Hegerovej vlády a jeho predstaviteľov vyvoláva v spoločnosti nebývalé napätie. Slováci stále častejšie protestujú proti segregácii neočkovaných a súčasným vládnym korona-opatreniam, ako aj proti vakcinačnej propagande zo strany médií.
Ľudia sú znepokojení aj v súvislosti s neexistujúcou verejnou debatou o očkovaní, keď médiá a tzv. odborníci namiesto objektívneho informovania o viacerých názoroch na vakcíny, plnia jednostranným informovaním agendu farmaceutických firiem a vlády, ktorých snahou je napriek veľkému odporu slovenskej verejnosti zaočkovať celú populáciu experimentálnymi vakcínami.
Hegerova garnitúra po protiústavných a segregačných opatreniach na hraniciach prostredníctvom svojich koaličných poslancov schválila koncom júla Lengvarského novelu zákona, ktorá umožňuje segregáciu neočkovaných. Prostredníctom novej legislatívy umožňuje súčasný režim Mikasovmu Úradu verejného zdravotníctva SR prihliadať pri tvorbe nových protipandemických opatrení na digitálny COVID preukaz.
Taktiež množstvo policajtov ako ochrancovia zákona a poriadku v šokujúcej miere nepozná zákony a Ústavu Slovenskej republiky a v mene korona-nariadení sa dopúšťajú páchania trestného činu, čím vo verejnosti oslabujú dôveru občanov v právny štát. Bezpečnostné zložky neznalosťou paragrafov a základných článkov Ústavy vyvolávajú voči sebe odpor občanov, ktorý môže vyústiť do vážnych nepokojov, za ktoré budú títo príslušníci niesť svoj diel zodpovednosti.
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…