Nechcem nikoho plašiť, ale my teraz nedokážeme chrániť ani naše dve jadrové elektrárne,“ vyhlásil Fico po skončení summitu EÚ. Predseda vlády SR Robert Fico informoval po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli na tlačovej besede o jeho záveroch.
Slovenská vláda intenzívne pracuje na prípravách spoločného rokovania s ukrajinskom vládou, ku ktorému by malo dôjsť 10. apríla v Michalovciach. Povedal to premiér SR Robert Fico po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom zopakoval, že Slovensko zo svojich armádnych zásob Ukrajine nič neposkytne, informuje spravodajca TASR.
Fico spresnil, že vláda SR tomuto stretnutiu venuje veľkú pozornosť. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Slovensko dokáže, že vie pomáhať aj mimo vojenskej oblasti. „Pôjde o projekty, ktoré budú pre praktický život Ukrajincov veľmi dôležité. Sú spojené s cestovaním, dodávkami elektriny či s prekračovaním hraníc medzi oboma krajinami,“ vysvetlil.
Pripomenul, že lídri EÚ na summite hovorili o tom, ako využiť výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe, pričom podľa jeho slov peniaze vo výške asi troch miliárd eur sa majú použiť ako doplnok k plánu venovať Ukrajine päť miliárd eur cez Európsky mierový program (EPF).
„Spolu je to osem miliárd a pre nás je to dôležité preto, lebo neustále tlačíme na to, aby sme dostali peniaze za darované veci, ktoré išli na Ukrajinu, čo Slovensku spôsobuje vážny bezpečnostný problém,“ upozornil premiér s odkazom na darovaný protivzdušný systém S-300, muníciu a stíhačky MiG-29.
Fico mal v tejto súvislosti bilaterálne stretnutie s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, ktorá mu potvrdila, že Taliansko stiahne svoj protivzdušný systém dočasne prepožičaný Slovensku, ale prisľúbila, že bude hľadať všetky možnosti, aby sa tento systém neskôr vrátil na Slovensko.
Peniaze, ktoré slovenská strana cez EPF čaká na preplatenie darovanej vojenskej pomoci Ukrajine, sú zmrazené preto, lebo Maďarsko blokuje výplatu piatej tranže refundácie zdrojov. Čím dlhšie to maďarská strana robí, tým viac pribúda záujemcov o refundáciu, fond sa prerozdeľuje na viacero častí, čo znižuje pôvodnú pomoc sľúbenú Slovensku. Na otázku TASR, či počas stretnutia s Viktorom Orbánom na summite hovoril aj o tejto téme, Fico odpovedal, že k tomu zatiaľ nedošlo, ale ak to bude potrebné, tak vláda bude brániť záujem Slovenska.
Premiér potvrdil, že Slovensko sa nepridá k českej iniciatíve na nákup munície z tretích krajín pre Ukrajinu. Spresnil, že rešpektuje akékoľvek rozhodnutie inej krajiny vojensky pomáhať Kyjevu, a zopakoval, že Slovensko zo svojich armádnych zásob Ukrajine nič neposkytne.
Debaty na summite o Ukrajine boli podľa neho spojené aj s otázkou dovozu ukrajinského obilia. Pripomenul, že Slovensko po jednostrannom rozhodnutí blokuje dovoz 14 ukrajinských agrokomodít, čo slovenskí poľnohospodári privítali. Dodal, že viacero premiérov a prezidentov na summite trvalo na tom, že EÚ sa musí vrátiť k normálnym a férovým vzťahom s Ukrajinou, lebo také obrovské zvýhodnenie, aké Ukrajina dostáva, môže viesť k porušeniu fungovania jednotného trhu EÚ.
Rozhodnutie lídrov členských krajín Európskej únie odobriť otvorenie prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou je veľmi dôležité. Uviedol ďalej Robert Fico s tým, že v rámci diskusií o budúcom rozširovaní EÚ padlo rozhodnutie na najvyššej politickej úrovni začať prístupový proces aj s Bosnou a Hercegovinou, hoci ešte pred niekoľkými mesiacmi sa niektoré členské štáty bránili tomu, aby krajiny západného Balkánu mali rovnaké tempo zbližovania s EÚ ako Ukrajina či Moldavsko, ktoré dostali „politické pozvánky“.
„To rozhodnutie o Bosne a Hercegovine je neuveriteľne dôležité. Situácia v tejto krajine nie je jednoduchá a práve európska perspektíva môže výrazne stabilizovať politickú situáciu, pretože ak ľudia vidia, že musia robiť nejaké rozhodnutia, meniť právny systém, demokratické úpravy a pozitívne reformy, tak sa na to sústreďujú, pretože na konci dňa to môže znamenať ich prospech,“ vysvetlil premiér.
Fico ocenil, že sa šéfovia vlád a štátov konečne zhodli na pozícii ku konfliktu na Blízkom východe a prekonali predošlé rozdielne názory. Spresnil, že sa podarilo dosiahnuť vyvážený text, ktorý na jednej strane hovorí o práve Izraela na obranu a likvidáciu teroristických štruktúr Hamasu a na strane druhej požaduje ľudskoprávny rámec na ochranu civilistov v Pásme Gazy, kde sú už desaťtisíce civilných obetí izraelskej ofenzívy.
V oblasti zahraničnej politiky Fico využil summit na viacero bilaterálnych stretnutí. Na jednom z nich hovoril s maďarským premiérom Viktorom Orbánom o potrebe chrániť značku slovenského tokajského vína na trhu EÚ, lebo maďarskí výrobcovia tokajského vína napadli európsku registráciu slovenskej značky tohto vína, ktoré je od roku 1967 na zozname UNESCO. Potvrdil, že Orbán o tejto iniciatíve nevedel a chce tento spor vyriešiť k obojstrannej spokojnosti.
Premiér sa na summite stretol aj s rumunským prezidentom Klausom Iohannisom a odchádzajúcim holandským premiérom Markom Ruttem, ktorí sú oficiálnymi kandidátmi na post generálneho tajomníka NATO. Ako dodal, treba rešpektovať, že stredná a východná Európa má svojho kandidáta na túto pozíciu, zároveň však zdôraznil, že Slovensko má dobré a férové vzťahy s oboma štátnikmi a k svojej podpore sa na rozdiel od iných krajín NATO definitívne vyjadrí o niekoľko týždňov, lebo stále je podľa neho dosť času uzatvárať dohody.
Viac vo videu:
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…