Slovenské firmy trápia ceny plynu, emisných povoleniek aj mnohých komodít, ako napríklad hliníka, medi, či ropy. Podľa Klubu 500 za posledný rok a pol vzrástla cena za elektrinu o viac ako 200 percent, pri plyne ide o viac ako 1 000-percentý nárast.
Dramatický nárast cien energií komplikuje situáciu v priemysle. Kým domácnosti pocítia zdraženie elektriny až v priebehu budúceho roka, veľké fabriky musia problému čeliť už dnes. Významný zamestnávatelia už dnes nie sú schopní fungovať na plný výkon a upozorňujú, že bez efektívnej kompenzácie zo strany štátu im hrozí obmedzenie či úplné zatvorenie prevádzok a prepúšťanie tisícov ľudí.
Okrem toho, že priemysel už 2 roky zápasí s dôsledkami pandémie a s ňou spojenými opatreniami, dnes dostáva ďalší úder. Ceny energií vyleteli raketovo nahor. Za posledný rok vzrástla cena elektriny o viac než 200 %, pri plyne ide o viac ako 1 000-percentný nárast. Tieto čísla môžu slovenskej ekonomike poriadne zavariť.
„Rast cien likviduje veľké fabriky, negatívne zasahuje aj živnostníkov a v konečnom dôsledku aj občanov. Štát má možnosti, ako kompenzovať dramatický rast cien elektriny a plynu. Energetická a regulačná politika na Slovensku, ale ani v EÚ, nie je v súčasnosti nastavená korektne a treba čo najskôr zaviesť zmeny v tejto oblasti. Ak sa tak nestane, firmy nebudú mať dostatok prostriedkov, aby mohli zabezpečiť výrobu a budeme častejšie svedkami obmedzovania výroby v priemyselných podnikoch. Najväčšou hrozbou pre obyvateľstvo je strata zamestnania,“upozorňuje predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
„Tie podniky, ktoré obmedzujú výrobu, to je prvý krok, druhý je odstavenie výroby, to znamená, že ľudia neprídu do roboty a fabriky nebudú mať na platy. Najväčšou hrozbou pre obyvateľstvo je strata zamestnania,“ uviedol k aktuálnej situácii predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Obáva sa pritom nedostatku plynu v Európe a kritizoval aj situáciu v súvislosti s Envirofondom. „Guma sa dá naťahovať, kým nepraskne,” odkázal rezortu životného prostredia, ktorý má fond pod kontrolou.
Podľa neho vláda vie, ako má túto situáciu riešiť, mala by preto prijať rázne kroky a zároveň upozorniť orgány Európskej únie, aby konali.
Ak pritom tento trend bude pokračovať, bude mať podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora zásadný vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska. Situácia slovenských fabrík je podľa neho špecifická v tom, že ich znevýhodňujú už pôvodne vysoké ceny elektriny aj plynu. Tie sa podľa neho pohybujú vysoko nad priemerom Európskej únie.
Vážnosť situácie ukazuje aj fakt, že svoju prevádzku musel už v týchto dňoch utlmiť najväčší výrobca prísady do moderných naftových motorov AdBlue v Európe, podnik Duslo Šaľa. Pre extrémne vysoké ceny zemného plynu nie sú bez pomoci schopní fungovať ďalej. „Duslo zamestnáva priamo asi 2 000 ľudí, nepriamo, čiže dodávateľov a podobne, tých je asi 4 – 5 na každého priameho zamestnanca. To sa nabaľuje ako snehová guľa,“ povedal Petr Bláha, generálny riaditeľ Duslo, a. s.
Energie spôsobujú obrovské problémy už aj ďalším fabrikám. Oravská hutnícka fabrika OFZ, ktorá vyrába ferozliatiny, pred pár dňami oznámila, že je nútená odstaviť štyri zo siedmich pecí, pretože sa jej pri takej drahej elektrine už neoplatí vyrábať. Viac ako šesťnásobné zdraženie elektriny v priebehu jedného roka je pre ich výrobu likvidačné.
„Keď si k tomu pripočítame náklady na emisné povolenky, ktorých cena takisto niekoľkonásobne stúpla, a fakt, že na Slovensku sú kompenzácie na zanedbateľnej úrovni oproti iným európskym krajinám, robí to našu výrobu stratovou,“tvrdí výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok. V OFZ nevedia odhadnúť, ako dlho táto situácia potrvá a či sa ceny elektriny v dohľadnom čase vrátia na úroveň, ktorá umožní opäť naplno rozbehnúť výrobu. „Od toho závisí aj schopnosť OFZ udržať zamestnanosť,“ píše firma, ktorá je na Orave jedným z najväčších zamestnávateľov. Pracuje tu asi 500 ľudí.
V kríze sa ocitli aj hlinikárne zo Žiaru nad Hronom. Ak firma Slovalco, ktorá zamestnáva zhruba 500 ľudí, nedostane od vlády väčšie kompenzácie za drahú elektrinu a emisné povolenky, po lete budúceho roka jej hrozí koniec.
Situácia so stúpajúcimi cenami elektrickej energie a plynu ťažko dolieha aj na slovenských pekárov, cukrárov aj cestovinárov. Výroba pečiva je energeticky veľmi náročná. Po nákladoch na zamestnancov a suroviny sú treťou najvýznamnejšou položkou práve energie. Riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský upozornil, že pekári sú už dnes na hrane výrobných nákladov. Ak štát nepristúpi k urýchlenému riešeniu situácie, pekári môžu byť nútení zastaviť výrobu.
„Ceny plynu oproti septembru minulého roka stúpli o 170 %. Ceny elektrickej energie lámu rekordy a sú oproti minulému roku dvojnásobne vyššie. Od plynu a elektrickej energie sme pri našej výrobe úplne závislí. Vláda musí urgentne nájsť riešenie pre podniky zásobujúce obyvateľov potravinami. Týka sa to nielen pekárov, ale aj ďalších sektorov potravinárstva, ako sú mliekari, mäsiari či sladovníci, ktorí sú v podobnej situácii,“ povedal Milan Lapšanský.
Zástupcovia priemyselných podnikov žiadajú vládu, aby sa v rámci kompenzácie v prvom rade zamerala na zníženie tarify za prevádzkovanie systému, takzvanú TPS. Tá totiž výrazne ovplyvňuje koncovú cenu elektriny a pre veľké výrobné podniky predstavuje nezanedbateľnú položku. Emisné povolenky sú ďalšou z položiek, ktorá výrazne zvyšuje podnikom prevádzkové náklady.
„Na Slovensku je možné využiť dlhodobo nečerpané prostriedky Envirofondu, kde je k dispozícii viac ako 1 miliarda eur. Na margo vyjadrení ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý sa vyjadril, že Envirofond nie je bankomat priemyslu, musíme podotknúť, že Envirofond nepatrí ministrovi Budajovi a že sú v ňom nazhromaždené prostriedky priemyslu a bankomat si z neho urobila vláda,“ skritizoval Soták.
„Podľa vzoru európskych krajín by štát mal platiť zo štátneho rozpočtu významnú časť nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov a zároveň by mal čo najskôr zaviesť pripravované pásmové tarify TPS podľa veľkosti odberu. Tieto nástroje sú bežné v celej EÚ. S týmito opatreniami nemôžme čakať do budúceho roka, musíme ich zaviesť okamžite,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Podľa zástupcov Klubu 500 a SOPK je tiež potrebné, aby sa zmenil systém stanovovania poplatkov za prepravu plynu, podobne ako sa pripravuje systém platenia tarify za prevádzkovanie systému: „Teda formou pásiem podľa odberu a aby sa týmto spôsobom zmenil systém stanovovania poplatku za prepravu plynu – podľa objemu. Je tiež dôležité, aby vláda na pôde Európskej komisie rokovala o situácii na európskych burzách elektriny, plynu a emisných povoleniek s cieľom nájsť efektívne riešenia na stabilizovanie cien,“ dodáva Petr Bláha, generálny riaditeľ Duslo, a.s.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) reagoval na vyhlásenia firiem, ktorým vysoké ceny energií a ďalších vstupov komplikujú podnikanie. Niektorým z nich, napríklad hlinikárni Slovalco, podľa neho nahradí vysoké ceny energií rastúca cena ich výrobkov na trhu. Sulík upozornil, že vysoké ceny napríklad elektriny sa týkajú iba nasledujúcich zimných mesiacov a spotové ceny na apríl budúceho roka sa už pohybujú v obvyklých medziach.
Klub 500 a SOPK vidia ako možné riešenia situácie nasledujúce:
• zaviesť cielené kompenzačné opatrenia vo vzťahu k zraniteľným skupinám obyvateľstva, ktoré môžu byť vo forme príspevkov alebo umožnením odkladu platieb a splátkových kalendárov, prípadne dočasné zníženie sadzby DPH
v oblasti elektriny:
• zníženie poplatkov pre veľkých priemyselných odberateľov
• zavedenie pásmovej tarify za prevádzku systému v závislosti od spotreby elektriny (TPS)
• prenesenie financovania časti podpory OZE na štátny rozpočet
• zrušenie platby poplatku za prevádzku systému za elektrinu vyrobenú pre vlastnú spotrebu
• zníženie poplatkov za prenos
• dočasné zrušenie platby poplatku do Národného jadrového fondu
v oblasti plynu:
• zaviesť pásmové poplatky za prepravu plynu v závislosti od veľkosti odberu
spoločne pre oblasť plynu a elektriny:
• zreálnenie cenotvorby (domácnosti a priemysel)
• využitie zdrojov Envirofondu, kde je k dispozícii viac ako 1 mld. eur a tieto prostriedky nie sú využívané na účel, na ktorý majú byť, ale vláda si z nich urobila „bankomat“, lebo peniaze minula, ale účtovne si vylepšuje deficit – podporujeme vyhlásenie ministra hospodárstva, že 50 % výnosov by malo byť použité na kompenzácie vysokých cien pre priemysel
• zaviesť intenzívnu komunikáciu s priemyslom – komunikačná platforma vlády so zástupcami priemyslu
Celá tlačová beseda:
Hosťami relácie spravodajskej televízie TA3 „V politike“ boli dňa 24. novembra 2024 podpredseda NR SR…
Operácia ruskej armády na zničenie jednotiek ukrajinských ozbrojených síl na území ruskej Kurskej oblasti pokračuje.…
Najväčie slovenské siete kníhkupectiev Panta Rhei a Martinus, ktoré majú s 95-percentným podielom na trhu…
Calin Georgescu prekvapivo zvíťazil v 1. kole prezidentských volieb v Rumunsku. V prvom kole prezidentských…
Nákladné lietadlo spoločnosti DHL sa v pondelok nadránom zrútilo na obytný dom neďaleko medzinárodného letiska…
Spojené štáty americké zmapovali 200 cieľov v Rusku pre útok rakiet ATACMS. WSJ: Ďalší útok…