„Odmietame povinné kvóty na prerozdeľovanie nelegálnych migrantov aj platbu za ich neprijatie,“ vyhlásil slovenský minister zahraničia Juraj Blanár.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová privítala správu, že zástupcovia členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu dosiahli v stredu politickú dohodu o tzv. Pakte o migrácii a azyle. Podľa nej ide o historickú dohodu a historický moment. Maďarsko dôrazne odmieta dohodu na nových migračných a azylových pravidlách EÚ, vyhlásil v reakcii šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Podobne sa k dohode stavia aj Slovensko, ktoré odmieta všetky druhy povinných utečeneckých kvót či príslušné finančné kompenzácie Európskej únie, vyhlásil v stredu v Budapešti minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, ktorý sa v rámci oficiálnej návštevy Maďarska stretol so svojím rezortným kolegom.
Zástupcovia členských štátov Európskej únie a Európskeho parlamentu sa dohodli na znení návrhu hĺbkovej reformy azylového systému EÚ. Oznámila to v stredu ráno Európska komisia a španielske predsedníctvo v Rade EÚ. Tá vysvetľuje, že cieľom reformy je obmedziť neregulárnu migráciu do EÚ.
Reformu ešte musí schváliť plénum Európskeho parlamentu a tiež členské štáty, ale podľa DPA by malo ísť len o formalitu. V budúcnosti by sa v rámci reformy mali zaviesť jednotné postupy na vonkajších hraniciach EÚ. Prísnejšie by mali byť posudzovaní migranti prichádzajúci z krajín, ktoré sa považujú za relatívne bezpečné.
Návrh podľa agentúry AFP tiež počíta s vytvorením zadržiavacích zariadení pre migrantov, kde by mali ostávať až do rozhodnutia o azyle. Zrýchlia sa aj deportácie migrantov, ktorým úrady zamietli žiadosť o udelenie azylu.
Vytvoriť sa má mechanizmus solidarity s krajinami na juhu Únie, ktoré sú vystavené silným migračným tlakom. DPA vysvetľuje, že ak jednotlivé štáty nebudú chcieť prijať migrantov v rámci ich prerozdeľovania, budú musieť preťaženým štátom poskytovať inú formu podpory, napríklad finančnú.
Predsedníčka Ursula Von der Leyenová privítala správu zo stredajšieho rána, že zástupcovia členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu dosiahli politickú dohodu o tzv. Pakte o migrácii a azyle. Podľa nej ide o historickú dohodu a historický moment.
Dohodu za veľký úspech označilo aj španielske predsedníctvo v Rade EÚ. Španielski diplomati už niekoľko týždňov naznačovali, že urobia maximum preto, aby sa dlhoočakávaná dohoda o hĺbkovej reforme azylového systému EÚ, ktorej cieľom je obmedziť nelegálnu migráciu do EÚ, uzavrela ešte do konca tohto roka.
Von der Leyenová v tlačovej správe eurokomisie zdôraznila, že migrácia si vyžaduje spoločné európske riešenia. „Pakt poskytne EÚ a jej členským štátom nástroje na rýchlu reakciu v krízových situáciách, keď členské štáty čelia veľkému počtu nelegálnych príchodov alebo inštrumentalizácii migrácie, keď sa nepriateľské krajiny zámerne pokúšajú destabilizovať EÚ alebo jej členské štáty,“ uviedla.
Nový pakt podľa nej zabezpečí, že o tom, ktorí migranti budú môcť v EÚ zostať, budú rozhodovať samotní Európania, a nie pašeráci. Nové pravidlá zaistia aj potrebnú solidaritu s tými členskými krajinami, ktoré chránia vonkajšie hranice a zabraňujú nelegálnej migrácii do EÚ, uviedla šéfka EK.
Pakt o migrácii a azyle je zrejme najdôležitejší legislatívny balík prijatý počas mandátu súčasného Európskeho parlamentu (EP), uviedla predsedníčka EP Roberta Metsolová.
„Dnes je historický deň, lebo sme sa dohodli na Pakte o migrácii a azyle, možno najdôležitejšom legislatívnom balíku mandátu tohto europarlamentu,“ uviedla Metsolová pred novinármi.
Podľa jej slov tak Únia získa pevný legislatívny rámec, ktorý bude rovnaký vo všetkých členských štátoch. Bude humánny a spravodlivý voči osobám hľadajúcim ochranu, a rozhodný voči tým, ktorí nie sú oprávnení získať azyl a ktorí zneužívajú tých najzraniteľnejších, uviedla.
Metsolová vyjadrila nádej, že po dosiahnutí politickej dohody sa podarí čoskoro získať aj formálny súhlas poslancov EP a ministrov členských krajín, čo by umožnilo prijať azylovú reformu ešte pred eurovoľbami plánovanými na jún 2024.
Maďarsko rozhodne odmieta dohodu na nových migračných a azylových pravidlách EÚ, vyhlásil v stredu minister zahraničia Péter Szijjártó. Podobne sa k dohode stavia aj Slovensko, ktoré odmieta všetky druhy povinných utečeneckých kvót či príslušné finančné kompenzácie Európskej únie, vyhlásil v stredu v Budapešti minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, ktorý sa v rámci oficiálnej návštevy Maďarska stretol so svojím rezortným partnerom Szijjártóom.
Stanovisko oboch krajín prišlo potom, čo sa zástupcovia členských krajín a europoslanci zhodli na zásadnej úprave európskeho migračného a azylového systému.
„Dôrazne odmietame tento migračný pakt,“ povedal šéf maďarskej diplomacie. „Nepustíme (do Maďarska) nikoho proti našej vôli,“ dodal.
Blanár označil príslušné dohody za neprijateľné a zdôraznil, že Slovensko sa vracia k pružnej solidarite, ktorú doteraz presadzovalo, v rámci ktorej napríklad pomáhalo chrániť južnú hranicu Maďarska vyslaním policajtov.
„Radi by sme pomohli chrániť schengenské hranice, keďže systém teraz nefunguje a musíme s tým niečo urobiť. Ale určite to nie je dobré riešenie, ktoré Európska únia navrhuje,“ povedal.
K vojne na Ukrajine Blanár upozornil, že vojenské riešenie konfliktu neexistuje, a preto bude SR ešte hlasnejšie požadovať mier. Šéf slovenskej diplomacie upozornil, že nová slovenská vláda zastavila poslednú zásielku zbraní, poskytne iba humanitárnu podporu a pomôže napríklad pri odmínovaní.
„Mier a prímerie sú najlepšími riešeniami. Podporujeme akúkoľvek mierovú iniciatívu, na ktorej sa dokážeme dohodnúť,“ podčiarkol.
Slovensko podľa jeho vyjadrenia odmieta akékoľvek sankcie, ktoré majú závažnejší negatívny dopad na tých, ktorí ich zavádzajú, ako na tých, ktorým sú určené. „Nepodporíme žiadny balík sankcií, či už voči Rusku alebo komukoľvek inému, ak by to malo negatívny dopad na ekonomiku a životnej úrovne v našej krajine,“ dodal a poznamenal, že Slovensko odmieta akýkoľvek pokus zbaviť Maďarsko budúci rok predsedníctva v EÚ.
Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom nikdy neboli také dobré ako dnes a ďalší rozvoj bilaterálnych vzťahov je v záujme oboch strán, vyhlásil Szijjártó, ktorý zdôraznil, že dnešné mimoriadne výzvy zvýrazňujú dôležitosť dobrých susedských vzťahov.
Podľa jeho slov v Budapešti aj v Bratislave sú v súčasnosti vlády, ktoré podobne vnímajú vážne výzvy sveta, ako aj odpovede na ne. Ako príklad uviedol, že Maďarsko aj Slovensko chcú mier na Ukrajine, pričom súhlasia s tým, že neexistuje riešenie na bojisku.
„Obe krajiny (SR a Maďarsko) majú záujem na tom, aby EÚ bola silná a konkurencieschopná, aby bola založená na silných členských štátoch, pri zachovaní národnej suverenity,“ povedal Szijjártó s poznámkou, že zhoda medzi Budapešťou a Bratislavou vládne aj v podpore rozšírenia EÚ smerom na západný Balkán.
Maďarsko i Slovensko trvajú na tom, aby mohli rozhodovať o tom, koho vpustia na svoje územie a s kým sú ochotní ich obyvatelia žiť, uviedol maďarský minister.
Szijjártó pripomenul, že od dohody z roku 2014 medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom bolo vybudovaných veľa nových cezhraničných prepojení medzi Maďarskom a SR. Tento rok boli odovzdané dva ipeľské mosty, ďalší odovzdajú 12. januára.
Šéf maďarskej diplomacie podčiarkol, že je národným záujmom Maďarska, aby spolupráca so Slovenskom bola čo najlepšia a dodal, že s veľkým napätím a očakávaním pripravujú návštevu Roberta Fica v Maďarsku, ktorá by sa mala konať začiatkom budúceho roka.
„Odmietame povinné kvóty na prerozdeľovanie nelegálnych migrantov, ako aj platbu za ich neprijatie. Toto naše jasné posolstvo som komunikoval na spoločnej tlačovke s maďarským ministrom zahraničných vecí,“ uviedol Juraj Blanár na sociálnej sieti.
Tlačova beseda slovenského a maďarského šéfa diplomacie vo videu:
Ministri vnútra EÚ dosiahli v júni tohto roku dohodu, že štáty budú platiť 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietnu prijať. Slovensko sa zdržalo. Proti dohode boli vtedy iba Poľsko a Maďarsko.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…