VIDEO: Estónska premiérka Kallasová žiada rozpad Ruskej federácie na malé štáty a prijatie Ukrajiny do NATO a EÚ. Porážka Ruska je vraj dobrá vec a môže prispieť k skutočnej zmene.

Spoluorganizátorka Majdanu na Ukrajine Victoria Nulandová medzitým vyzvala na to, aby ukrajinská armáda mohla použiť americké zbrane na útoky namierené do vnútra Ruska. Zelenskyj podľa Kremľa hysterčí, pretože Ukrajina stráca pôdu pod nohami kvôli nepriaznivej situácii na bojisku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok v rozhovore pre agentúru Reuters priznal, že Kyjev sa ocitol v „najťažšej“ situácii na frontovej línii v dôsledku ruskej ofenzívy v pohraničnej Charkovskej oblasti. Zároveň vyjadril ľútosť nad oneskorením západnej pomoci a nedostatkom povolenia na použitie západných zbraní proti cieľom na ruskom území.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mal skončiť porážkou a rozpadom Ruskej federácie. S týmto návrhom prišla estónska premiérka Kaja Kallasová v sobotu počas diskusie v hlavnom meste Tallinne na výročnom podujatí venovanom prvému postsovietskemu prezidentovi jej krajiny.

„Porážka Ruska nie je zlá vec, pretože potom viete, že v spoločnosti môže skutočne nastať zmena,“ povedala premiérka na 17. konferencii Lennarta Meriho.

Ruská federácia, ktorá sa skladá z „mnohých národov“, by sa podľa jej názoru mala po skončení konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou rozdeliť na samostatné štáty.

„Myslím si, že ak by ste mali viac ako malých národov… nie je zlé, ak sa veľká mocnosť vlastne [zmenší],“ povedal Kallasová.

Ústava Ruskej federácie označuje štátne zriadenie ako mnohonárodnostný štát. Podľa sčítania ľudu v rokoch 2020 – 2021 obyvatelia krajiny hovoria 155 rôznymi jazykmi, pričom najrozšírenejším je ruština.

Estónska premiérka tiež vyzvala západných podporovateľov Ukrajiny, aby sa nebáli viac pomáhať režimu vládnucom Kyjeve v jeho boji proti Rusku.

„Strach nám bráni podporiť Ukrajinu. Krajiny majú rôzne obavy, či už ide o strach z jadrových zbraní, strach z eskalácie, strach z migrácie. Nesmieme sa dostať do pasce strachu, pretože to je to, čo chce [ruský prezident Vladimir] Putin,“ povedala.

Podľa Kallasovej musí Západ pomôcť Kyjevu „zatlačiť Rusko späť k jeho hraniciam“ a pokračovať v tlaku na Moskvu prostredníctvom sankcií, kým nebude obnovená územná celistvosť Ukrajiny. Vyzvala tiež na vyplatenie reparácií a vyvodenie zodpovednosti za konflikt zo strany vedenia krajiny.

Premiérka trvala na tom, že na dosiahnutie stabilného mieru v Európe je potrebné, aby sa Ukrajina stala členom EÚ aj NATO.

Rusko vo februári tohto roku vydalo na Kallasovú zatykač v súvislosti s jej výzvami za zničenie sovietskych pamätníkov druhej svetovej vojny po celom Estónsku.

Ruské orgány opakovane vyhlásili, že vzhľadom na neochotu Kyjeva aj Západu hľadať diplomatické riešenie krízy bude Rusko pokračovať vo vojenskej operácii, kým sa nedosiahnu všetky jeho ciele vrátane zaistenia bezpečnosti ruskojazyčného obyvateľstva Ukrajiny, demilitarizácie a „denacifikácie“ krajiny a zabezpečenia toho, aby sa nikdy nestala členom NATO.

Rský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov začiatkom mája povedal, že ukrajinský konflikt sa rozhodne vojensky v prospech Moskvy, ak si to budú želať USA a ich spojenci. „Ak chcú, aby to bolo na bojisku, tak to bude na bojisku,“ zdôraznil Lavrov.

Nech Ukrajina použije americké zbrane na údery v Rusku, hlási Nulandová

USA musia umožniť Kyjevu použiť svoje zbrane na údery na „ruské základne“ hlboko v krajine, domnieva sa bývalá vysoká predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Victoria Nulandová.

Americká vojenská pomoc bola Ukrajine poskytnutá pod podmienkou, že nepoužije zbrane na útoky na ciele na území, ktoré USA považujú za ruské. Victoria Nulandová bola desaťročia kľúčová postava amerického ministerstva zahraničných vecí zodpovedná za európsku politiku a záležitosti Ukrajiny.

„Musia byť schopní zastaviť tieto ruské útoky, ktoré prichádzajú zo základní vo vnútri Ruska,“ povedala v nedeľu pre ABC News. „Spojené štáty a naši spojenci by im mali poskytnúť väčšiu pomoc pri zasahovaní ruských základní, čo sme doteraz neboli ochotní urobiť.“

„Tieto základne by mali byť férovou hrou, či už ide o základne, z ktorých sa odpaľujú rakety, alebo základne, z ktorých sa zásobujú vojská,“ dodala Nulandová.

Nulandová v decembri 2013 navštívila Kyjev spolu s dnes už nebohým senátorom Johnom McCainom, aby na kyjevskom Námestí nezávislosti (Majdan) rozdávala ozbrojeným silám a demonštrantom pečivo. Nulandová niekoľko dní pred februárovým prevratom, keď sa v ukrajinskej metropole odohralo zinscenované strieľanie na demonštrantov v uniknutom rozhovore s vtedajším veľvyslancom USA v Kyjeve Geoffreyom Pyattom zverejnenom na YouTube sa vulgárne vyjadrila o Európskej únii, keď zvolala „F**k the EU!“. (Do p**i s EÚ!)

V roku 2016 priznala, že USA školia novinárov v Európe a v roku 2022 priznala existenciu biologického výskumu na Ukrajine financovaného USA.

Britský minister zahraničných vecí David Cameron začiatkom mája 2024 naznačil, že Ukrajina „má právo“ zasiahnuť ciele v Rusku zbraňami poskytnutými Spojeným kráľovstvom. Rusko v reakcii varovalo, že ak by k takémuto útoku došlo, považovala by všetky britské vojenské zariadnia, či už na ukrajinskom území alebo inde, za spravodlivú odvetu.

Ukrajinskí predstavitelia údajne tento mesiac začali masívne lobovať na Kapitole v snahe vyvinúť tlak na Biely dom v otázke jeho politiky v oblasti zbraní. Jej zákonodarcovia tvrdili, že nedávny postup Ruska v Charkovskej oblasti bol dôsledkom neschopnosti ukrajinskej armády uskutočniť preventívne cezhraničné údery.

Nulandová obvinila Ruskoz eskalácie konfliktu touto operáciou a tvrdila, že jej cieľom bolo „zdecimovať [mesto] bez toho, aby musela položiť topánku na zem“. Bez dôkazov tvrdila, že ruská armáda „už zrovnala so zemou tretinu Charkova“.

Zaprisahaná neokonzervatívkyňa zdôvodnila, že povolenie USA zaútočiť na „ruské základne“ za týchto okolností by nebolo eskaláciou.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že cieľom operácie v Charkovskej oblasti bolo narušiť schopnosť ukrajinských ozbrojených síl zaútočiť na ruskú Belgorodskú oblasť. Ukajinská armáda už niekoľko mesiacov útočí aketami a bezpilotnými lietadlami na dediny v blízkosti hraníc a na samotné mesto Belgorod. Rusko podľa Putina v tejto chvíli ani v súčasnosti nemá v úmysle bojovať o Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto.

Dmitrij Peskov: Zelenskyj hysterčí, pretože Ukrajina stráca pôdu pod nohami

Žiadosť Ukrajiny o povolenie použiť proti Rusku zbrane dlhého doletu zahraničnej výroby je dôkazom toho, že Kyjev prešiel kompletne do panického režimu, keďže ruská armáda pokračuje v postupe, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok v rozhovore pre agentúru Reuters priznal, že Kyjev sa ocitol v „najťažšej“ situácii na frontovej línii v dôsledku ruskej ofenzívy v pohraničnej Charkovskej oblasti. Zároveň vyjadril ľútosť nad oneskorením západnej pomoci a nedostatkom povolenia na použitie západných zbraní proti cieľom na ruskom území.

„Rokujeme s partnermi, aby sme mohli použiť ich zbrane proti hromadeniu ruskej techniky na hraniciach a dokonca [na] ich území… Zatiaľ nie je nič pozitívne,“ povedal ukrajinský vodca.

Peskov v utorok v rozhovore s novinármi poznamenal, že úrady v Kyjeve a samotný Zelenskyj „v posledných dňoch robia veľa vyhlásení, ktoré niekedy v skutočnosti skĺzavajú do hystérie. Je to spôsobené mimoriadne nepriaznivou situáciou ukrajinskej armády“.

Naznačil tiež, že problémy ukrajinského režimu spôsobili nedôsledné dodávky zbraní zo Západu. „Požadované stabilné tempo [dodávok] neexistuje. A čo je najdôležitejšie, narastá pochopenie, že aj keď sa toto rovnomerné tempo vojenských dodávok obnoví, neumožní to ukrajinskej armáde zvrátiť priebeh situácie,“ povedal Peskov.

Hovorca ruského prezidenta taktiež uviedol, že Rusko bude pokračovať vo vojenskej kampani tvárou v tvár tomu, čo nazval „protiľudským ostreľovaním civilných objektov“ na svojom území. „Prijímame primerané opatrenia, ako povedal prezident [Vladimir Putin],“ uviedol.

Začiatkom mája 2024 ačali ruské jednotky ofenzívu v Charkovskej oblasti, pričom obsadili početné dediny v pohraničí. Podľa mediálnych správ bol Kyjev zaskočený napriek tomu, že dostal predbežné varovania zo Západu. Ukrajinskí vojaci sa tiež sťažovali na nedostatočnú obranu v oblasti, pričom časť peňazí určených na opevnenie bola údajne ukradnutá.

Ruský útok prišiel po tom, ako Putin v marci povedal, že Moskva by mohla „v určitom okamihu“ vytvoriť „sanitárny kordón“ v oblastiach kontrolovaných Kyjevom, aby zabránila ukrajinským cezhraničným útokom na civilistov a kritickú infraštruktúru. Minulý týždeň potvrdil, že ofenzíva poslúžila tomuto účelu, ale uviedol, že Rusko nemá v pláne obsadiť samotný Charkov.

Zdroj: rt.com (1), (2), (3) / InfoVojna