VIDEO: Eduard Chodos odhaľuje bandu Chabad. Časť 3.

Po jeho odchode sa rabín Moiše Moskovič pokúsil na túto tému ešte niekoľkokrát vystúpiť. Nemennosť mojej pozície viedla neskôr k celému reťazcu „výchovných“ akcií. Tu je ich chronológia.

10. júna 1992 noviny „Vremja“ v článku „Naozaj sa už tigre tamilského Ílamu vkradli do Charkova?“ informujte svojich čitateľov, že 7. júna pod balkónom bytu, kde bol zaregistrovaný predseda Charkovskej židovskej náboženskej obce E. Chodos, teda ja, zaznel výbuch. „Ako uviedol V.L. Kononičin, námestník vedúceho tlačového oddelenia vyšetrovania trestných činov okresného oddelenia vnútra Dzeržinského, – píšu noviny, – „v súvislosti so skutočnosťou explózie sa začalo vyšetrovanie podrobností, ktoré až do konca vyšetrovania nie je vhodné zverejňovať.“ Chcel by som poznamenať, že „vhodnosť nezverejňovania“ vyšetrovacie orgány zachovávajú už osem rokov.

23. septembra 1993 tie isté noviny „Vremja“ v článku „Vojaci Lubavičského Rebe, alebo príchod Chabadu na Charkovskú zem“ uverejňujú poznámku, ktorú mi podhodili s vyhrážkami, v ktorej boli tieto frázy: „. .. Máš čas vypadnúť… Inak .. Chytíme tvoju dcéru. Adresu poznáme, ani na jeseň neodíde. Pamätaj na termín.“ Mimochodom, v týchto dňoch sa v Charkove sformovali dve komunity: reformistická a ortodoxná. Obe pod jednou strechou – Charkovskej zborovej reformistickej (!) synagógy.

Január 1994. Noviny „Panorama“, článok „Barón Chodos proti Chabadu“: „Pred pár týždňami si našiel pod dverami svojho bytu náboj.“

November 1995. Generálna prokuratúra Ukrajiny dostala materiály od bývalého prvého zástupcu Predstaviteľa Prezidenta v Charkovskej oblasti A.K. Zdorového. V materiáloch sú uvedené nasledujúce údaje: V preklade do ruštiny znejú takto.

„V lete 1993 vznikla v Charkovskej židovskej komunite konfliktná situácia kvôli nárokom na vlastníctvo synagógy na Puškinskej ulici, medzi predsedom miestnej židovskej komunity, predsedom Fondu na obnovu synagógy, Eduardom Chodosom a Mošeom Moskovičom, agentom extrémistickej židovskej organizácie Chabad chasidského presvedčenia, ktorý pricestoval zo zahraničia s peniazmi a zadanými úlohami. Jeden z miestnych vodcov židovstva, Fjodor Mostovoj, ktorý sa najprv postavil na stranu Moskovičových peňazí, sa pokúsil pomôcť Mošeovi Moskovičovi ovládnuť synagógu. V tomto mu pomáhali mestské orgány v osobe predsedu mestského výkonného výboru E.P. Kušnarjeva, vedúceho GAU (Štátna poľnohospodárska Univerzita) A.G. Pokroeva a ďalší. Tieto rozbroje mali v meste široký ohlas a šírili sa v tlači.

S vedomím tohto, N.P. Čeremuchin (v tom čase šéf charkovského kriminálneho vyšetrovacieho oddelenia – E. Ch.) v rozhovore s F. Mostovojom,mu ponúkol „odstránenie Chodosa“ za 100 tisíc dolárov (informácie získané od samotného F. Mostovoja). Bude predstavený plán rozvoja overovania informácií…“

Je pozoruhodné, že až v decembri 1998 za mnou nečakane prišli zástupcovia Generálnej Prokuratúry Ukrajiny a navrhli mi v tejto veci poskytnúť svedeckú výpoveď. Bol som veľmi prekvapený, ale poskytol som ju…

V júli 1995 noviny „Telenedelja“ v rubrike „Zločin“ uverejnili článok o tom, ako ma neznámi ľudia napadli, keď som sa neskoro vracal domov:„…iba nečakaný obrat viedol k tomu, že nejaký kus železa nedopadol na spánok alebo na zátylok, ale spôsobil stopu nad pravým obočím … Ako sa to aj dalo očakávať, nikto neniesol zodpovednosť za to, čo sa stalo“. V publikácii bola ako jedna z verzií uvádzaná teória pravdepodobnosti a náhodný útok. Ale poznámka sa končila citátom z filmu „Dvaja vojaci“: „V ZOO bol iba jediný slon, a toho zabila bomba. Aká teória pravdepodobnosti, keď prebieha vojna“.

V septembri 1997 ma napadol bývalý policajt. Nakoniec to bolo kvalifikované tak, že „prevzal zodpovednosť na seba“. Trvalo viac ako rok, kým sa prípad dostal pred súd. Útočník pred súdom utiekol. A súd sa ho nesnažil nájsť.

V decembri 1997 zaznel v synagóge telefón, v ktorom ma náčelník Bezpečnostnej Služby Ukrajiny v Charkovskej oblasti, generál V. Golik, varoval pred hroziacim nebezpečenstvom: SBU dostala informáciu, že na mňa bola prečítaná modlitba „Pulsa Denura“.

V auguste 1998 v Charkovskej zborovej synagóge vypukol požiar. Celá budova bola v plameňoch. Rozsah spôsobených škôd bol obrovský. Médiá boli plné verzií. Ukrajinský prezident vydal mimoriadne vyhlásenie, v ktorom vyjadril svoje znepokojenie nad narastajúcimi prejavmi vandalizmu. Vyšetrovacie orgány sa energicky pustili do „prípadu požiar“. A zrazu… všetko zamrzlo. Do dnešného dňa.

Začiatkom 90. rokov v Marinej Rošči v Moskve náhle vzbĺkla synagóga, ktorú krátko predtým získal do svojich rúk Chabad. Pri vyšetrovaní sa nepodarilo (alebo nechcelo?) zistiť príčinu požiaru. Postupom času sa na tento požiar zabudlo. Ale ja som si spomenul, ako rok pred incidentom, to všetko v tom istom Brooklyne, predstavitelia Chabadu hrdo demonštrovali grandiózny projekt nového Lubavičského Centra, ktoré malo vyrásť v Maryine Roshcha.

V diele jedného zo súčasných ideológov Komunistickej Strany Ruskej Federácie, Alexandra Šabanova, „Duchovný boj“, v ktorom bola uskutočnená hlboká štúdia o povahe a podstate farizejstva (pokrytectva), sa hovorí: „Pokles vnútorného duchovného potenciálu opozičných síl sa realizoval vo veľkom meradle, s vynikajúco použitou teoretickou praxou. Základný farizejský (pokrytecký) princíp zničenia všetkých a rôznych, pre nich protichodných presvedčení a ideológií, uplatňovali všade“.

A v článku otca Mena „Kameň, ktorý stavitelia zavrhli…“ sa hovorí: „Farizeji boli naplnení klanovou aroganciou, istotou, že iba oni dostali kľúče pravdy… Ich psychológia sa ukázala ako mimoriadne húževnatá. Bola to ona, ktorá inšpirovala zúrivosť prenasledovateľov a náboženské vojny…, prejavila sa v… slepote fanatikov, … nasadzovala človeku klapky na oči, ospravedlňovala prenasledovania a vraždy… Slobodný duch a slovo sú pre nich (farizejov) nebezpečnejšie ako akákoľvek zbraň.“

„Princíp boja „cudzími rukami“, „osedlávanie“ prirodzeného vývoja“ – to sú hlavné farizejské metódy, uvádza A. Šabanov v „Duchovnom boji“.

Zbierka „Svet Biblie“ (1990), reakcia na smrť otca Mena: „… Nemohli mu toho odpustiť mnoho: národnosť, talent, šírku názorov, úžasnú myseľ a popularitu. Nenávideli ho súčasní právnici a farizeji a zabili ho, pretože ľuďom hovoril Istinu (Pravdu). A Pravda je taká, že to hlavné nie je obrad, nie je to zákon, … ale láska k blížnemu… Starovekí farizeji nenávideli Krista pre jeho ducha slobody. Noví farizeji… sa mstia za ukrižovanie, ale v skutočnosti opäť prenasledujú ducha slobody“.

Počas všetkých týchto rokov Chabad realizoval svoje premyslené plány na rozvoj židovských organizácií.V roku 1997 ich bolo na Ukrajine veľmi veľa, neustále sa menili a plynulo do seba zapadali. Napríklad na začiatku – „Brány milosrdenstva“, o tri mesiace to už bola „Svetová Židovská Sieť Pomoci a Útechy“, a po ďalších troch mesiacoch – „Svetová Židovská Organizácia pre Pomoc a Spoluprácu“ (navyše všetky s vlastnými erbami a zástavami). V roku 1999 bol podľa príkladu ruského, založený Celoukrajinský Židovský Kongres – CŽK (ВЕК), o čom chabadská tlač hlasno trúbila. Na jeho čele stál bývalý obyvateľ Charkova a teraz izraelský občan, Vadim Rabinovič. Je tiež poradcom prezidenta Ukrajiny, je tiež hlavou „Ukrajinsko – Izraelskej “Obchodno – priemyselnej Komory, a je tiež vlastníkom množstva ukrajinských médií…( v zozname by sa dalo pokračovať).

Ďalším duchovným dieťaťom Chabadu je Židovský Fond Ukrajiny, ktorý vedie tiež obyvateľ Charkova Aleksander Feldman. Jeho koncern AVEK otvoril v Charkove jeden z najväčších bazárov v Európe – Barabašovský trh, čím prispel k prosperite zjednotenej Európy.Na desiatkach hektárov územia sa rozprestrela Krajina Veľkého Čierneho Nalu, ktorá podľa povestí denne dopĺňa do vrecka jej majiteľa najmenej milión dolárov.Hrdý A. Feldman a jeho mecenáši zjavne veria, že toto trhovisko prispieva k neuveriteľnému rozkvetu Ukrajiny a jej intelektuálnemu rastu. V jednom televíznom rozhovore slávnostne vyhlásil, že dal prácu desiatkam tisíc ľudí.Komu? Inžinierom, učiteľom, tvorivej inteligencii, ktorí sú dnes nútení stáť v jeho bazári.

Treba poznamenať, že argument o práci je typicky farizejský. Veď aj majitelia verejných domov vytvárajú pracovné miesta.

Na demonštrovanie finančnej základne Židovského Fondu Ukrajiny, je pri dokumentoch ŽFU (Židovského Fondu Ukrajiny) vyzývavo umiestnený podpis jeho prezidenta a pečať koncernu AVEK. Ukrajinskí oligarchovia typu Rabinoviča a Feldmana, ako aj ich ruskí bratia na čele s Berezovským,boli vychovaní na pôde Chabadu, t.j. s absolútnou politickou, finančnou a akoukoľvek inou podporou „čiernych klobúkov“. Preto sú hluchí k výzvam Eduarda Topoľa „milovať Rusko“. Koniec koncov, všetko je postavené podľa vzorca Chabadu, vyjadreného Borisom Berezovským: „Karavána ide…“

V roku 1991, keď som bol v New Yorku, bol som skutočne ohromený rituálom, ktorým Lubavičský Rebe blahoslovil svojich prívržencov. Každú nedeľu sa v Brooku zoradila mnohotisícová tlupa, čakajúca na obrad, ktorý Rebe vykonával pomocou… novej dolárovej bankovky.V ten deň takto rozdal desaťtisíce dolárov, na ktorých bol portrét prezidenta Spojených Štátov Amerických prekrytý jeho fotografiou.

V judaizme, ako v každom inom náboženstve, nič také neexistuje. Ako mi vysvetlili, tento rituál Rebe zaviedol od roku 1986 (taká zvláštna zhoda s dátumom tragédie v Černobyle).Bolo to viditeľné uctievanie Zlatého Býka, ktoré symbolizovalo v prevedení Chabadu Éru Mašiacha (Mesiáša). Málokto sa však zamýšľa nad tým, že po tomto musí nasledovať éra odplaty. Pozorne si prečítajte Tóru, knihu kníh židovského národa, ktorá sa v podobe Starého zákona stala súčasťou kresťanstva.

V kapitole Šamot 32:33 Boh po prvý raz hovorí o zničení celého národa. Židovského. Prečo? Kým bol Mojžiš na hore Sinaj a dostal od Boha tabule Zákona, židia, ktorí naňho čakali, odliali božstvo – Zlatého Býka. On, podľa ich chápania, mal kráčať pred nimi.

„A Pán povedal Mojžišovi: A teraz ma nechaj, a vzbĺkne na nich môj hnev a zničím ich… A Mojžiš začal prosiť Pána a povedal: …zanechaj vzplanutie hnevu Tvojho a vzdaj sa zničenia Tvojho národa. A Mojžiš zostúpil z hory s dvomi tabuľkami zjavenia v jeho ruke. …A Boh počul hlas hlučného ľudu a povedal Mojžišovi: о bitevnom kriku v tábore. Ale on povedal: toto nie je hlasný výkrik víťazstva a nie je to hlasný výkrik porážky: ja počujem výkriky radosti. A keď sa priblížil k táboru a videl býka a tanec, Mojžiš vzplanul hnevom, odhodil svoje tabuľky a rozbil ich pod horou. A vzal býka, ktorého urobili, spálil ho v ohni a premenil ho na prach“.

Táto časť biblickej legendy je mnohým známa. Čo poviete na jej koniec. A ten bol takýto:

„A Mojžiš sa postavil pri bráne tábora a povedal: Kto je za Pána, poď ku mne! A zhromaždili sa k nemu všetci Leviti. A on im povedal: tak hovorí Pán: Nasaďte si každý z vás meč na bedrá, prejdite tam a späť od brány k bráne v tábore a zabite každý brata svojho, každého blížneho svojho a každého príbuzného svojho. A Leviti urobili podľa Mojžišových slov: V ten deň padlo asi tritisíc ľudí, lebo Mojžiš povedal: zasväťte dnes svoje ruky Pánovi.“

Záver je podľa mňa veľmi jasný. Zjav sa dnes Mojžiš, nevyhýbajúc sa chabadnikom, ich chránencom a zvyšku spodiny farizejskej. Očakávanie jeho zjavenia v našich dňoch je podmienené nielen prelomom tisícročí, ale aj objektívnou realitou. A jeho zjavenie je podľa Tóry spásou nie len pre židovský, ale aj ukrajinský, ruský a mnoho iných národov. Nič iné nie je dané.

Jedným z tých, ktorí toto predvídali, bol Alexander Men, čo azda predurčilo jeho tragický koniec, za čo sú vinní všetci farizeji.

Аpríl r.1999

zlatá eRA a Slovanské Noviny