VIDEO: Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth o kauze Cervanová, v ktorej podľa neho neboli odsúdení nevinní ľudia, o kauzách vražda Kuciaka, zmenky TV Markíza a vzťahu s Mariánom Kočnerom

Rozpráva aj o chystanej knihe venovanej Danielovi Lipšicovi, o eskalácii konfliktu na Ukrajine odchádzajúcim režimom Joea Bidena, o vstupe Ivana Korčoka do PS a o pôsobení občianskych médií vs. propaganda šírená korporátnymi masovokomunikačnými prostriedkami.

Bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth bol hosťom relácie Diskusia na palete.

Moderátor Pavel Kapusta na úvod v skratke zhrnul profesionálnu kariéru hosťa – začínal ako investigatívny novinár denníka SME, neskôr bol riaditeľom kontrarozviedky SIS, potom sa k žurnalistike a publicistike vrátil ako nezávislý autor. Dnes komentuje politické a spoločenské dianie na svojom postáli Ďateľ a vydáva úspešné knihy.

Moderátor vyzvdihol najmä dve Tóthove publikácie o prípade vraždy študentky Ľudmily Cervanovej, v ktorej ním zverejnené fakty podľa neho dôkazy potvrdzujú, že vrahmi – napriek spochybňovaniu niektorými médiami, politikmi a materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne, skutočne sú právoplatne odsúdení páchatelia. Opakované snahy o obnovenie súdneho konania zo strany páchateľov považuje Tóth za ich snahu po prípadnej zmene rozsudku vytĺcť z prípadu peniaze za odškodnenie.

(Zosnulá novinárka Jana Telek, ktorá sa venovala kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej, písala diametrálne odlišný príbeh o tejto kauze vo svojich blogoch TU.

„Kto číta knihy Petra Tótha, čoraz viac si uvedomuje, že jeho písanie je postavené na manipulácii faktov a ich spojenia do dejovej línie príbehov, ktoré sú čitateľovi podávané formou beletrie. Odhliadnime od dokumentárnej hodnoty a vierohodnosti názorov. Poslaním knihy je, aby sa čítala. Práve tento spôsob vyvoláva účinok, že sa jedná vždy o autentické popisy faktov bez nejakého vlastného, pridaného sveta autora. Detailne som sa o tom presvedčila v popise dvoch častí knihy o kauze Cervanová, kde bol sudcom Najvyššieho súdu SR Klimentom (predtým Koza) predstavený ako autor, ktorého odporučil na napísanie knihy šéf SIS – Vladimír Mitro. Knihy Petra Tótha o kauze Cervanová boli prezentáciou názorov a tvrdení bývalého člena senátu NS SR – JUDr. Klimenta. Senátu, ktorý v rozpore so zákonom odignoroval záväzné rozhodnutie Najvyššieho federálneho súdu ČSSR, ktorý zrušil rozsudok a uložil povinnosť opätovne vykonať dôkazy navrhované obžalovanými. Senát, v ktorom Kliment sedel to neurobil a podozrivým potvrdil vyššie tresty,“ uviedla Teleki vo svojom článku v roku 2020.)

Konštatoval, že napriek tomu, že jeho predcházajúce knihy sa výborne predávali, titul Teší ma, Satan!, mapujúci obdobie rokov 2018 – 2020 a dotýkajúcej sa napríklad kauzy vraždy Jána Kuciaka, zmeniek TV Markíza či jeho vzťahu s Mariánom Kočnerom a médiami, po telefonátoch niektorých mainstreamových novinárov do siete kníhkupectiev Panta Rhei či Martinus, je na indexe. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že na druhej strane kníhkupectvá vo veľkom propagovali knihu o masovom vrahovi Mikulášovi Černákovi. Dodal, že je to súčasť obhajobnej kampane za podmienečné prepustenie bývalého mafiánskeho bosa, odsúdeného na doživotie.

Tóth momentálne pracuje na knižke o jednom z najkontroverznejších politikov na Slovensku po roku 1989 Danielovi Lipšicovi. Považuje ho z priemerného, no veľmi nebezpečného politika, ktorý dlhodobo a v obrovskom rozsahu zneužíval trestné právo na dosahovanie svojich politických cieľov. Dvadsaťpäť rokov sa o ňom vytvára mediálny obraz “nepoškvrneného rytiera na bielom koni, ktorý bojuje za tie najposvätnejšie hodnoty”, no s jeho menom sa v skutočnosti spájajú mnohé kauzy, v ktorých sa hovorí o protekcionizme, podozrivých tendroch či obvineniach z korupcie.

V ďalšej časti interview komentoval aktuálne politické dianie v zahraničí i na Slovensku. Rozhodnutie administratívy dosluhujúceho šéfa Bieleho domu Joea Bidena, že ukrajinská armáda môže odpaľovať americké rakety dlhého doletu na ruské územie, považuje za pokus o podkopanie zahraničnej politiky zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. Predvolebný sľub Trumpa o tom, že po nástupe do funkcie okamžite skončí vojnu na Ukrajine berie s rezervou, pretože takýto krok nebude ani jednoduchý.

Tóth si myslí, že vstup Ivana Korčoka do Progresívneho Slovenska je znakom snahy majiteľov tohto hnutia integrovať liberálno-progresívnu časť politického spektra. Nie si je však istý, či Korčok disponuje reálnym politickým kapitálom, keďže podľa neho je iné byť spoločným kanidátom celej opozície s masívnou podporou médií, a iné byť popredným členom jedného, hoci najsilnejšieho opozičného subjektu.

Šimečka sa podľa Tótha zatiaľ o miesto predsedu PS “triasť” nemusí, ale z dlhodobejšieho hľadiska takýto vývoj nevylúčil. Pripomenul však, že Šimečka má za chrbtom svojho vplyvného otca. Opozícia vo svojej konfrontačnej politike masívne prekračuje obvyklé hranice. Vykresľovanie predstaviteľov koalície ako “absolútne zlo” je podľa neho neprijateľné. Tvrdenie, že atentát na premiéra Roberta Fica sa nestal, považuje za jeden z najväčších hoaxov, aký počul za posledné roky. Trestne stíhaných vyšetrovateľov – tzv. čurillovcov – označil Tóth v jednom zo svojich komentárov za “súsošie žandárov v bielych košeliach”. Ako dodal, títo ľudia si pomýlili prácu orgánov činných v trestnom konaní s inkvizíciou.

Moderátor konštatoval, že on a jeho hosť kedysi stáli na opačných politických a názorových póloch, no časom sa ich názory zblížili. Tóthovi bývalí kolegovia, ktorí pôsobia najmä v SME a Denníku N, ho dnes považujú za svojho ideologického nepriateľa. Tento fakt považuje za súčasť tejto doby, keď “nedokážeme spolu dôstojne nesúhlasiť”, čo bráni racionálnej komunikácii. Odlišný názor ešte neznamená, že sme smrteľnými nepriateľmi, myslí si. Tóth zdôraznil, že on, moderátor i ďalší žurnalisti a médiá v 90. rokoch, keď boli ešte veľmi mladí, urobili okrem dobrej roboty aj veľa chýb. Je zdesený, že súčasní majitelia a šéfredaktori médií sa z nich nielenže nechcú poučiť, ale naopak – stavajú na nich a “robia z nich cnosť”.

Úspech nezávislých občianskych médií je podľa jeho slov priamo úmerný neúspechu “médií bývalého hlavného prúdu”. Ako príčinu stratu ich vplyvu vidí ich permanentné zlyhávanie v podobe manipulácie s faktami, v šírení propagandy či klamstiev. Sú len akoby hlasnejšie a viditeľnejšie, pretože majú oveľa väčšie príjmy z reklamy. Je však presvedčený, že nezávislé médiá už dosiahli rovnakú alebo dokonca väčšiu mienkotvornosť. Ako príklad spomenul “výtlak” Infovojny, ktorá už dobehla aj také vplyvné médiá, akým je denník SME.

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube Diskusia na palete / InfoVojna