VIDEO: Bývalá zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Pirošíková na konferencii „Istanbulský dohovor – výzva, hrozba?

“ Priblížila dôvody, pre ktoré Robert Fico už vo februári 2018 odmietol dať ako premiér súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru. Zástupcovia občianskeho združenia Za zdravú a spravodlivú spoločnosť, ktorého členmi sú advokáti JUDr. Erik Schmidt LL.M. MA a JUDr. Peter Weis, ale i MUDr. Ján Lakota, CSc, MUDr. Andrej Janco JUDr. alebo bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP,

v súčasnosti pôsobiaca ako advokátka a poradkyňa ministra spravodlivosti SR JUDr. Marica Pirošíková, PhD., sa v máji roku 2023 zúčastnili konferencie „Istanbulský dohovor – výzva, hrozba?“, ktorá bola organizovaná na pôde Senátu Parlamentu Českej republiky.

Zástupcovia združenia sa na pozvanie podpredsedu senátu v máji 2023 zúčastnili konferencie „Istanbulský dohovor – výzva, hrozba?“, ktorá bola organizovaná na pôde Senátu ČR, kde naša členka JUDr. Marica Pirošíková, PhD. aktívne vystúpila. V úvode svojho vystúpenia priblížila dôvody, pre ktoré premiér Robert Fico (Smer-SD) vo februári 2018 verejne vyhlásil, že nedá súhlas na to, aby vláda predložila Istanbulský dohovor na ratifikáciu. Odôvodnil to existenciou legitímnych a zjavných rozporov medzi obsahom Istanbulského dohovoru a ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. Zároveň prijal záväzok, že všetko užitočné z Istanbulského dohovoru, čo nie je v slovenskom práve, do neho bude inkorporované, aby ochrana žien, pokiaľ ide o násilie, bola na principiálne európskej úrovni, ale že pre vládnu koalíciu sú neprijateľné tie pasáže, ktoré hovoria o stereotypoch a rodovej rovnosti v zmysle odstraňovania takzvaných tradičných rolí mužov a žien v rodine.

Ďalej oboznámila účastníkov konferencie so spoločným vyhlásením najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví na Slovensku k manželstvu, rodine a k Istanbulskému dohovoru z 13. februára 2018. Následne zdôraznila, že účinnú ochranu obetiam zabezpečuje na medzinárodnej úrovni ESĽP, ktorý z článkov 2, 3, 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sformuloval významné pozitívne záväzky štátu pokiaľ ide o účinnú ochranu obetí domáceho násilia, či sexuálneho zneužívania, ako aj vo vzťahu k ich náležitému vyšetreniu. Vzhľadom na uvedené je ratifikácia Istanbulského dohovoru nadbytočná. V rámci svojho vystúpenia sformulovala aj návrhy na zlepšenie postavenia obetí. Celú prezentáciu si môžete prečítať tu

V rokovacej sále Senátu ČR tak prebehla veľmi zaujímavá diskusia na tému, čo je obsahom takzvaného Istanbulského dohovoru a čo by pre Českú republiku znamenalo jeho prijatie. Podľa kritických hlasov je Istanbulský dohovor „skrytým pokusom o inštalovanie rodovej ideológie do právneho systému Českej republiky“. Konferenciu usporiadal podpredseda Senátu ČR Jiří Oberfalzer v spolupráci s predsedníčkou senátneho Podvýboru pre rodinu pani Jitkou Chalánkovou. „V dobrej tradícii Senátu chceme o medzinárodnom dohovore diskutovať vecne, pokojne a skôr, než k nemu prípadne pristúpime, preto sme pozvali špičkových odborníkov z rôznych odborov,“ uviedol podpredseda Senátu ČR .

„Narýchlo podpísaná zmluva môže priniesť neblahé následky, treba sa podrobne zoznámiť s textom zmluvy. Istanbulský dohovor má množstvo podozrivých bodov, má sa ratifikovať dobrovoľne, napriek tomu sme upozorňovaní, že sa stane katastrofa, pokiaľ ju neprijmeme,“ uviedol Oberfalzer a dodal, že dohovor odovzdáva formálnu moc nadnárodným orgánom a oslabuje moc ľudu. Senátorka Chalánková upozornila na paradox, že je na jednej strane „vyvíjaný veľký tlak“ na ratifikáciu dohovoru a na druhej strane je tvrdené, že sa jej prijatím pre ČR nič podstatné nemení.

Poslanec Európskeho parlamentu Stanislav Polčák (TOP09) vyjadril silnú podporu pre ratifikovanie Istanbulského dohovoru. Podľa Polčáka je prijatie dohovoru Českou republikou dôležité, môže presvedčiť ďalšie štáty k jeho ratifikácii a je krokom smerom k „štandardu“ krajín západnej Európy. Prijatie dohovoru by mohlo v českej spoločnosti „naštartovať“ diskusiu o domácom násilí alebo pomôcť odstrániť stereotypy, že „určité násilie je normálne“.

Podľa europoslanca Alexandra Vondru je diskusia o dohovore sprevádzaná útokmi na tých, ktorí vyjadria pochybnosti, ako na tých, ktorí „schvaľujú násilie na ženách“ alebo na tých, ktorí sa „nechcú pripojiť k civilizovanému svetu“, čo je podľa Vondry nešťastné. Podľa Vondry podpísanie dohovoru samo o sebe nevyrieši problém domáceho násilia na ženách. Najväčší „problém“ Istanbulského dohovoru je podľa Vondry „zavádzanie rodovej ideológie do českého právneho systému“.

Podľa Antonína Stanislava, námestníka ministra spravodlivosti, má český právny systém už dostatočné zákonné úpravy, ktoré Istanbulský dohovor požaduje, a v niektorých oblastiach „ešte lepšie“, než sa v dohovore vyžaduje. Istanbulský dohovor podľa neho neprináša nič, čo by už nebolo v zákonoch a právnom systéme Českej republiky zachytené a ošetrené. Takýto výsledok analýzy dáva za pravdu kritikom, ktorí vyhlasujú, že jedinou „novinkou“, ktorú dohovor obsahuje, sú prvky „rodovej ideológie“, ktorá zavádza do právneho systému nové pojmy, ktoré prinášajú „nové poňatie“ pohlavia, rodiny, manželstva alebo sexuálnej orientácie.

Harald Christian Scheu, profesor Právnickej fakulty Univerzity Karlovej, uviedol, že treba vziať na vedomie, že záväzným textom je anglická alebo francúzska verzia Istanbulského dohovoru, nie jeho český preklad. Podľa profesora vznikli celkom tri české preklady tohto dohovoru. Odlišnosti prekladov sa vyskytujú v tom, ako bol prekladaný pojem „gender“. Anglická verzia obsahuje pojem „gender“ 16x. V prvom preklade bol tento pojem preložený 16x. V druhom bol už iba 3x. V treťom preklade sa už tomuto termínu vyhol preklad úplne a nahradili ho termínom „pohlavie“. Podľa profesora Schea je však „záväzný“ anglický text a anglický pojem, uvedený v origináli tohto dohovoru.

Pojem „gender“ už neznamená „pohlavie“, ako je tradične vnímané ako „mužské a ženské“. Pojem gender neznamená v súčasnej terminológii, z ktorej dohovor vychádza, muža a ženu, teda pohlavie. Ak niektorá z členských krajín ratifikuje dohovor s výhradami, budú tieto výhrady podľa dohovoru platné iba po dobu piatich rokov a potom budú musieť byť znovu vznesené a znovu ustanovené do prijatia dohovoru.

Podľa Schea je na príklade Poľska nejasné, či môže krajina uplatňovať dohovor podľa svojho ústavného poriadku, alebo či musí dohovor aplikovať bez ohľadu na ústavný poriadok. Profesor Scheu sa tiež pýta, prečo by sa malo podľa dohovoru tvrdiť, že ženy sú zraniteľnejšie ako napríklad trojročné dieťa, čo by porušovalo princíp „rovného prístupu“.

Predseda Najvyššieho správneho súdu pán Karel Šimka upozornil na to, že prijatím medzinárodného dohovoru sa Česká republika bude musieť pripraviť na „praktické dôsledky“ prijatia takejto zmluvy. Štátu vzniká povinnosť zmluvu dodržiavať a zmluvu naplniť – zákony, administratívou, činnosťou a prístupmi. Pojmy, ktoré majú nejaký vnútroštátny význam, sa môžu v dôsledku zmluvy meniť a „posúvať“. Napríklad pojmy ako „rodina, pohlavie, manželstvo“ sa môžu v dôsledku takejto zmluvy posúvať k „iným výkladom“. Pred podpisom zmluvy si treba v plnej vážnosti uvedomiť, že sa nepodpisuje iba text, ale tiež významy a výklady textu, ktoré sa stanú právne záväzné.

Podpredsedníčka Českej advokátskej komory pani Monika Novotná sa zaoberala otázkou mlčanlivosti advokáta a jej prelamovania. Respektíve, či by bol advokát pod „tlakom“ Istanbulského dohovoru nútený mlčanlivosť prelomiť. Istanbulský dohovor by sa podľa Novotnej mal zvážiť z hľadiska otázky, či by mohol byť „zneužívaný“ na prelamovanie advokátskej mlčanlivosti. Podľa Novotnej Istanbulský dohovor nevyžaduje prelamovanie mlčanlivosti a malo by byť starostlivo sledované, k akým zmenám v rámci jeho ratifikácie môže dôjsť.

Vedúca vedecká pracovníčka Sociologického ústavu Akadémie vied SR, pani Dana Hamplová, predniesla dva pohľady na „ľudskú prirodzenosť“. Jeden z pohľadov vychádza z viery v to, že bol človek stvorený Bohom a jeho prirodzenosť bola stvorením daná (definovaná) Stvoriteľom. Je teda pevne stanovená. Druhý pohľad sa pozerá na človeka ako na „nepopísaný list papiera“, ktorý sa vyvíja iba pod vplyvom výchovy. Ďalej spomenula „marxistický pohľad“ na ľudskú prirodzenosť. Marxizmus sa snažil o zrušenie základnej definície toho, čo je muž a čo je žena, ženy sa mali obliekať ako muži, mali vykonávať rovnakú prácu, ich deti sa dávali do jaslí, teda deti boli oddelené od svojich matiek. Ďalej uviedla príklad takzvaného „kibutského experimentu“, kde sa pokúsili o zmenu rodinných väzieb tým, že bolo spoločnosti „vnútené nové usporiadanie“. Po desaťročiach sa ukázalo, že sa spoločnosť opäť vrátila späť do pôvodného stavu. Nové sociálne vedy si myslia, že môžu zmeniť povahu a spôsob existencie človeka. Ďalej si položila otázku, či môže rodová ideológia pomôcť zmierniť domáce násilie a upozornila, že podľa výsledkov prieskumu, ktorý spomenula, nevedie netradičný neheterosexuálny vzťah (LGB orientácia) k zníženiu domáceho násilia. Podľa Hamplovej neexistuje žiadna empirická štúdia alebo opora pre to, že rodová ideológia a zmena tradičného pohľadu a prístupu k úlohe muža a ženy v rodine povedie k zníženiu násilia v rodinách.

Podľa prodekana Katolíckej teologickej fakulty Univerzity Karlovej pána Jakuba Jínka očakávajú pisatelia Istanbulského dohovoru, že „vybudia“ v spoločnosti pozitívne zmeny a „vymytie násilia na ženách“. Samotným podpisom zmluvy k zmenám nedôjde a je to otázka morálnych hodnôt jedinca. Krajne ľavicové myšlienky a myslitelia podľa Jínka sa domnievajú, že odstránia všetko „zlo“ tým, že zo spoločnosti odstránia všetky „stereotypy“, teda aj tradície, kultúru, spoločenské rozdiely a spoločenské konštrukty, ktoré sú podľa nich „dôsledkom“ a pôvodcom násilia. Inými slovami, „človek odhodí šaty“, bude chodiť nahý, odhodí spoločenské stereotypy, stane sa „zvieraťom“ a tým problémy „zmiznú“.

Vzhľadom na závažnosť prednesených argumentov uvádzame podrobnejšie detaily o vystúpení Jakuba Kříža, advokáta a vysokoškolského pedagóga, ktorý sa špecializuje na ochranu základných práv, najmä slobody náboženského vyznania. Poznamenal, že podľa jednej z rovín kritiky, ktorej je Istanbulský dohovor podrobený, je prekročenie nejakej rozumnej hranice medzi neutrálnou právnou reguláciou a vynucovaním špecifického či ideologického pohľadu na svet.

O vzťahoch medzi mužmi a ženami sa hovorí v kategóriách sily a moci, násilie voči ženám je označené za kľúčový spoločenský mechanizmus a má ako inak štrukturálnu povahu. Ďalej upozornil na rozhodnutie bulharského ústavného súdu, ktorý dospel k záveru o nezlučiteľnosti Istanbulského dohovoru s bulharskou ústavou. Bulharský ústavný súd predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v dohovore vedľa seba autonómne koexistujú dva odlišné koncepty, biologické pohlavie, sex, a rod, ktorý je determinovaný subjektívnym vnímaním. Je vymedzený tak, že prekračuje binaritu pohlavia.

Dohovor do hry zapája aj pojem rodovej identity, ktorý zahŕňa okrem iného aj osoby, ktoré nezodpovedajú tomu, čo spoločnosť označuje za muža alebo ženu. Bulharský ústavný súd sa podrobne zaoberal vývojom predchádzajúcim prijatiu Istanbulského dohovoru, najmä príslušnými rezolúciami Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Dospel k záveru, že koncept rodu a rodovej identity nie sú náhodnou súčasťou dohovoru, ale sú akosi priamo votkané do jeho štruktúry, že dohovor stojí na zásade, že biologický a sociálny rozmer majú byť chápané ako samostatné, vedľa seba existujúcej kategórie, že dohovor vedie k možnosti voľnej autonómnej sebaidentifikácie vlastného pohlavia a zabezpečenie celkového právneho uznania zmeny pohlavia zo strany štátu. To sú teda úvahy bulharského ústavného súdu, ktorý na to nadväzuje. Z tohto pohľadu môže mať biologický muž ženské pohlavie a naopak. Ústavný súd tiež upozornil, že táto dualita a význam pojmov používaných v dohovore nevedie k dosiahnutiu rovnosti pohlaví, ale fakticky odstraňuje rozdiely medzi pohlaviami, čím eliminuje potrebu zásady rovnosti. Inak povedané, hovorí, že už nepotrebujeme rovnosť medzi pohlaviami.

Podľa ústavného súdu ak ale spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať medzi mužom a ženou, boj proti násiliu na ženách zostáva iba formálnym, ale neúplným záväzkom. Nakoniec jeho úvahy končia tým, že bulharský ústavný poriadok chápe pohlavie v jeho biologickom zmysle a ako binárnu kategóriu, s čím je Istanbulský dohovor v rozpore, a teda nie je konformný s bulharským ústavným poriadkom. Pokiaľ ide o preukázanie ideologického zaťaženia Istanbulského dohovoru, Jakub Kříž upozornil ďalej na výňatky zo správ GREVIA.

V správe o Gruzínsku GREVIO kritizuje, že ženy preberajú hlavné zodpovednosti za ženské úlohy v domácnosti a muži za mužské úlohy a verejné funkcie.

Vo vzťahu k Poľsku upozorňuje, že súdy zachovávajú rešpekt k rodine ako základnej jednotke spoločnosti, čo je neprijateľné, pretože úlohou je bojovať s rodovými stereotypmi.

Pokiaľ ide o Taliansko, GREVIO bol obzvlášť znepokojený objavujúcimi sa náznakmi tendencie reinterpretovať a preorientovať politiku rovnosti žien a mužov na politiku rodiny a materstva.

U viacerých krajín potom naznačuje, že vnútroštátne médiá by mali prijať autoregulačné mechanizmy, ktorými sa zaviažu k nestereotypnému zobrazovaniu žien. Zvláštnu starostlivosť GREVIO venuje LGBTI ženám, ktoré sú zraniteľnejšie. Poľsku sa preto vyčíta, že jeho národný program boja proti násiliu v rodine nezahŕňa princípy intersekcionálnej a viacnásobnej diskriminácie, čo vedie k problematickej tendencii „pristupovať k zdravotnému postihnutiu a starším ľuďom z rodovo neutrálnej perspektívy“.

Ďalším cieľom, ktorý možno zo správ GREVIA vyčítať, je snaha o odstránenie zvyšku patriarchálnych postojov a štrukturálnych historicky založených nerovností. V Gruzínsku podľa GREVIA prevažujú patriarchálne postoje, v Poľsku je udržiavaná štrukturálna nerovnosť medzi ženami a mužmi, sú posilňované negatívne stereotypy a predsudkové postoje.

V Taliansku podľa GREVIA zas hrozí podkopávanie rodových výdobytkov, ktoré nevychádzajú z tézy o historicky nerovných mocenských vzťahoch medzi ženami a mužmi. Najsilnejšie odsúdenie si vykoledovala Čierna Hora, kde je podľa GREVIA „úcta k tradičnej rodine silná aj medzi odborníkmi poverenými intervenciou v rodinách“. Ďalej, že ženám sú často prisudzované tradičné rodové roly matiek a manželiek a že s týmto neduhom treba bojovať podporou mimovládnych organizácií, ktoré majú byť zapojené do všetkých fáz prípravy, koordinácie, vykonávania a hodnotenia zákonov, verejných politikov a programov prevencie a boja proti násiliu na ženách. Ďalej GREVIO považuje za dôležitú oblasť vzdelávania, pretože postoje, presvedčenia a vzorce správania sa utvárajú veľmi skoro. Vyžaduje preto, aby negatívne rodové stereotypy boli aktívne odbúravané na všetkých úrovniach vzdelávania. Andorra napríklad bola GREVIOM ocenená za organizovanie seminárov za účelom dekonštrukcie stereotypov a analýzy sociálnych konštruktov, ako je napríklad mýtus romantickej lásky.

Problém mýtu romantickej lásky spočíva podľa GREVIA v tom, že udržuje nerovnosti medzi pohlaviami a môže hrať úlohu pri vzniku násilných partnerských vzťahov. Andorra tak bola povzbudená k tomu, aby každá škola vykonávala každoročné preskúmanie krokov prijatých na vybavenie žiakov potrebnými zručnosťami.

Turecko bolo upozornené na rastúci počet súkromných škôl, čo môže spôsobiť, že doteraz dosiahnutý pokrok bude narušený, ak nie zvrátený. Taliansku experti z GREVIA odporučili, aby vyvinulo nástroje umožňujúce merať, do akej miery si žiaci osvojili potrebné zručnosti, schopnosti a znalosti v oblasti rovnosti žien a mužov a ďalších tém, konkrétne nestereotypných rodových rolí.

V oblasti sexuálnej výchovy, ktorú GREVIO považuje za nevyhnutnú, sa zdôrazňuje potreba výučby o tzv. sexuálnych a reprodukčných právach, čo je pomerne problematický termín, používaný v mäkkých dokumentoch a právne nedefinovaný. Zo správy GREVIA týkajúcej Talianska sa možno dozvedieť, že má obavy z rastu uznania skupín, ktoré sa nezaoberajú právami žien a v oblasti akademického výskumu dochádza k delegitimizácii štúdií zameraných na rodové témy, v niektorých oblastiach dokonca boli zaznamenané jasné známky spiatočníctva. Ďalej uvádza, že podpora voličov sa presunula k tradičnejším a konzervatívnejším hnutiam vyznávajúcim rodovo neutrálny prístup. Neutrálny prístup k pohlaviu je podľa GREVIA v rozpore s Istanbulským dohovorom.

Neutrálny prístup sa prejavuje napríklad tým, že talianske školy spolupracujú s rodovými organizáciami menej ako predtým, GREVIO preto varuje pred zdanlivo vedeckým prístupom a vyzýva talianske úrady, aby zakročili proti pokusom o šírenie dezinformácií o rode. Upozorňuje taliansku vládu, že zabezpečiť rodovo citlivé vzdelanie je podľa dohovoru jeho povinnosťou. Citované pasáže zo správ GREVIA môžu podľa Jakuba Kříža slúžiť ako podklad na posúdenie vierohodnosti názoru, či sa ratifikáciou Istanbulského dohovoru zaväzujeme iba k čiastkovým opatreniam eliminujúcim násilie na ženách, alebo či prijímame za svoju ucelenú myšlienkovú sústavu majúcu ambíciu vykladať spoločenské vzťahy v kategóriách triedneho boja.

Veľmi zaujímavé bolo aj vystúpenie pani Aline Cheynet de Beaupré, ktorá je profesorka súkromného práva na univerzite d`Orléans a akademická pracovníčka centra pre kritický výskum práva pri Université Saint-Etienne. Akademicky sa zaoberá predovšetkým právom rodinným, bioetickým a všeobecnou právnou teóriou. Opakovane bola prizvaná ako konzultant pre výbory francúzskeho národného zhromaždenia a senát. Je nositeľkou čestného rádu akademických paliem, Ordre des Palmes académiques. V úvode svojho vystúpenia pani profesorka poznamenala, že Francúzsko ratifikovalo Istanbulský dohovor už v roku 2014. Upozornila, že v názvoch zákonov o násilí dochádza podľa nej miešaniu pojmov či konceptov. To je niečo, čo sa týka aj Istanbulského dohovoru. Pokiaľ ide o ženu vo Francúzsku, žena nie je iba biologický koncept. Od roku 2016 môžu osoby meniť pohlavie, buď chirurgickým zásahom, alebo hormonálnou liečbou, alebo jednoducho tým, že sa vyhlásia za ženu. To platí samozrejme aj pre mužov. Už nie je potrebný chirurgický zásah alebo hormonálna liečba, stačí iba vyhlásenie: „Prajem si, rozhodol som, rozhodla som, považujem sa za…“.

Vďaka Istanbulskému dohovoru došlo k tejto zmene. To má samozrejme vplyv na násilie páchané na ženách, pretože biologická žena nie je jediná, ktorej sa to týka. Je tiež potrebné zohľadniť páry, páry mužov, páry žien, páry heterosexuálne… V rámci tohto páru každý môže vykonať zmenu. Čiže to sú pomerne závažné zmeny týkajúce sa násilia páchaného na ženách, čo je názov, ktorý používa Istanbulský dohovor. V Istanbulskom dohovore sa podľa pani profesorky príliš nehovorí o deťoch, je tam zmienka o rodičovskej autorite, kde sa hovorí o mužoch a o ženách. Toto má vplyv na ďalšiu otázku, a to sexuálne násilie, domáce násilie… Existuje teda množstvo typov násilia, ku ktorým sa pristupuje rôzne s čím z právneho hľadiska podľa pani profesorky súvisí otázka diskriminácie. Muži nie sú chránení pred násilím, ktorým tiež môžu trpieť. Ak existuje heterosexuálny pár, kde žena bije muža, muž nemá žiadnu špecifickú ochranu, je jednoducho chránený ako každý iný francúzsky občan, ktorý by bol obeťou takého násilia. Ale sú tiež páry žien, keď žena bije ženu, žena bude chránená. Ak v páre mužov, muž bije muža, muž nebude mať špecifickú ochranu. Uvedené úvahy viedli pani profesorku k záveru, že ide o diskrimináciu. Rovnosť medzi mužmi a ženami sa teda mieša a prichádza o svoju silu na základe pojmu rodu. Ďalej pani profesorka vyhľadávala na oficiálnych webových stránkach a v oficiálnom vestníku výraz Istanbulský dohovor.

Francúzsky kasačný súd a ústavný súd by naň mohli vzhľadom na jeho ratifikáciu odkazovať. Našla ale iba jeden text rozhodnutia z roku 2022 v súvislosti so ženou, ktorá zabila svojho partnera. Ďalej hľadala aj v Trestnom zákone v článku 132/80, kde sa hovorí o priťažujúcich okolnostiach vraždy. Išlo o text z roku 2010, kde sa objavuje koncept priťažujúci okolnosti vraždy manžela, teda o úpravu z doby pred Istanbulským dohovorom. Tento text teda existoval predtým a bol modifikovaný v roku 2018, tak, aby zahŕňal aj bývalých manželov. Uvedeným pani profesorka preukázala, že Istanbulský dohovor nemal vo Francúzsku veľký dopad.

Ďalej upozornila, že je pomerne zložité nájsť štatistické údaje k otázke násilia páchaného na ženách vo Francúzsku. Nikde nenašla tabuľku, kde by bola nejaká rekapitulácia. Takže sa ju snažila zostaviť. Čísla, ktoré našla, sú desivé. Každé tri dni je zabitá vo Francúzsku žena, svojim partnerom, alebo bývalým partnerom.

Poznamenala, že tieto čísla sú uvádzané bez akýchkoľvek vysvetlení, nie je tam žiadna analýza, možno, že tie analýzy niekde existujú, ale pani profesorka ich nenašla. Realita ukazuje, že sa situácia nemení. Napríklad v roku 2017 sa počet hlásených obetí sexuálneho násilia zdvojnásobil. Čo sa týka nárastu násilia v rámci rodiny, ministerstvo vnútra v máji 2023 ohlásilo pokles násilností. Ale zároveň upresnilo, že to sa netýka násilia v rámci rodiny. To naopak vzrástlo o 11,82 percenta. Takže násilie v rámci rodiny sa týka nielen násilia na ženách, môže to byť aj násilie na deťoch a ďalšie typy násilia. Keď sa pozrieme na deti, tak dochádza k páchaniu násilia na deťoch. Napríklad incest, zlé zaobchádzanie, neposielanie do školy, únosy detí a podobne.

Podľa pani profesorky za nezdá, že by štát dával prioritu ochrane detí pred násilím. To je odsudzované na najrôznejších fórach. Ako príklad uviedla, zabitie päťročného dievčatka v máji 2023. Išlo o prípad otca, ktorý podal na matku sťažnosť na nezastupovanie dieťaťa. Matka podala na otca sťažnosť pre násilie. Získala ochranu a dosiahla to, že otec bol vysťahovaný. Nebol ale zakázaný jeho styk s dieťaťom, a to je teda tá situácia, ktorá viedla k neželanému výsledku. Francúzsky právny systém preto nepovažuje za dokonalý. Ďalej upozornila na to, že vo Francúzsku menia slovo muž a žena a nahrádzajú ich slovom osoba.

Vo Francúzsku od roku 2022 došlo k zmenám textov týkajúcich sa lekársky asistovanej reprodukcie. Hovorí sa o osobe, ktorá daruje vajíčka. Čiže muž môže darovať svoje vajíčka. To je dôsledok súčasnej situácie. Na záver si položila otázku, aké sú pre Francúzsko prínosy Istanbulského dohovoru? Štatistiky, bohužiaľ neukazujú žiadnu zmenu. Ženy sa stali neviditeľnými. Objavuje sa nové nebezpečenstvo pre ženy, pretože keď už nemôžu oddeliť mužov a ženy, tak rastie počet miest, alebo inštitúcií, kde sa budú vzájomne miešať muži a ženy, ženy teda nebudú môcť ťažiť z ochrany. Prínos Istanbulského dohovoru nie je vôbec zrejmý. Na záver citovala z rozhodnutia bulharského ústavného súdu, že ak spoločnosť stratí schopnosť odlišovať ženy od mužov, stane sa boj proti násiliu na ženách nevymáhateľnou povinnosťou. Francúzsko toho je podľa nej bohužiaľ príkladom.

Viac vo videu:

Týmto nám dovoľte poďakovať vám všetkým, ktorí nám svojimi príspevkami v roku 2023 pomohli zúčastniť sa tohto medzinárodného podujatia a aktívne vstúpiť do diskusie k otázke potreby a (skrytých) cieľov Istanbulského dohovoru.

Veríme, že aj v novom roku 2024 budeme mať príležitosť aktívne sa zúčastniť ďalších medzinárodných podujatí, a prezentovať náš zásadný postoj k ochrane základných ľudských práv a slobôd.

JUDr. Erik Schmidt, LL.M. MA.

predseda združenia Za zdravú a spravodlivú spoločnosť

Zdroj: bon-sens.sk
 / YouTube / InfoVojna