Washington a jeho militantní poskokovia v Európe v reakcii na najnovšie vyjadrenia francúzskeho prezidenta zúria.
Šéf Elyzejského paláca si vyslúžil kritiku na oboch stranách Atlantiku po tom, ako pri návrate z návštevy Číny povedal, že Európa by sa nemala nechať zatiahnuť do krízy okolo Taiwanu. Podľa jeho slov by mala byť viac nezávislá aj od Spojených štátov a byť popri USA a Číne treťou veľmocou vo svete.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu povedal, že byť spojencom USA neznamená byť ich „vazalom“. Uviedol to po kontroverznom rozhovore o otázke Taiwanu, informovala agentúra AFP.
„Byť spojencom neznamená byť vazalom… neznamená to, že nemáme právo myslieť samostatne,“povedal Macron na na spoločnej tlačovej konferencii s holandským premiérom Markom Ruttom v Amsterdame. „Francúzsko je pre status quo na Taiwane,“ dodal francúzsky prezident.
Paríž podľa neho „podporuje politiku jednej Číny a usiluje sa o mierové urovnanie situácie“. Podľa agentúry Reuters Macron vyhlásil, že sa treba vyhnúť eskalácii v indopacifickom regióne.
Šéf Elyzejského paláca tiež objasnil, že Francúzsko podporuje status quo v prípade Taiwanu a usiluje sa o „pokojné riešenie tejto situácie“.
Prejav prezidenta Emmanuela Macrona k francúzskej komunite žijúcej v Holandsku:
Spoločná tlačové konferencia šéfa Elyzejského paláca s holandským premiérom Markom Ruttem:
Macron si vyslúžil kritiku na oboch stranách Atlantiku po tom, ako pri návrate z minulotýždňovej návštevy Číny povedal, že Európa by sa nemala nechať zatiahnuť do krízy okolo Taiwanu. Podľa jeho slov by mala byť viac nezávislá aj od Spojených štátov a byť popri USA a Číne treťou veľmocou vo svete.
Zmeny v Macronovom postoji (od protiruského k proti americkému) naznačujú, že sa od Si dozvedel niečo také, čo ho postrčilo do koalície s Čínou.
Nečakané vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom, že Európa by nemala nasledovať politiku USA voči Taiwanu, vyzdvihli tento týždeň v Číne ako „brilantné rozhodnutie“. Výhrady zazneli z oboch strán Atlantiku, informuje TASR na základe agentúr AFP, Reuters a PAP.
Macron sa postaral o rozpaky spojencov, keď po minulotýždňovej ceste do Číny vyzval na „strategickú nezávislosť“ v otázke Taiwanu. Podľa jeho slov by Európa mala byť popri USA a Číne treťou veľmocou vo svete.
Čínske štátne médiá i používatelia sociálnych sietí venovali francúzskemu lídrovi značnú pozornosť, všíma si AFP. Peking mohol podľa nej dosiahnuť určitý úspech v snahe narušiť západnú jednotu v prípade Taiwanu, ktorý považuje za súčasť jedinej Číny.
Objavili sa však aj apely na triezvejší pohľad. Ako zdôraznil popredný politický komentátor Chu Si-ťin, bývalý šéfredaktor vládnych novín Global Times, vzhľadom na geopolitickú realitu nie je reálne myslieť si, že by sa Francúzsko pridalo na stranu Pekingu proti Washingtonu.
„Európa a Spojené štáty majú spoločné hodnoty a spája ich NATO,“ napísal Chu. „Pokiaľ sa však bude Čína k európskym krajinám správať rozumne a čestne, kým USA ich nútia stavať sa proti Číne, potom vyplávajú na povrch rozpory v ich strategických záujmoch.“
Macron v rozhovore pre denník Les Echos a portál Politico počas cesty z Číny potvrdil svoju dlhodobú víziu európskej suverenity, konkrétne nezávislosti od iných veľmocí vo vojenskej a ekonomickej oblasti. Jeho slová o Taiwane však vyvolali znepokojenie spojencov.
Denník Wall Street Journal napísal, že „neužitočné vyjadrenia“ francúzskeho lídra oslabia odstrašujúcu politiku USA a Japonska voči Číne. Súčasne povzbudia amerických politikov, ktorí chcú zredukovať angažovanosť USA v Európe. Americký prezident Joe Biden by sa preto mal Macrona spýtať, či sa snaží o opätovné zvolenie jeho predchodcu Donalda Trumpa. Samotný Trump v utorok večer obvinil Macrona, že sa podlizuje čínskemu lídrovi Si Ťin-pchingovi.
Americký republikánsky senátor Marco Rubio napísal, že ak Macron hovorí za celú Európu, potom by Spojené štáty mali zvážiť zameranie svojej zahraničnej politiky na obmedzovanie Číny a nechať Európu, aby sama riešila vojnu na Ukrajine, všíma si denník The Guardian.
Hovorca poľskej vlády uviedol, že Varšava s názorom Macrona nesúhlasí. Poľsko namiesto „strategickej nezávislosti“ hovorí o „strategickom partnerstve“ medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktoré chce ďalej budovať. Zdôraznil, že obe strany majú spoločné demokratické hodnoty a na nich založené ekonomické systémy.
Ruský prezident Vladimir Putin a najvyšší čínsky predstaviteľ Si Ťin-pching podpísali 21. marca 2023 dohodu o strategickej spolupráci medzi Ruskou federáciou a Čínou. Spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov Ruska a Číny hovorí o „prehĺbení komplexného strategického partnerstva a koordinácii pre túto novú éru“.
„Práve teraz dochádza k zmene, akú sme nevideli 100 rokov – a my sme tí, ktorí spoločne riadia túto zmenu,“ povedal Si Ťin-pching Putinovi počas rozlúčky, keď odchádzal z Kremľa.
Ruský prezident odpovedal: „Súhlasím.“
Zdroj: ta3.com / hnonline.sk / YouTube / InfoVojna
Príslušník PZ sa prípad neskôr snažil ututlať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, policajný prezident Ľubomír…
Začnem tým usmrtením, vysvetlím ďalej, ale možno to nebude potrebné – teda čosi ako Definícia…
Najprv vybavím výraz Deep State – hlboký štát: Skupina ľudí, typicky príslušiacich k vládnym agentúram…
Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov…
Krátko po ďalšom nálete kamikadze dronov Geranium ruská armáda spustila kombinovaný raketový útok na ciele…
V roku 1992 urobila americká zahraničná politika chybný manéver, pretože neokonzervatívci si predstavovali amerického hegemóna.…