O mierovom riešení ako jedinom spôsobe riešenia vojenského konfliktu, o rastúcom význame zoskupenia štátov skupiny BRICS, o budúcnosti V4 a o dôležitosti budovania ekonomických vzťahov s ďalšími štátmi.
V rozhovore s redaktorom Pavlom Kapustom v relácii Diskusia na palete zverejnenej 31. augusta 2024 sa šéf slovenského rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer-SSD) vyjadril k domácej a zahraničnej politike Slovenskej republiky, ale aj k spoločensko-politickej situácii vo svete.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár v úvode rozhovoru s redaktoromom Pavlom Kapustom odpovedá na otázku, prečo po dlhých rokoch vedie rezort zahraničných vecí namiesto kariérneho diplomata profesionálny politik. Podľa neho je v iných krajinách úplne bežné, že na týchto pozíciách pôsobia politici. Tí dostávajú dôveru od voličov a je správne, že program, s ktorým súťažili vo voľbách, môžu priamo napĺňať aj v zahraničnej politike.
Vzápätí reagoval na konštatovanie moderátora, že keď v Turecku podával ruku svojmu rezortnému kolegovi Sergejovi Lavrovovi a v tom istom čase minister obrany Robert Kaliňák rokoval so svojím rezortným kolegom v americkom Pentagóne, premiér Robert Fico to prezentoval ako príklad vyváženej zahraničnej politiky.
Blanár dodal, že SR smerom k zahraničiu uskutočňuje nielen vyváženú, ale aj suverénnu politiku, s cieľom presadzovať slovenské národnoštátne záujmy. Zdôraznil, že jednostranne orientovaná “kolenačková politika”, ktorú robili predchádzajúce kabinety počas triapolročného vládnutia, sa skončila. Dodal, že v záujme dobrých vzťahov rovnako rešpektujú politiku iných krajín, ako je napríklad Čína, a nekomentujú ich vnútorné záležitosti, ako to mali vo zvyku politici zo súčasnej opozície.
Spomenul tiež protiruské sankcie a pripomenul, že najviac poškodzujú samotné štáty EÚ. V tejto súvislosti uviedol najnovší príklad, keď sankcie Kyjeva proti ruskému dodávateľovi ropy cez ukrajinské územie, spoločnosti Lukoil, výrazne škodia Slovensku a Maďarsku.
Rezolútne odmietol tvrdenia opozície, že Slovenská republika je počas tejto vlády medzinárodne izlovaná. Zopakoval, že vojna na Ukrajine nemá vojenské, ale diplomatické riešenie, a sankcie nemajú na priebeh konfliktu nijaký vplyv.
V ďalšej časti rozhovoru upriamil pozornosť na fakt, že jednou z kľúčových úloh slovenskej diplomacie je principiálne presadzovanie dodržiavania medzinárodného práva – aj v súvislosti s ukrajinskou vojnou. Na jednej strane ide o porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, na druhej strane je však potrebné objektívne posúdiť aj to, čo jej predchádzalo. Ako pokračoval, porušením medzinárodného práva bolo aj bombardovanie bývalej Juhoslávie v roku 1999 zo strany NATO, ako aj útok na Irak zo strany USA. V spojitosti s tým spomenul neuznanie Kosova ako samostatného štátu Slovenskou republikou.
Neskôr dodal, že je proti dvojakým štandardom prístupov pri porušovaní medzinárodného práva. Podľa neho nemožno rozdielne posudzovať kroky „dobrých“ a „zlých“ porušovateľov tohto práva, pričom mal na mysli predovšetkým vojnu v Gaze a na Ukrajine. Hovoril tiež o hospodárskom rozmere zahraničnej politiky a vzrastajúcom význame zoskupenia BRICS.
Poznamenal, že sankcie proti Rusku ešte väčšmi zblížili ruskú a Čínsku ekonomiku, takže mali úplne opačný efekt, aký bol zámer. Poukázal na pokrytectvo Západu smerom k Indii, ktorú kritizuje za to, že je momentálne najväčším odberateľom ropy z Ruska – pritom indického premiéra Naréndru Módího prijal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Upozornil, že rovnakú pokryteckú rétoriku v tomto smere používa aj slovenská opozícia.
Takisto sa vyjadril k opozičnému tvrdeniu, že na Slovensku sme dnes svedkami “orbanizácie”: vzďaľovania sa našej krajiny od EÚ a transatlantických štruktúr a po vzore Maďarska sa vláda vydala akousi “dobrodružnou cestou”. Minister to označil za lož a “progresívno-liberálne nálepkovanie”. Suverénne postoje SR podľa jeho slov nemožno takto pomenúvať.
Ďalej hovoril o budovaní slovenskej ekonomickej diplomacie v najväčšmi sa rozvíjajúcich častiach sveta, ktorá bola predchádzajúcimi vládnymi garnitúrami zanedbaná. Avizoval dôležitú tohtoročnú cestu do Číny na premiérskej úrovni a ďalšie plánované cesty. Na otázku, či šéf vládneho kabinetu, – podobne ako Viktor Orbán – uskutoční aj cestu do Moskvy, reagoval konštatovaním, že SR pod vedením tejto vlády je proti akejkoľvek novej železnej opone, ktorá by sa mala vytvoriť medzi krajinami EÚ a Ruskou federáciou. “Táto vojna sa raz skončí a musíme si vyrovnať vzťahy a veľmi seriózne popísať príčiny tej vojny. Bez toho sa nikdy nedopracujeme k mierovému riešeniu,” povedal a doplnil, že príčiny konfliktu nie sú čierno-biele.
V závere interview Blanár hovoril o súčasnosti a budúcnosti Vyšehradskej štvorky. Poprel tvrdenia, že by toto zoskupenie, ktorého členom je okrem SR aj ČR, Poľsko a Maďarsko bolo “mŕtve”. Podľa jeho slov je to “zbožné želanie opozície”. Zdôraznil, že ide o unikátny projekt, zastupujúci 65 miliónov obyvateľov, a spomenutým štátom umožnuje efektívne presadzovať spoločné záujmy aj v rámci EÚ – napríklad v otázke migrácie.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Diskusia na palete / InfoVojna
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…