Vianočný príbeh z Tatier

Do smokoveckého Grandu chodievam už len sporadicky. Tento rok som tam ešte nebol a tak som si povedal, že dnes je ten deň. Prekladám aktuálne jednu web stránku Alexandra Usanina a hotelka (hotelová kaviareň v Grande) mi prišla na to ako stvorená.

Keďže je už ale 25. decembra, začali sa nám tu do Tatier zbiehať všetci tí snobi v bielych snehuliach s kožušinkou a kabelkovými psíčkami zn. Guci…

Sadol som si do kaviarne a otvoril si notebook. Mám taký Macbook a to jabĺčko Apple na ňom som si prelepil nálepkou TORDEN. Aj by som na to zabudol, že to tam mám nalepené, ale keď som si dnes na hotelke otvoril notebook, asi 10 pohľadov začalo zírať na to logo TORDEN a na mňa. Ihneď som akosi podvedome spozornel a začal som šípiť nejakú udalosť.

Jeden mal na sebe sveter BOSS, čím dal jasne najavo, že háji fašistické tradície a možno o tom ani nevie a blonďatá dámička na opačnom konci sedela aj v tejto teplej a vykúrenej hotelovej kaviarni s kožušinovou baranicou na hlave. Ak by na nej mala červenú hviezdu, usmial by som sa na ňu, ale jej pohľad bol priam mrazivý a tak som sa pustil radšej do písania.

Pochopil som, že výbder tohto miesta na moje písanie nebol práve najlepší a tak som sa rozhodol, že tomu nebudem venovať pozornosť. Okolie som sa rozhodol si nevšímať. Vychutnával som si kávu, kochal sa v panoráme za oknom a tešil sa z krásneho slniečka, ktoré zalievalo celú kaviareň.

Vtom sa postavili ľudia pri vedľajšom stole a zbierali sa na odchod. Všetci sa na mňa akosi čudne pozerali a cítil som sa trošku nekomfortne. Chlapík, ktorý bol ku mne najbližšie si obliekal vetrovku, keď sa vtom odrazu na mňa otočil a hovorí mi:

„Super práca pán Merva. Sledujeme Mudrovňu u Slava a pod stromčekom sme mali Vaše knihy z TORDENu. Ďakujeme.“

Aj ostatné tváre v jeho spoločnosti sa na mňa prívetivo usmiali a pozdravili ma.

Zvyšní ľudia v kaviarni však ostali sedieť v nemom úžase a sledovali toto dianie. Z niektorých tvárí sa dalo vyčítať prekvapenie, ale nedalo sa presne rozoznať, či je to pozitívne alebo negatívne. Nikto nič nevravel.

Poniektorí potom odišli a nahradili ich noví, iní ľudia. Ja som si popíjal kávu a v dobrej nálade som si písal ďalej. Asi po hodinke som zaklapol notebook, obliekol si bundu a podišiel k baru, že zaplatím.

„Už máte zaplatené,“ vraví mi čašník, „jeden pár, ktorý už odišiel Vám tu kávu zaplatil.“

„Fíha!“ potešil som sa. To je skvelá kaviareň toto. „Poznáte ten pár? Chodievajú tu častejšie?“

Čašník sa len usmial a pokrútil hlavou, že nevie. Asi ani netušil o čo išlo. Nezaujíma sa pravdepodobne atívne o dianie naokolo.

Bol som nadšený. Svet naokolo sa mení a ja som toho súčasťou. To nemôže byť hádam ani pravda. To je úžasné niečo.

Ako som odchádzal, padlo mi oko na display mobilu staršieho pána, ktorý sedel pod oknom úplne sám a pil čaj. Na mobile mu svietila webstránka TORDEN a na nej kniha Tajomstvá ovládania ľudstva. Bol som už úplne užasnutý. Neveril som vlastným očiam. Nedalo mi to preto a v tom opojení a radosti som podišiel k nemu a takmer sprisahanecky som mu potichu povedal:

„Ak chcete pri nákupe zľavu, stačí zadať do políčka „zľavový kupón“ tento kód: jasomtorden – všetko malým a spolu a získate 5% zľavu.“ Usmial som sa na chlapíka v nádeji pozitívnej odozvy.

Ten však na mňa iba vyjavene zazrel a hovorí mi: „Ja si od Vás nič nekúpim. Len pozerám kvôli akým sprostostiam Vám ľudia ďakujú.“

Všetko sa v tej chvíli vrátilo do normálu a ja som sa opäť ukľudnil. Veci sú také, ako majú byť. Aj dobro, aj zlo. Aj svetlo, aj tma. Aj jin aj jang. Aspoň viem, že som na správnej ceste.

____

P.S.: Večer ma pri dome pozdravil úplne neznámy mladý pár z Prešova aj s tromi malými deťmi. Vraj sledujú MUDROVŇU a páči sa im to.

Žeby to bolo tým čarom Vianoc?

Robert Merva