Veto v únii je zbraň nielen slabých, ale aj múdrych

Legendu divokého Západu, revolver Colt, nazvali Peacemaker, mierotvorca, pretože palebná sila šesť výstrelov vyrovnávala šance jeho nie príliš zdatného, ale zručného vlastníka na úspech proti hrubej sile protivníka.

Práve zruční pištoľníci ako Buffalo Bill a ďalší sa stali nakoniec legendami dobývania divokého Západu rovnako, ako ich zbrane.

Európska únia sa začala bohužiaľ v mnohom podobať divokému Západu, kde silnejší má vždy pravdu a presadí si svoje záujmy. Jediná zbraň, ktorá tomu môže zabrániť je právo veta, pretože už ničím iným malé štáty, najmä z bývalého Východného bloku, nedisponujú.

Právo veta je vlastne právna verzia Coltu na divokom Západe, ktorá umožňuje slabým vzoprieť sa mocným.

Tí však majú nástroje ako donútiť vzdorného člena veto odvolať a tým mu vyraziť zbraň z ruky.
Právom veta som sa začal zaoberať keď som si uvedomil, že samovražedná migračná politika, Green deal, LGBT s genderom atď. nie je vynález EÚ ako takej, vychádza primárne z jej zakladajúcich štátov, tzv. kolektívneho „západného“ Západu (Nemecko, Francúzsko a spol.), ktoré vnútorne degenerovali a podľahli ideológii neomarxistickej ľavice a jej dlhému pochodu inštitúciami.

To znamená, že na pôde Bruselu sme vlastne v ringu s vyslancami politických strán jednotlivých členských krajín EÚ (hoci sa tieto politické strany združujú do strán a frakcií), ktoré presadzujú svoje vlastné politicko-ideologické a ekonomické projekty tak, aby sa napokon realizovali v celej EÚ.

Aby sme mohli nezávisle posúdiť či má právo veta zmysel, musíme abstrahovať od toho, aké bláznovstvá stvárajú vyslanci jednotlivých krajín EÚ, čiže súčasný Brusel.

V prvom rade musíme vychádzať z teoretickej existencie extrémnych prípadov: Z 27 členských štátov jeho 26 múdrych vyslancov schváli správne riešenie problematiky a ten hlúpy dvadsiatysiedmy bude riešenie blokovať vetom.

Veto je v tomto prípade brzdou, zbytočným inštitútom. Lenže sa môže stať prípad, že z 27 členských štátov jeho 26 hlúpych vyslancov schváli nesprávne riešenie problematiky a ten múdry, zvyšný, bude riešenie blokovať vetom.

Veto je v tomto prípade nezastupiteľný inštitút. Tento problém z tohto aspektu nemá riešenie a riešením nie je ani to, že v niektorých agendách veto ponecháme a v niektorých nie.

Prax však môže ukázať, že 27 múdrych vyslancov bolo v skutočnosti hlúpych a riešenie bolo nesprávne a hlúpy 26-ty bol v skutočnosti múdry a jeho riešenie bolo správne a naopak.

Čiastkové právo veta

No a to je návod ako sfunkčniť právo veta tak, aby sa z neho stal nástroj správnych riešení. Nazval som ho čiastkové právo veta. V praxi by to znamenalo asi takto: Chcete migrantov? Dovážajte si ich a plaťte ako uznáte za vhodné. My vám pomôžeme chrániť vonkajšie hranice a urobíme taký píár, že migranti budú utekať do Antarktídy.

Chcete Geen Deal? Majte si ho, my patríme k väčšine bytostí, ktoré vydychujú „jedovatý“ CO2, takže sa snažte zmeniť genetiku života na našej planéte a to si aj plaťte. Ekológia je o niečom inom.

LGBT a gender? Existujú len dve biologické pohlavia (muž a žena) navyše je len hermafrodit. Sexuálnych orientácií je viacero, ale to je záležitosť osobných preferencií. Rodová identita
(gender) je záležitosť, ktorá môže byť riešená po nadobudnutí pohlavnej zrelosti, nech nás
neobťažujú zatiaľ len 72 gendermi.

Pokiaľ sa niekto cíti koňom, môže bývať v stajni, žrať seno, zúčastňovať sa závodov a erdžať do chuti tam, kde to robia biologické kone.

Menšiny nesmú vnucovať spôsob ako majú žiť väčšiny. Chcete teda migrantov, Green Deal, LGBT
a gender? Majte si to, ale my vám na to dávame naše čiastkové právo veta. Pridať sa k nám
môže, kto s nami súhlasí. A žiadne sankcie za naše veto.

Prax ukáže, či bolo správne vaše riešenie, alebo naše čiastkové veto na vaše riešenie, lebo sme mali naše riešenie. To však neznamená, že by právo veta ako také v pôvodnom význame malo zaniknúť,
posunulo by sa len do polohy výnimočnosti, napr. vetovať aj hlúposti, ktoré už boli schválené.

Vzhľadom na to, že niečo podobné sa podarilo realizovať pred niekoľkými dňami maďarskému premiérovi Orbánovi vo vzťahu k NATO, uvádzam to ako príklad hodný nasledovania v celej EÚ:

Maďarsko nebude blokovať rozhodnutia NATO o Ukrajine a nebude sa na nich ani podieľať. Uviedol to premiér Orbán po stretnutí s J. Stoltenbergom v Budapešti. “Maďarsko dalo jasne najavo, že nemá v úmysle blokovať žiadne rozhodnutia v NATO, ktoré by sa mohli líšiť od našej, podľa nášho názoru, analýzy situácie. Na dnešnom stretnutí sme sa zamerali na to, že akékoľvek operácie mimo (NATO) by mali byť dobrovoľné a Maďarsko dostalo záruky, ktoré požaduje,“ povedal Orbán.

Maďarský premiér uviedol, že na stretnutí „prehodnotili“ vzťahy medzi Maďarskom a NATO. Generálny tajomník NATO uviedol, že spolu s Orbánom „schválili modalitu, podľa ktorej sa Maďarsko v budúcnosti nebude zúčastňovať na podpore NATO pre Ukrajinu“.

“Na tejto činnosti sa nebude podieľať žiadny maďarský personál a na jej podporu sa nepoužijú žiadne maďarské financie. Predseda vlády ma zároveň ubezpečil, že Maďarsko nebude brániť tomuto úsiliu a umožní ostatným spojencom napredovať,“ povedal Stoltenberg.

Som presvedčený, že by bolo vhodné sa nad tým zamyslieť.

Pavel Fendek/skspravy.sk