Televízia Markíza v pondelok večer (25. septembra) priniesla veľkú finálovú predvolebnú diskusiu. Pozvaní boli všetci deviati lídri politických strán, ktoré majú podľa preferencií voličov podporu nad 5 %. Nedostavil sa líder Smeru-SSD Robert Fico, ktorý do bodky splnil bojkot Markízy. Ten strana avizuje už od 24. augusta a zatiaľ ho neporušila. Líder Hlasu za seba poslal podpredsedu, ktorý sa hneď v úvode debaty pohádal s moderátorom Michalom Kovačičom. Ale ináč to bola vážne nuda.
„Potvrdenými hosťami dnešnej debaty sú Boris Kollár (Sme rodina), Milan Majerský (KDH), Andrej Danko (SNS), Richard Sulík (SaS), Milan Uhrík (Republika), Igor Matovič (OĽANO a priatelia) a Michal Šimečka (Progresívne Slovensko),“ avizoval portál tvnoviny.sk.
Debata sa mala konať pôvodne v utorok (26. septembra). Peter Pellegrini (Hlas) a Robert Fico (Smer) účasť odmietli.
Za Hlas prišiel do štúdia podpredseda hlasu Erik Tomáš, ktorý sa hneď v úvode debaty pohádal s moderátorom Michalom Kovačičom, ktorý poznamenal, že zo strany Hlasu je neúčasť Pellegriniho „neúctivá“.
Predseda v preferenciách najsilnejšej strany Smer Robert Fico dal iba do redakcie doručiť list, ktorý však moderátor odmietol prečítať.
Zmena atmosféry v spoločnosti i politickej kultúry, vznik stabilnej vlády, podpora ekonomického rastu a naštartovanie ekonomiky, adresná pomoc najzraniteľnejším či úprava trestnoprávneho systému. Aj to chcú po predčasných parlamentných voľbách priniesť niektoré kandidujúce strany.
OĽANO, PS i KDH chcú postaviť tri veľké nemocnice, nezhodujú sa v dĺžke výstavby. Podľa Šimečku sa zrejme nebudú dať všetky postaviť v jednom volebnom období. S Matovičom sa zhodli na možnosti čerpať na to európske zdroje. Pre SNS je podľa Danka v zdravotníctve prioritou cesta pacienta. Podčiarkol aj potrebu ukončiť vojnu medzi štátom a súkromníkmi a napríklad rokovať so súkromnou spoločnosťou. Obdobne to vníma aj Kollár. Považuje za naivné predstavy o postavení veľkej nemocnice za štyri roky a kúpil by tú, ktorá už je v Bratislave hotová.
Prioritou hnutia Republika v zdravotníctve je okrem iného stabilizácia siete a dostupnosť starostlivosti v regiónoch a na perifériách. Sulík chce ísť cestou znižovania čakacích lehôt a ich stanovením, znižovaní administratívneho zaťaženia či presunom očkovania na lekárne, aby sa odbremenili lekári. Majerský súhlasí s nastavením čakacích lehôt, navrhuje tiež zjednotiť systémy poplatkov.
Diskutujúci sa zhodli na potrebe riešenia platov učiteľov. Súhlasia, že nemôžu zarábať viac v Bratislave a menej na východe krajiny. Matovič, Danko, Uhrík i Tomáš by šli cestou dorovnania inými benefitmi, napríklad príspevky na bývanie.
Nezhodli sa pri cenách potravín. Šimečka vyhlásil, že žiadna vláda nemá nástroj na stlačenie ich cien, a že vzhľadom na situáciu vo svete nejaký čas budú vysoké. Apeluje na adresnú pomoc najzraniteľnejším skupinám. Kollár chce ísť cestou zvýšenia konkurencie pri reťazcoch a vybudovať sieť regionálnych producentov, spracovateľov a predajcov. Štátny obchodný reťazec z programu Sme rodina je podľa Tomáša nerealizovateľný. S Dankom a Uhríkom apelovali na zlepšenie dostupnosti potravín v menších obciach. Matovič vidí cestu v referencovaní cien potravín. Sulík hovorí o zjednodušení predaja z dvora a ďalších opatreniach.
V otázke spravodlivosti je podľa podpredsedu Hlasu-SD namieste vyhodnotiť, či Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Špecializovaný trestný súd (ŠTS) plnia svoju úlohu. Republika by ich zrušila. Danko i Kollár sú zástancami komplexnej reformy trestného zákona a poriadku. Sulík nesúhlasí so súčasným definovaním prokuratúry, zdôraznil potrebu zachovania ŠTS.
PS chce podľa Šimečku zachovať ÚŠP i ŠTS. Vie si predstaviť reformu prokuratúry, aby generálny prokurátor nebol jeden človek autokraticky postavený nad spoločnosťou. Matovič s ním súhlasil a zdôraznil potrebu boja za spravodlivosť. KDH je za zachovanie špeciálnej prokuratúry a odmieta zásahy do vyšetrovaní káuz. Majerský si vie predstaviť aj úpravu paragrafu 363 Trestného priadku, aby o jeho využití nerozhodoval jeden človek ale kolektív prokurátorov.
Zaujímavosťou tejto debaty bolo to, že otázky nekládol len moderátor, ale aj bývalí najvyšší ústavní činitelia, vrátane bývalých prezidentov Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča, ako aj bývalej premiérky Ivety Radičovej.
Napríklad bývalý prezident Rudolf Schuster svoju otázku položil politickej strane Hlas. Otázka znela: „Čo by ste urobili, keby ste sa dostali do vlády, aby sa medziľudské vzťahy na Slovensku zmenili?“ Exprezident dodal, že medziľudksé vzťahy na Slovensku ešte neboli na takej nízkej úrovni ako sú v súčasnosti.
„Peter Pellegrini je ten typ zmierovateľa, ktorý robí slušnú politiku, nevulgárnu politku. Keby bol predsedom vlády, tak by sa upokojila aj spoločnosť,“ odpovedal Erik Tomáš, podpredseda Hlasu. Podľa jeho slov by bolo pre upokojenie spoločnosti najlepšie, ak by Matovičova koalícia nedosiahla potrebných 7 %.
Milan Uhrík, predseda hnutia Republika, dostal otázku od bývalého veľvyslanca Jozefa Migaša, ktorý sa pýtal, čo by urobil preto, aby sa zlepšila na Slovensku politická kultúra, ak by sa dostal do vlády.
„V prvom rade by sme sa snažili riadiť veci profesionálne, to znamená, tak ako sa sluší a patrí. A v druhom rade by sme nehnali veci do extrému,“ odpovedal Uhrík.
hlavnydennik.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…