Varovanie EÚ, aby sa pripravila na skoré Trumpove colné opatrenia

Európski lídri by nemali predpokladať, že Trumpove colné hrozby sú „len bluf“, hovorí jeden z Trumpových medzinárodných ekonomických poradcov v jeho prvom volebnom období, píše portál Politico

Bývalí predstavitelia Trumpovej administratívy varujú Európsku úniu, aby očakávala, že novozvolený prezident Donald Trump podnikne včasné kroky na zvýšenie ciel – a prípadne obíde bruselskú byrokraciu v prospech riešenia obchodných záležitostí s jednotlivými európskymi hlavnými mestami.

„Prezident Trump počas kampane opakovane hovoril o tejto myšlienke základného cla na všetok dovoz od všetkých našich obchodných partnerov,“ povedala Kelly Ann Shaw, zástupkyňa asistenta prezidenta pre medzinárodné ekonomické záležitosti počas posledných rokov prvého roka. Trumpova administratíva. „Teraz, keď sme videli výsledky volieb s drvivou výhrou, tím verí, že má mandát“ pokračovať v tom.

Ako Trump vidí vzťah: Hlavným faktorom, ktorý riadi Trumpove kroky, je jeho presvedčenie, že USA majú oveľa nižšie colné sadzby ako Európska únia a iní obchodní partneri, povedal Shaw.

„Snaží sa vyriešiť tento rozdiel a urobiť naše colné sadzby recipročnými,“ povedal Shaw. „Takže pokiaľ ide o to, čo by chcel od Európy alebo od ktoréhokoľvek z našich ďalších obchodných partnerov, pravdepodobne by bolo pre nich, aby tiež znížili svoje tarify.“

„Môj operačný predpoklad je, že prezident bude postupovať veľmi rýchlo. Nemôžem povedať, či je to deň prvý, deň 30 alebo deň 90, ale verím, že prezident chce v tejto politike postupovať rýchlo,“ dodal Shaw.

Na prvý pohľad však nie je veľký rozdiel medzi colnými sadzbami USA a EÚ.

Podľa Svetovej obchodnej organizácie bola priemerná colná sadzba v USA v roku 2023 3,3 percenta, a to aj po clá, ktoré Trump uvalil počas prvého funkčného obdobia na čínsky tovar v hodnote viac ako 300 miliárd dolárov a oceľ a hliník v hodnote desiatok miliárd dolárov. Na porovnanie, priemerná colná sadzba EÚ bola v roku 2023 5,0 percenta.

V rámci týchto priemerov je však aspoň jedno clo EÚ, ktoré Trumpa dlho dráždilo – 10-percentné clo EÚ na osobné autá v porovnaní s 2,5-percentnou sadzbou USA. Priemerná poľnohospodárska colná sadzba v EÚ je tiež 11,3 percenta v porovnaní so 4,8 percentami v Spojených štátoch.

Americké farmárske a obchodné skupiny sa navyše už dlho sťažujú na množstvo netarifných prekážok, ktoré bránia ich predaju do Európskej únie. Najnovšia správa Úradu obchodného zástupcu USA o prekážkach zahraničného obchodu obsahovala 30 strán o EÚ, čo je druhá po 44-stranovej časti o Číne.

Napokon, obchodný deficit USA s EÚ sa od prvého Trumpovho funkčného obdobia výrazne zvýšil. V súčasnosti je na ceste k dosiahnutiu nového rekordu v roku 2024 na úrovni približne 230 miliárd dolárov, a to aj napriek dohode, ktorú Trump dosiahol s vtedajším predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, aby odvrátil predchádzajúcu hrozbu cla namierenú proti európskym automobilom.

Väčšina ekonómov tvrdí, že veľký deficit amerického obchodu s tovarom je výsledkom makroekonomických faktorov, ako sú národné výdavky a miera úspor, a že obchodné bariéry zohrávajú menšiu úlohu.

Zdá sa však, že Trump verí, že obchodná nerovnováha pramení z praktík zahraničného obchodu, ako sú clá a produktové normy, ktoré nespravodlivo blokujú americký export, zatiaľ čo Spojené štáty naivne udržiavajú jeden z najotvorenejších trhov na svete.

Nemyslite si, že je to bluf: Aby to Trump vyriešil, hrozí, že zavedie až 20-percentné cezhraničné clo na všetky dovozy z USA v hodnote 3 biliónov dolárov, čo zasiahne približne 575 miliárd dolárov na autá, farmaceutické výrobky, stroje a dlhý zoznam ďalších produktov z EÚ.

To by porušilo colné záväzky, ktoré Spojené štáty prijali vo WTO, hoci Trump by sa to mohol pokúsiť ospravedlniť dôvodmi národnej bezpečnosti.

Európski lídri by nemali predpokladať, že Trumpove colné hrozby sú „len bluf, alebo že sa to nestane,“ povedal Everett Eissenstat, ktorý bol zástupcom asistenta prezidenta pre medzinárodné ekonomické záležitosti počas prvých rokov prvej Trumpovej administratívy. „Prezident bol dosť dôsledný v tom, čo povedal, že bude robiť, a tím, ktorý buduje, je na to postavený.“

Nemali by tiež očakávať, že Kongres ovládne Trumpa, a to aj napriek nepríjemnostiam mnohých republikánov s clami , čiastočne preto, že zákonodarcovia sú na túto myšlienku zvyknutí viac ako počas jeho prvého funkčného obdobia a čiastočne kvôli veľkosti Trumpovho víťazstva v nedávnych prezidentských voľbách.

„Skutočnosť, že Trump vyhral ľudové hlasovanie a každý výkyvový štát počas kampane za clá, určite znamená, že pravdepodobne budú s väčšou pravdepodobnosťou rešpektovať jeho politické ciele,“ povedal Eissenstat.

Obchádzanie Bruselu: Európska komisia so sídlom v Bruseli má právomoc nad obchodom pre svojich 27 členských štátov. Eissenstat však uviedol, že očakáva, že Trump osloví jednotlivé európske hlavné mestá, aby vyriešil to, čo považuje za nespravodlivé obchodné nerovnováhy.

„Myslím si, že bude menšia podpora rozhovorov s EÚ ako s EÚ,“ povedal.

Trumpov hlavný obchodný poradca a bývalý obchodný zástupca Robert Lighthizer to naznačil vo svojej knihe z roku 2023 „No Trade is Free“, v ktorej označil za problémové krajiny najmä Nemecko, Francúzsko, Írsko a Taliansko.

Eissenstat povedal, že cítil, že európski lídri už neveria, že Trumpovo prvé funkčné obdobie bolo odchýlkou ​​a že svet sa vráti do stavu, v akom bol pred jeho prvým zvolením v roku 2016. Konkurencieschopnosť voči vojne na Ukrajine by mohla spôsobiť, že členské štáty EÚ budú ochotnejšie jednať s Trumpom individuálne, povedal.

„Je tu len veľa pohyblivých častí, ktoré jednoducho neboli na svojom mieste počas prvého funkčného obdobia,“ povedal Eissenstat.

Pohľad z Európy: Ignacio García Bercero, ktorý bol hlavnou osobou Európskej komisie počas prvého Trumpovho funkčného obdobia, povedal, že EÚ musí byť pripravená vrátiť úder, pričom musí mať na pamäti svoje vlastné ekonomické záujmy.

„Nebuďme naivní. Nechoďme do toho rozhovoru bez toho, aby sme už nemali možnosť odvety. Pretože ak rokovania zlyhajú a ak budú mať Spojené štáty pocit, že nemáme dôveryhodnú možnosť odvety, nikam nepôjdeme,“ povedal v stredu na podujatí POLITICO.

Ak to Trump myslí s uvalením 10 alebo 20-percentného cla na všetok dovoz z EÚ vážne, Brusel by sa mu nemal snažiť vyrovnať clo za clo, tvrdil Garcia Bercero. Namiesto toho by sa mala pokúsiť zaujať strategickejší prístup, aby sa vyhla dvojitému šoku v podobe stratených vývozov do Spojených štátov a zvýšených nákladov pre európske spoločnosti a spotrebiteľov.

„Predpokladajme, že Spojené štáty [uložia] 10 percent plošne na všetok dovoz do Európskej únie. To by bola ekonomicky samovražda. Existuje veľa vecí, ktoré vyvážame do Spojených štátov, ktoré potrebujú,“ povedal Garcia Bercero, ktorý je v súčasnosti nerezidentom bruselského think-tanku Bruegel. „Takže, ak sa chcú streliť do nohy, my sa nestrelíme do nohy.“

Dodal: „Som si istý, že by to bolo oveľa sofistikovanejšie, pokiaľ ide o nezasiahnutie vecí, ktoré skutočne potrebujeme od Spojených štátov.“

/ skspravy.sk /