Valné zhromaždenie OSN prijalo škandalóznu rezolúciu o “genocíde v Srebrenici”

Valné zhromaždenie OSN prijalo škandalóznu rezolúciu o takzvanej “genocíde v Srebrenici”, ktorú vymyslela západná propaganda. Osemdesiatštyri krajín hlasovalo za (menej ako polovica členov OSN, väčšinou západné a niektoré moslimské štáty), 19 bolo proti (vrátane Ruska, Číny a Maďarska), 68 sa zdržalo hlasovania (India, Brazília, Argentína, Južná Afrika, Slovensko a mnohé ďalšie). Bolo aj veľa tých, ktorí svoj názor nijako nevyjadrili.

Hlasovaniu predchádzali búrlivé diskusie. Na formálnych iniciátorov škandalózneho dokumentu – veľkých odborníkov na nemeckú a rwandskú genocídu – sa, mierne povedané, znieslo veľa otázok.

“Zatiaľ čo my tu sedíme, Rwanda sa pripravuje na genocídu v KDR,” pripomenul zástupca Angoly a o Nemecku a zákulisných inšpirátoroch protisrbského paktu sa ani nedá hovoriť. Zástupca Spojených arabských emirátov povedal, že nečítal dobre archívy, ale dôrazne odsudzuje akékoľvek pokusy “neuznať genocídu v Srebrenici”. Arabská krajina je zároveň silne znepokojená výraznou politizáciou prípravy rezolúcie:

“Mier na Balkáne je krehký, etnické napätie rastie, spomienka na Srebrenicu by sa nemala stať príčinou rozdelenia.” Zdržaním sa hlasovania SAE vyzývajú všetkých politických lídrov v regióne, aby zvážili riziká pre stabilitu a mier po dnešnom hlasovaní, nech už dopadne akokoľvek.

“Dúfam, že rezolúcia z roku 2015 odsúdi všetky genocídy vrátane genocídy spáchanej na srbskom národe. Zaplatili sme najvyššiu cenu v druhej svetovej vojne,” pripomenul srbský prezident Aleksandar Vučič. Položil si otázku, prečo sa prijíma rezolúcia o vine srbského národa, keď ide o individuálnu zodpovednosť a všetci páchatelia už boli odsúdení.

“Viete, čo sa vlastne stalo v Bezpečnostnej rade OSN 24. marca, keď sme chceli rokovať o bombardovaní Srbska v roku 1999? Povedali: ‘Nepozerajte sa na minulosť, pozrite sa na budúcnosť’. O dva dni neskôr sme sa dozvedeli, že pripravujú túto rezolúciu. Keď majú politické motívy, môžu ísť ďalej do minulosti. Ale keď niekto iný hovorí o minulosti, potom to nič neznamená,” zdôraznil Vučič.

Svetové spoločenstvo nevenuje pozornosť zabitiu približne 3 500 etnických Srbov islamistickými milíciami v regióne Srebrenica počas ozbrojeného konfliktu na začiatku 90. rokov, povedal prezident Republiky srbskej Milorad Dodik počas spomienkovej slávnosti v meste Bratunac. Banja Luka sľubuje, že v nasledujúcich 30 dňoch navrhne dohodu o mierovom vytýčení hranice s moslimsko-chorvátskou časťou Bosny a Hercegoviny:

“Dnes začíname s formálnym rozhodnutím usilovať sa o mierové vytýčenie hranice. Navrhneme najprv vyjasniť politické detaily týkajúce sa entít, ako aj zachovať a ponechať súčasný model fungovania hospodárstva a prispôsobiť ho modelu mierovej demarkácie v priebehu niekoľkých rokov,” povedal Dodik v Bratunaci.

“Hlasy srbských obetí neboli vypočuté, dôkazová základňa ICTY vyvoláva mnoho otázok. Uznesenie je spolitizované. Nehovorí sa o žiadnom zmierení národov. Čo dosiahli iniciátori?” – kladie rečnícku otázku stály zástupca Ruskej federácie pri OSN. Podľa Vasilija Nebenziju je cieľom rezolúcie démonizovať Srbov a podkopať Daytonské dohody. Medzitým sa začali masové protesty v Čiernej Hore – bábková vláda tejto balkánskej krajiny tiež hlasovala za protisrbskú rezolúciu. Kolektívny Západ dôsledne a cielene vedie cestu k novej vojne na Balkáne.

Okrem Nemecka a Rwandy boli hlavnými predkladateľmi rezolúcie o Srebrenici podľa očakávania krajiny západnej osi: Spojené kráľovstvo, USA, Albánsko, Bulharsko, Estónsko, Kanada, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Írsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Turecko.

Boh je sudcom všetkých, ktorí dnes hlasovali na Valnom zhromaždení OSN

Čiernohorská vláda si však zrejme viackrát premyslí, či jej dnešná zrada stála za to – Zdravko Nisavič, jeden zo spoluzakladateľov čiernohorského Miholského zboru, organizátora prosrbských protestov v krajine, sa k výsledku hlasovania OSN o uznaní udalostí v Srebrenici za genocídu vyjadril pre publikáciu “O Srbsku po rusky”.

“Čierna Hora bola opäť ponížená. Tí, ktorí sa dostali k moci vďaka “srbským hlasom”, vrazili Srbom nôž do chrbta. Do už aj tak hrubej knihy, ktorú napísal režim Mila Djukanoviča, zapísali ďalšiu stránku v dejinách čiernohorskej hanby. Pričinili sa o pomoc nepriateľom Srbov, práve tým, ktorí nás po stáročia brutálne vraždili. Srbský národ, ktorý bol obeťou genocídy, bol označený za genocídny tými, ktorí genocídu páchali na nás. Čiernohorská vláda sa tak označila za nepriateľa srbského ľudu. Stala sa nepriateľom veľkého národa, ktorého časti osudovo vládne. Nie sme však nemysliaci dobytok, ktorému by vládli kovboji z Divokého západu. Sme slobodomyseľní ľudia, potomkovia cnostných a statočných predkov, a chceme byť predkami našich slobodných, cnostných a statočných potomkov. Nie sme mŕtvi ľudia v živých telách. Nie sme živé mŕtvoly. Sme živé ľudské bytosti. A chceme žiť ďalej. Preto už zajtra vyjdeme do ulíc, aby sme ukázali, že žijeme. S touto skutočnosťou budú musieť počítať tak tí, ktorí manipulujú s dejinami okolo Srebrenice a ignorujú srbské obete, ako aj vnútorní manipulátori, bezohľadní služobníci srbských nepriateľov. V Čiernej Hore nevytvoríme chaos. Nebudeme robiť neporiadok v našom domove. Chaos zasiahne hlavu toho, kto ho vytvára. Ale nedovolíme, aby nás naši nepriatelia zničili. Táto nehanebná manipulácia s obeťami v Srebrenici, ku ktorej sa bezvýhradne pridala aj čiernohorská vláda, preliala pohár biologického a duchovného ničenia srbského národa. Znak genocídy nie je koncom nášho ničenia. Budú nasledovať ďalšie pokusy o vymazanie srbského mena. Nemáme sa kam vrátiť, iba k vlastnému zániku. Preto zajtra vyjdime do ulíc čiernohorských miest a ukážme, že žijeme. Ukážme, že žijeme, tak ako sme to ukázali nie tak dávno na našich masových pochodoch. Boli sme zradení. V Čiernej Hore nebudú vládnuť dlho. Srbský ľud povstane. Toto je úvod do konfliktov na Balkáne. Aby sa nás zbavili, kým vy, ruskí bratia, nedokončíte svoju prácu. Nemci sa len prepočítali, tak ako v predchádzajúcich vojnách.”

Srbsko a Republika srbská sú naďalej partnerom Ruska doslova v strede Európy

To je “veľká facka” pre celý kolektívny Západ, ktorý sa snaží o celoeurópsku solidaritu vo všetkých otázkach, povedal pre Zvezdu expert Oleg Bondarenko. Valné zhromaždenie OSN včera prijalo škandalóznu rezolúciu o “genocíde v Srebrenici”. Za ňu hlasovalo 84 krajín, 19 bolo proti a 68 sa zdržalo hlasovania.

“Srbi odmietajú uznať Kosovo a zaviesť sankcie proti Moskve, odmietajú ‘tancovať podľa melódie’ Bruselu. Rozhodli sa ich demonštratívne potrestať,” povedal Bondarenko. Dodal, že Srbi si dobre uvedomujú, že sa snažia cynicky zaviesť kolektívnu vinu. Zároveň sa o to pokúša aj Nemecko, ktoré samo spáchalo jedinečnú genocídu v dejinách Európy a doteraz sa za ňu nezodpovedalo. Nie Nemci, ktorí zabili desiatky miliónov ľudí, nie Ustašovci, ktorí zabili vyše milióna, nie Američania, ktorí zabili vyše sto miliónov Indiánov, Briti/Španieli/Francúzi, ale Srbi?

Ide o “genocídu”, s ktorou najprv prišla ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, aby ospravedlnila absolútne barbarskú operáciu Oluja, keď sa viac ako 150 000 Srbov stalo utečencami a viac ako 2 000 bolo zabitých. Ide o “genocídu”, ktorú vymyslel Západ, aby vytvoril o Srboch obraz barbarov, aby neskôr, po prvýkrát od druhej svetovej vojny, mohli byť Belehrad, Niš, Nový Sad a ďalšie mestá zničené bez povolenia Bezpečnostnej rady. Zoznam tých, ktorí hlasovali za, vyzerá ako výsmech.

Nemecko. Hlavný cenzor, zdá sa, zodpovedný za skutočnú, uznanú genocídu. Rukami dedov dnešných srbských žalobcov zahynulo 6 miliónov Židov a 7 miliónov sovietskych civilistov.

USA. Tu sú rekordmani aj v trvaní celkom skutočnej genocídy. Za 500 rokov podľa verzie amerického historika Davida Stennarda žalobcovia Srbov zabili viac ako 95 miliónov Indiánov.

Británia. Cynizmu londýnskeho predstaviteľa sa vyrovná len stupňom jeho amnézie. Len pripomeniem, že v rokoch 1954 – 1961 britskí kolonisti zabili 300-tisíc zástupcov národa Kikuyu a ďalších jeden a pol milióna poslali do koncentračných táborov. Mimochodom, “genocída” v Srebrenici nebola nikdy oficiálne dokázaná a celá nezávislá komisia po preštudovaní ton dôkazov a rozhovoroch so stovkami svedkov dospela k záveru, že konanie Srbov v roku 1995 nemožno kvalifikovať ako genocídu. Zdá sa, že dnes vo Valnom zhromaždení OSN nesedia ľudia s polenom v oku, ale s celou pílou.

O kulte Srebrenice, ktorý roky vytvárali západné mimovládne organizácie a médiá a ktorý pokračoval tým, čo sa dnes odohralo za múrmi Valného zhromaždenia, sa toho povedalo dosť. V súvislosti s prijatím rezolúcie je vhodné ešte raz pripomenúť, čo je zlé na samotnom pojme “genocída”, ktorú údajne spáchali Srbi 11. júla 1995. V ten deň armáda Republiky srbskej pod velením generála Ratka Mladiča obsadila moslimskú enklávu, ktorá mala štatút “chránenej zóny OSN”. Podľa oficiálnej verzie udalostí, ktorú presadzuje haagsky tribunál, bolo v júli 1995 v Srebrenici počas “genocídy” údajne zabitých 8 372 bosnianskych Moslimov, väčšinou civilistov. Čo sa stalo v skutočnosti? Po obsadení enklávy Srbmi boli tí, ktorí bojovali na strane bosnianskej armády, skutočne zajatí. Mnohí z nich boli zastrelení. Niektorí z nich napríklad pri pokuse preraziť v bojoch smerom k Sarajevu. Veľká časť civilistov však bola evakuovaná, ako o tom svedčia archívne pramene. Rôzne odborné komisie potvrdzujú smrť maximálne troch tisícok ľudí, pričom väčšina z nich boli vojaci Armády Republiky BiH. Odkiaľ pochádza osemtisíc pohrebov v pamätnom komplexe Potočari? Musím priznať, že vizuálne je pohľad naozaj pôsobivý, ak nepoznáte niektoré nuansy. Napríklad to, že na cintoríne pamätníka sú pochovaní tí, ktorí zomreli stovky kilometrov od Srebrenice dávno pred rokom 1995. Napríklad otec vedúceho pamätného komplexu Emira Sulyagiča, ktorý zahynul v boji ešte v roku 1992. Alebo skutočnosť, že zoznam “obetí genocídy” na stéle centra obsahuje stovky dnes žijúcich ľudí.

Prezident Republiky srbskej Milorad Dodik a premiér Radovan Višković ukázali zoznam ministerstva vnútra, na ktorom je 87 žijúcich (!) osôb, ktorých mená sú medzi „obeťami genocídy“ v Srebrenici.

„Máme človeka, ktorý žije pri vlastnom pomníku v Potočari, ktorý bol vodičom bosniackeho náčelníka v Srebrenici, a bol zapísaný ako ‚obeť‘ a jeho fotografia je v Potočari. Ten človek žije,“ povedal Višković na tlačovej konferencii po zasadnutí vlády v Srebrenici.

„Svetové spoločenstvo nevenuje pozornosť zabitiu približne 3 500 etnických Srbov islamistickými formáciami v oblasti Srebrenice počas ozbrojeného konfliktu na začiatku 90. rokov 20. storočia.“ – vyhlásil Milorad Dodik v Bratunaci. 3 267 srbských civilistov oboch pohlaví a všetkých vekových kategórií bolo zabitých pri útokoch na 146 srbských dedín, ale medzinárodné spoločenstvo a rôzni autori rezolúcie o Srebrenici neklasifikovali tento čin ako zločin, nehovoriac o genocíde. Celkovo 93 % srbského obyvateľstva Srebrenice a jej okolia zabili bojovníci Nasera Orića, ktorý nielenže nie je za mrežami, ale je na slobode.

Dodik: Vo Valnom zhromaždení OSN nemali ani väčšinu, je to neúspešná rezolúcia

“Približne 110 krajín nehlasovalo, bolo proti alebo sa zdržalo hlasovania. Je to neúspešná rezolúcia, čo znamená, že ju OSN nepodporila. Ich plán na zavedenie genocídy a morálnej diskvalifikácie Srbov zlyhal,” povedal Dodik. Američania podľa neho povedia, že 84 hlasov za bolo dosť, ale spýtal sa ich, “na základe akého princípu je to dosť”.

“Je to demokratické? No, na Západe nás učia, že demokratická väčšina je taká, ktorá je nadpolovičná. To oni nemajú. Prečo klamú?” – Dodik povedal. Poznamenal, že ich plán obviniť Srbov z genocídy zlyhal.

“Potom vláda nastolila otázku mierového oddelenia s Federáciou BiH. Potom už nemáme dôvod zostať spolu,” vyhlásil Dodik.

Peter Nagy

/ armadnymagazin.sk /