VAL SLOVIENOV

Rozpisovať sa o tom, ako nám ukradli dejiny a nahradili ich hisTORiou je zbytočné. Užitočnejšie je v dielach historikov nájsť jednotlivé čriepky našich dejín a zostaviť z nich pravdivý obraz života našich Predkov. Veď kto iný, keď nie my.

Vedeli ste, že na území našich Predkov – slávnych Slovienov – máme Slovenský „Čínsky“ múr, val obrov, čertov val, sarmatský val alebo spečený val?

Val obrov sa tiahne pozdĺž celého územia stredoslovenského kraja. Jeho mohutnosť a celková dĺžka je vskutku grandiózna.

Najviditeľnejšia a najviac zachovaná časť sa tiahne od legendárneho vrchu Sitno smerom na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ. Podľa nálezov sa druhý akoby paralelný val tiahne od ústia Hronu do Dunaja, až k Žarnovici a tretí val sa nachádza medzi vyššie uvedenými valmi. Veľkú pozornosť valu venoval katolícky kňaz Andrej Kmeť, ktorý už pred viac ako 100 rokmi val lokalizoval až k Zvolenu. Ako prvý o vale obrov informoval Matej Bel z Očovej.

Systematicky sa valu z pohľadu archeológie venoval PhDr. Titus Kolník DrSc. v prvej polovici 80-tych rokov minulého storočia. Na závery jeho prác sa odvoláva aj nedávno zosnulý popularizátor hisTORie Pavel Dvořák vo svojej knihe Odkryté dejiny a aj v rovnomennom televíznom seriály. Momentálne je situácia taká, že v Slovenskej Akadémii Vied sa tomuto archeologickému nálezu nevenuje nikto a k výsledkom práce vyššie spomenutého archeológa sa bežný smrteľník nedostane. Je to smutný jav, ale čo môžeme očakávať od tvarov. Veď do falzifikácie dejín bolo investované ohromné úsilie a obrovské finančné prostriedky. Valu obrov sa tak venujú väčšinou zapálení nadšenci a lovci záhad.

No v roku 2017 pán Miloš Zverina na stránkach Slovanská kultura veľmi presne vysvetlil dôvody vzniku a funkcie tohto diela.

Ale poďme pekne po poriadku. Aj keď je val ešte stále viditeľný, väčšina Slovákov o tejto unikátnej stavbe ani nepočula. Nemala odkiaľ. Ale to, že bola vyhlásená za záhadu dalo priestor divokým špekuláciám. Kto a prečo dal val postaviť je pre oficiálnu históriu tabu. Rovnako aj jeho vek.

Veľmi pozoruhodnú hypotézu vyslovil pán Ján Hurník, podľa ktorého žili kedysi na tomto území obri. V blízkosti valu boli objavené kostrové pozostatky ľudí, ktorí merali 2 metre, čo oficiálna veda prehlásila ako záhadu, keďže podľa jej doktríny ľudia, ktorí žili na Sloviensku pred krvavým zavedením kresťanstva bolo primitívni a zakrpatelí barbari. Takže obri si postavili val, aby bojovali s bohmi. Svoju hypotézu opiera o príbeh z islandských Eddy. Ešte odvážnejší je jeho odhad veku valu. Považuje ho za najstaršiu stavbu na svete, staršiu ako egyptské pyramídy. Je ale pravdou, že rozmery tohto valu ho k tomu môžu čiastočne oprávňovať. Veď posúďte sami. Val je na báze 12-15 m široký, na temeni má šírku 2-4 m, výška je 2,5-3 m. Zemina valu je na viacerých miestach spečená pri vysokej teplote (odtiaľ názov „spečený“); spečenie pravdepodobne nastalo len krátko po stavbe valu. Rozhodne toto spečenie nie je dôsledkom náhodného požiaru, či ako výsledok vojnových udalostí. Spečenie dodáva valu jeho tvrdosť a odolnosť voči času.

Vek valu väčšina autorov umiestňuje do čias rímskych výbojov, keď mal slúžiť ako ochrana na spôsob Hadriánovho valu vo Veľkej Británii, časť historikov ho v časovej línii umiestňuje do obdobia Veľkej Moravy. No sú aj odhady, že vznik valu sa viaže k obdobiu mladšej doby bronzovej. Za zhotoviteľov tejto unikátnej stavby považuje drvivá väčšina historikov a záhadológov obrov, v lepšom prípade Germánov. Našiel som aj články, že zhotovitelia tejto stavby boli Sloveni, ale striktne a nekompromisne Sloveni. Viackrát zdôraznené, že žiadni Slovieni. Teda pre Slovenov, tento článok nie je písaný.

Pravdu do týchto rozporuplných hypotéz vnáša úryvok z knihy Bytie a tvorba Slovanov. Toto si všimol aj pán Miloš Zverina. Tu je teda vysvetlená záhada valu obrov.

BYSTVOR, Kniha druhá:

… Keď sa Semiti-Sarmati približovali k hraniciam Antie Podkarpatskej, Anti urýchlili budovanie svojich pohraničných opevnení. Neskôr táto opevnená línia získala názov Hadie hrádze. Po prvý raz si tieto obrovské zemné hrádze na Ukrajine všimol historik-archeológ A. S. Bugaj. Celková dĺžka hrádzí dosahovala približne 1 000 kilometrov. Dĺžka hrádzí bola odlišná – od jedného do 120 kilometrov. Napríklad hrádza pri diaľnici Kyjev-Žitomir je dlhá 120 kilometrov. Každá z hrádzí je stavba vysoká 10-12 metrov a šírka v základoch dosahuje najmenej 20 metrov. 
Hrádze sa stavali čelom na juh a juhovýchod.

Aby boli pevnejšie, do hrádzí umiestňovali drevené konštrukcie. A aby tieto drevené konštrukcie nehnili, opaľovali ich. Pred hrádzami sa nachádzali priekopy, z ktorých vyberali zem a budovali z nej hrádze. Tieto hrádze boli perfektne spojené s prirodzenými prekážkami a závalmi v lesoch, takže sa prakticky nedali obísť. Podobné grandiózne stavby sa dali vybudovať iba vďaka príslušnej organizácii a veľkému počtu ľudí. 
Opierajúc sa o Hadie hrádze Anti zastavili pohyb Semitov-Sarmatov a Bosporských Grékov na severozápad. Hadie hrádze boli pre ťažké jazdectvo Semitov-Sarmatov perfektnou prekážkou. Avšak nedalo sa neustále udržiavať na týchto hrádzach domobranu, preto sa na každej hrádzi nachádzala hliadka zložená z niekoľkých desiatok elitných vojakov tej alebo inej rodovej družiny. Tieto hliadky hrali významnú úlohu v obrane týchto hrádzí. Práve tieto hliadky mali brániť hrádze pred nepriateľom dovtedy, kým neprišli posily.

Mnohé z týchto hliadok bojovali hrdinsky a často úspešne čelili mnohopočetnému nepriateľovi. Takže Anti stihli dokončiť budovanie silného obranného systému a zabránili útokom Sarmatov a Bosporských Grékov. Po niekoľkých pokusoch Sarmati a Gréci nedokázali prekonať Hadie hrádze a preto začali rokovania s Antmi a uzatvorili mier. Neskôr sa zistilo, že predkovia Antov a Sarmatov mali blízke vzťahy ešte v časoch existencie Anto-Iberského štátu. Potom sa medzi Antmi Podkarpatska a Sarmatmi-Alanmi vytvorili spojenecké vzťahy. Toto potvrdili povesti bielojarskej (antskej) tradície, v súlade s ktorou knieža Antov Dažeňar spolu s Antmi vyrážal k Ra-rieke a bojoval proti Húnom. Ako mohli Rusi a Anti čeliť ťažkému sarmatskému jazdectvu a gréckym falangám? Odrezaní od Uralského metalurgického centra Rusi a Anti dokázali vytvoriť zmiešané jazdecko-pešie vojsko, kvalita ktorého bola pomerne nízka.

Jazdectvo tvorili väčšinou roľnícke kone a vojaci vyzbrojení zbraňami pre boj muža proti mužovi. Ťažké luky a platňové brnenie boli zriedkavosťou. Toto jazdectvo nemohlo efektívne čeliť sarmatskému. Pešie vojsko Rusov a Antov bolo takisto vyzbrojené rôznymi zbraňami pre boj muža proti mužovi, ale nemalo ťažké štíty a dlhé kopije, ktorými boli vyzbrojené grécke falangy. Rusi a Anti taktiež nemali príslušný výcvik, ktorý mali Gréci. Pechota Rusov a Antov mohla viesť viacmenej úspešný boj využívajúc opevnenia Hadích hrádzi a zátarás v lesoch a jazdectvo uskutočňovalo nečakané útoky na nepriateľa, opierajúc sa o systém opevnení a hliadok. Preto sa hliadky stali centrom organizovaného odporu. 
Gréci so Sarmatmi, zaneprázdnení výpravami za účelom získavania otrokov, nemali záujem o to, aby objektívne posudzovali túto vojnu. Preto prezentujú Rusov a Antov buď ako barbarov a lupičov, alebo o nich nerozprávajú vôbec…

Val bol postavený z kameňov a zeminy a zpevnený bol drevom. Na jeho vrchu sa nachádzal palisáda.

Dochované zbytky valu v lese

Výška valu je 2,5 až 3 m, šírka pri základni12-15 m a na temeni 2-4 m, sklon svahu je približne 45°.

Zemina valu je na viacerých miestach spečená od veľmi vysokej teploty.

Najväčšou raritou Dudiniec – ktorá je dodnes zahalená rúškom tajomstva – sú tzv. rímske kúpele.

Ako ste si mohli všimnúť, val je stále dobre zachovaný v Štiavnických horách, pričom prechádza cez Sitno. Tento legendárny vrch si zasluhuje oveľa väčšiu pozornosť, ktorá mu bude venovaná v inom článku. Ale rozhodne na Sitne podľa vyššie uvedených údajov sídlila zrejme vojenská stráž valu, o čom svedčia staré fortifikačné zvyšky stavieb, na ktorých bol postavený neskorší stredoveký hrad, ktorý je dnes už ruinou. To by vysvetľovalo aj povesti o sitnianskych rytieroch, ktorí prídu na pomoc Slovienom vtedy, keď bude najhoršie.

Ďaľšia takáto posádka sa mohla nachádzať v Dudinciach, kde sa zachovali takzvané rímske kúpele, ktoré sú zobrazené na fotografii. To, že by mohli slúžiť našim Predkom na očistu a relax sa z oficiálnych stránok nedozviete. Veď keď už sa na našom území niečo neodškriepiteľne nachádza, tak to samozrejme museli urobiť cudzinci. Takýchto posádok muselo byť pozdĺž samotného valu oveľa viac. Ak sa na jar alebo v lete vyberiete na túru pozdĺž Hrona alebo na Štiavnické vrchy, možno objavíte také miesta, kde sa mohli nachádzať posádky obrancov.

Takže záverom. Nejedná sa o žiadnu záhadu. Val je dielom rúk našich slávnych Predkov, ktorí bránili Sloviensku zem pred nájazdmi semitských kmeňov, ktoré podnikali pirátske nájazdy na naše územia. Aj s relatívne malým počtom obrancov dokázali pomocou tohto valu ubrániť Sloviensku zem pred ich nájazdmi. Nuž v otvorenom boji naši Predkovia nikdy neprehrali. Boli porazení až príchodom pologramotných olympionikov  Cyrilom a Metodom, ktorí ohňom a mečom zaviedli kult Zlatého teľaťa, ktorý vylepšil Saul z Tarzu, alias svätý Pavol.

Je našou svätou povinnosťou spomínať na slávne činy našich Predkov. Platili krvavou daňou. Nesmieme si nechať vziať naše dejiny. Máme byť na čo hrdí. Sme potomkovia našich slávnych Predkov – Slovienov.

SLÁVA NAŠIM PREDKOM!

zdroj: tartaria.sk