Vakcinátor Krčméry chce ľudí povinne očkovať aj za pomoci nátlaku zaočkovaných a straší ďalšou vlnou koronavírusu

Slovenský epidemiológ a propagátor povinného očkovania profesor Vladimír Krčméry varuje pred katastrofickým scenárom v súvislosti s ďalšou mutáciou koronavírusu.

Ako sa správať na letných dovolenkách? Ako bude vyzerať návrat do škôl po prázdninách? Prečo sa treba očkovať? Budú ľudia za očkovanie dostávať benefity? Je nutné dať sa zaočkovať, ak sme prekonali COVID-19? Máme sa obávať ďalšej epidémie?

V čase, keď sa uvoľňujú opatrenia a ľudia vyrážajú za oddychom do zahraničia, sú to všetko témy, ktoré nás zaujímajú. Uznávaný epidemiológ, profesor Vladimír Krčméry vyslovil prognózu, čo nás čaká v prípade, ak podceníme opatrnosť a vysvetlil, prečo netreba váhať s očkovaním.

Niektoré krajiny podmienili vstup na kultúrne, športové podujatia či do reštauračných zariadení očkovacím preukazom. Vy ste sa vyjadrili, že by ste túto možnosť rozšírili aj o potvrdenie o prekonaní covidu. Ako vidíte tohtoročné leto z tohto pohľadu? Bude vakcína rovnocenná s prekonaním covidu?

Je to prirodzená reakcia štátov, ktoré chcú motivovať k očkovaniu, nakoľko je dokázané, že masové očkovanie aspoň u desiatich infekcií viedlo k ich eliminácii, alebo k zatlačeniu, k sporadickému výskytu. Cieľom WHO nie je len Európsku úniu, ale vyše 150 krajín sveta oslobodiť od koronavírusov. Preto počet krajín, ktoré budú zvýhodňovať očkovaných, bude pribúdať. Tým, ktorí prekonali COVID-19, bude pravdepodobne stačiť jedna dávka vakcíny v danom roku. Či však bude treba preočkovať, napr. po roku, je dosť pravdepodobné. V skratke, doterajšie vakcíny chránia, tak ako v prípade chrípky, na rok, v druhej fáze sú však vakcíny, ktoré možno budú chrániť iba jednou či dvomi dávkami na 5 rokov alebo dlhšie. Potrebujeme viac času.

Myslíte si, že sa bude predlžovať tzv. ochranné obdobie pre tých, ktorí prekonali covid zo 180 dní na viac?

U tých, ktorí prekonali ťažký covid, napr. pneumóniu, pretrvávajú protilátky až rok, u symptomatických asi pol roka a u tých, ktorí boli iba pozitívni (potvrdený covid antigénovými testami alebo PCR testami), bez klinických príznakov, najmenej tri mesiace. Ak analyzujem prípady z prvej uzavretej covid komunity, t. j. ľudia na známej výletnej lodi Diamond Princess, tak protilátky u tých, ktorí mali príznaky, stále pretrvávajú.

Ako vnímate nezáujem ľudí o očkovanie?

Veľmi túžim vaše slovo nezáujem premenovať na nerozhodnosť. Ale možno máte pravdu. Najviac antivakcinačných názorov počujeme prekvapivo od osôb s nižším vzdelaním, ktorých rodičia pritom v detstve zachránili očkovaním pred tetanom, difteriou, čiernym kašľom, žltačkou, obrnou atď. detskou paletou očkovaní. Keby ich rodičia boli odmietli, mnohí by už odpočívali vo večnosti.

Odvšadiaľ sa na ľudí valia informácie o očkovaní, kampaň sa zdá byť masívna, no napriek tomu stále nie je presvedčených o očkovaní množstvo ľudí. Nie je to práve v tom, že ľudia to cítia ako nátlak?

Kampaň nie je jediný spôsob boja proti nezáujmu. Niektoré európske krajiny idú na motiváciu formou incentív – poskytujú očkovaným výhody. Súčasný semafor platný na Slovensku ide týmto smerom. Ale sú krajiny, kde som pôsobil a systém incentív, t. j. podpory bol silnejší.

Uvažuje sa aj u nás, že by tým, ktorí sa zaočkujú, platili alebo ich inak motivovali – rôzne zľavové poukazy a pod. Je to podľa vás v poriadku? Ako k tomu prídu tí, čo sa zaočkovali bez benefitov?

Systém benefitov som zažil po prvýkrát v roku 1991 v USA, teda v krajine, ktorá nie je perifériou demokracie. Môj šéf dával napríklad pacientom s tuberkulózou, keď pred ním užili anti-TBC lieky, zadarmo plechovku piva. Boli to bezdomovci, ale zažil som to aj u bohatých v Karibiku, kde funguje systém tzv. accompagnieur, t. j. štát platí v každej dedine osobu, ktorá kontroluje, či pacient s AIDS užil dennú dávku liekov. V Sudáne sme to používali v liečbe malomocenstva, v Británii opäť pri tuberkulóze. Takže nejde o nič nové – samozrejme, pre tých, ktorí poznajú zdravotníctvo aj z iného obzoru ako zdraví, resp. z vysoko provinčného okolia, ako to nazval jeden z našich ministrov zahraničia.

Antivaxeri argumentujú aj tým, že mladý a zdravý človek nemá dôvod dať sa očkovať.

Platilo to v prvej vlne, keď bola mortalita minimálna, ale v čase, keď u nás zomrelo vyše 12-tisíc občanov a vo svete vyše tri milióny, táto úvaha už nemá logiku.

Ľudia sa obávajú, že vakcína môže mať neblahé účinky až po niekoľkých rokoch. Čo si o tom myslíte?

Nepoznám vakcínu – a sám mám v sebe asi 15 druhov – ktorá by mala tzv. neskoré následky. Sú prípady dlhotrvajúcich následkov po akútnej príhode, ale tých je jeden na desať miliónov.

Ak sa už raz organizmus stretol s koronavírusom, je nutné očkovanie?

Aspoň jedna dávka.

Je pravda, že aj keď človek nemá protilátky po prekonaní covidu, bunková pamäť organizmu zareaguje?

Vo väčšine prípadov do mesiaca áno.

Čo by malo presvedčiť tých, ktorí ešte s očkovaním váhajú?

Trpezlivá argumentácia odborníkov a systém výhod zo strany verejnosti či štátu, vrátane cestovania, dovoleniek, vstupeniek na futbal, do divadla, kostola…

Spustilo sa očkovanie vakcínou Sputnik, no tú EMA neodporúča. Je to podľa vás odôvodnené? Dôverujete tejto vakcíne vy osobne?

Keďže je vakcína na zozname WHO (mnohí ju tam nevidia, lebo hľadajú Sputnik, ale je tam výrobca, t. j. v zozname je Gamaleya Institute), tak osobne nemám problém. Zoznam WHO je pre mňa záväzný, lebo medicína nemá hranice, teda nemôže slúžiť len Spojeným štátom či Európskej únii, ale celému svetu. A ten prezentuje WHO so sídlom v Ženeve a združuje vyše 150 štátov.

Využije Slovensko v rámci očkovania aj čínsku vakcínu od spoločnosti Sinovac Biotech? Aké sú podľa vás čínske vakcíny?

Ani s tým by som nemal problém. Opakovane som prednášal v Číne, Hongkongu, Taiwane, Macau, Singapure a ďalších mestách so silným vplyvom čínskeho farmapriemyslu. Väčšina čínskych špičkových vedcov z týchto krajín sú absolventi najlepších amerických a britských univerzít, ktoré majú svoje campusy (školské areály) v juhovýchodnej Ázii. Posledných päť Nobelových cien za medicínu v rokoch 2014 – 2018 sú z oblasti západného Pacifiku, čo je od Tokia cez Šanghaj, Hongkong, Singapur až po Sydney.

Aké je percento možnosti, že očkovaní dostanú covid? Lebo každá vakcína má inú percentuálnu ochranu.

Súčasné mutácie sú citlivé na všetky vakcíny v zozname WHO na 70 až 95 percent. Problém je s novšími mutantmi, najmä juhoafrickou, brazílskou a tzv. indickou. Nerád ich nazývam podľa krajiny prvého výskytu, ale čísla ako napr. B1.1.7 (britský variant) nemusia čitateľom veľa povedať. Nové mutácie majú zníženú alebo neznámu citlivosť voči vakcínam, čiže tu by som uplatnil skôr prevenciu inou formou, ako je očkovanie. Napríklad štátnu karanténu, zákaz letov atď. Farmaceutický priemysel má síce v zálohe ďalších 17 vakcín vo fáze 1-2, ale nemusí to trvať donekonečna.

Cieľom je zaočkovať 60 – 70 percent ľudí. Z čoho vychádzajú tieto čísla?

Dve tretiny sú 66,6 plus skúsenosť z iných epidémií volá po dvoch tretinách až troch štvrtinách. Pri tzv. detských chorobách potrebujeme vyše 90 percent – napríklad pri osýpkach.

Očkovanie proti covidu je dobrovoľné, nie je to povinnosť. Myslíte si, že v budúcnosti bude povinné?

Zatiaľ nie, samozrejme, keď prídu varianty s 30 – 40 % smrtnosťou, tak možno očakávať posun. Ani nie tak na tlak ministerstva zdravotníctva, ale na tlak občanov, ktorí majú ešte určite zvyšky pudu sebazáchovy.

Hovorí sa o tretej vlne pandémie, myslíte si, že príde?

Skôr si myslím, že príde tretia nová epidémia. Zažili sme prvú epidémiu tzv. wuchanským typom v dvoch vlnách a druhú epidémiu novým vírusom B1.1.7. (ako som vravel, nazývajú ho menej presne ako britský variant) – zatiaľ prvú vlnu. Ak sa budeme rozumne správať na prelome augusta a septembra a vyhneme sa tomu, čo Taliani nazvali „il settembro nero“, čierny september, tak sa vyhneme druhej vlne B.1.1.7. Ak dovtedy nepremrháme čas len dovolenkovaním a oslavami skončenia druhej epidémie. Možno, že sprísnením režimu na hranici a dodržiavaním karanténnych pravidiel, hocijako nepopulárnych, schytáme tretiu epidémiu v miernej forme. Ak naše oslavy budú typu „Karlov most“ alebo „Zakopané“, tak si zopakujeme tretíkrát čierny september 2020 a ešte černejší január 2021.

Je teda vhodné otvárať svet, uvoľňovať opatrenia, keď napr. Británia už dnes hovorí o počiatočnom štádiu 3. pandémie – najmä sa obávajú indickej mutácie…

Samotní Briti varujú pred otváraním hraníc a prirýchlym uvoľňovaním obmedzení. Viem, že som nepopulárny, ale nabádam nielen k opatrnosti, ale aj k pokore. Ďalšia epidémia nemusí byť koronavírus, ale napríklad zoonotická chrípka (vtáčia a iná), kde nebudeme stíhať pochovávať. Lebo v južnom Vietname asi pred 15 rokmi som zažil pri chrípke mortalitu 30 % a na Haiti sme nevládali prekračovať mŕtvych. A kolegyňa v Sierra Leone nestíhala pri 40 % mortalite pri ebole. Toto všetko nám hrozí, ak sa pri včasných signáloch epidémií okamžite nezruší letecké a iné spojenie. Veď kiahne sme porazili tak, že maršal Tito uzavrel Juhosláviu tak hermeticky, že ani diplomati nesmeli vychádzať. Efekt je ten, že sme takmer 50 rokov nemali jediný prípad pravých kiahní. Izrael uzavrel pred 10 rokmi tiež na dva týždne hermeticky hranice kvôli jedinému prípadu obrny a preočkoval povinne 9 miliónov, t. j. všetkých občanov a migrantov. Isteže to bolo nepopulárne, ale efekt – nula prípadov obrny v Izraeli za posledných 5 rokov.

Zažili ste osobne množstvo situácií, ktoré boli život ohrozujúce. Čo v tomto kontexte pre vás znamená pandémia koronavírusu?

Je to najmiernejšia epidémia, ktorú som zažil, s mortalitou pod 5 %. Tvrdú karanténu sme ani nemali, ak to porovnám s inými epidémiami a krajinami, napríklad pri SARS ebole, zoonotickej chrípke… Isteže sa môžem mýliť, ale nerád by som na jeseň menil názor. Hoci môj učiteľ, profesor Blaho povedal, že len blázon nemení názory. Verím, že sa poučíme najmä na cudzích chybách, t. j. Čína, severné Taliansko, Tirolsko, USA… A nebudeme potrebovať tretí dôkaz, že koronavírus zabíja. Zabíja dvakrát – raz na vírus a raz na zanedbanie iných chorôb. Zabíja však aj ekonomiku. V tom je korona a chrípka omnoho horšia ako napríklad ebola. Tá síce zabije každého druhého a tretieho, ale tvrdou karanténou, očkovaním a liečbou ju vieme do pár mesiacov lokalizovať. V prípade korony a chrípky je to omnoho zložitejšie, lebo nevieme vylúčiť príchod mutácií s oveľa vyššou mortalitou, ako sme zažili teraz.

Viem, že je skoro predpovedať, čo bude po letných dovolenkách, ale predsa len, skúste odhadnúť, ako vidíte jeseň a zimu 2021?

Pokiaľ väčšina občanov bude dobrovoľne ochotná pristúpiť na očkovanie – a nemám na mysli len Slovensko ani Európu, ale celosvetovo – nemyslím si, že príde horší scenár, ako sme zvládli, ako sme si to nacvičili. Ak k tomu pridáme aj pokoru, disciplínu a trpezlivosť, tak nás čaká dostatočná prestávka na prípravu na prípadnú novú epidémiu, čo budeme zvládať. Navyše, nezabúdajme, že Boh nikdy nedopustí na svoje stvorenia väčšiu skúšku, ako vedia odvrátiť, takže je to najmä v našich rukách a srdciach.

Zdroj: cas.sk