V Sorosovom denníku SME podporujú Kolíkovej fašistický náhubkový zákon o trestnom čine pod názvom „šírenie nepravdivej informácie“

„Nebude už hroziť za klamstvá, demagógiu a dezinformácie iba zmazanie videa, ale päť, prípadne pre politikov až desať rokov väzenia,“ vytešuje sa zástupca šéfredaktorky Jakub Filo v článku s názvom Desať rokov za klamstvá a konšpirácie? Veľmi správne.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predkladá škandalóznu novelu Trestného zákona. Jej súčasťou má byť aj zavedenie nového trestného činu „šírenie nepravdivej informácie“.

Ministerka si od neho sľubuje boj proti hoaxom a dezinformáciám. No jeho znenie je vágne a široké – a preto vyvoláva vážne obavy zo zneužitia. Navyše policajtov, prokurátorov a sudcov vyvyšuje do pozície arbitrov majúcich za úlohu rozhodovať o pravdivosti toho, čo zaznieva vo verejnej diskusii demokratickej spoločnosti.

Možno ste ministerku Kolíkovú v duchu pochválili, keď predstavila svoj návrh, lebo vás rozčuľujú hoaxy a dezinformácie, ktoré zaplavili sociálne siete a v súvislosti s pandémiou môžu mať na svedomí aj úmrtia ľudí, ktorí im uverili. No prebiehajúca pandémia sa možno do roka-dvoch skončí, lenže nový trestný čin s nami zostane aj naďalej. A hoci by sme verili v najčistejšie úmysly súčasnej garnitúry, aj jej čas ďalšími voľbami vyprší a treba sa zamyslieť, čo by s novelizovaným Trestným zákonom mohli napáchať napríklad politici súčasnej opozície, keby sa dostali k moci, tešiac sa na pomstu za ich súčasné stíhania.

Ušľachtilý úmysel je jedna vec, možné nezamýšľané následky druhá. V politike a práve platí, že čo sa dá zneužiť, to sa aj zneužije. Prekvapujúce je, že ako roztlieskavači Kolíkovej novely slúžia aj niektorí novinári, trebárs komentátori denníka SME.

„Nebude už hroziť za klamstvá, demagógiu a dezinformácie iba zmazanie videa, ale päť, prípadne pre politikov až desať rokov väzenia,“ vytešuje sa zástupca šéfredaktorky Jakub Filo v článku s názvom Desať rokov za klamstvá a konšpirácie? Veľmi správne.

O niečo opatrnejšia je jeho kolegyňa Zuzana Kepplová. Pripúšťa, že definícia dezinformácie je možno priveľmi široká, ale nerobiť nič proti potenciálne smrteľným medicínskym hoaxom by vraj bolo horšie. „Konečne niekto niečo urobil,“ píše sa v perexe jej článku. „Teraz sa poďme pýtať, čo vlastne.“

Iste, skočme a potom sa pozrime pod nohy, kam vlastne skáčeme. Skvelá rada. V skutočnosti by práve SME mohlo teraz zaloviť vo svojej inštitucionálnej pamäti. Možnosti zneužitia Kolíkovej náhubkového zákona II naznačujú totiž skúsenosti so zneužívaním Žitňanskej náhubkového zákona I. A to práve voči názorovým autorom denníka SME.

Bolo to v roku 2016 na jeseň. Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti v tretej vláde Roberta Fica (Mária Kolíková bola jej štátnou tajomníčkou), predkladala do parlamentu takzvanú protiextrémistickú novelu, ktorá mala pristrihnúť krídelká kotlebovcom a neonacistickej scéne.

V približne rovnakom čase, v októbri 2016, vyšiel Michalovi Havranovi na názorovej strane denníka SME článok s názvom Čo sa musí stať, aby slovenskí fašisti dostali po prstoch? Volá v ňom po rozhodnom trestnoprávnom postihu neonacistov za ich verbálne prejavy. A pokladá za samozrejmé, že sa to bude týkať Magáta, Šveca alebo Mazureka.

Žitňanskej protiextrémistická novela skutočne na jeseň 2016 prešla parlamentom. Verejná debata k nej takmer neprebehla. Aj keď zazneli aj ojedinelé hlasy, ktoré pred ňou varovali.

Na jar 2017 začína fungovať protiextrémistická jednotka NAKA. V máji 2017, teda len pár mesiacov od spustenia novej legislatívy, podali na Michala Havrana trestné oznámenie ľudia z konšpiračného prostredia. Havran podľa nich hanobil slovenský národ tým, že vtedy v nadväznosti na debatu o antisemitizme slovenských národných dejateľov na Facebooku nazval Svetozára Hurbana Vajanského „zaprdeným hlupákom“. Nezostalo pri tomto jedinom prípade.

V júli 2018 Michal Havran uverejňuje v SME článok s názvom Ako vyzerá šikana trestnými podaniami. Odhaduje v ňom, že strávil dovtedy približne dvadsať hodín výsluchmi na polícii v dôsledku na neho systematicky podávaných šikanóznych trestných oznámení.

Prirodzene, žiadne neviedlo k podaniu obžaloby na súd či nebodaj k odsúdeniu. No výrazný stres a znechutenie môžu privodiť už opakované telefonáty od vyšetrovateľov „protiteroristickej“ jednotky a niekoľkohodinové výsluchy, možno aj s nutnosťou brať si so sebou na ne advokáta, ktorého treba platiť.

Slovami Michala Havrana: „Trestné oznámenie sa stalo nástrojom šikany, nie som sám, chodíme ako blázni po políciách, po výsluchu sa nám ospravedlnia, ale predsa len. Hodiny vytrolovaného času bláznami, ktorí nechápu garantované slobody, nechápu, že si z nich môžeme uťahovať, že sme slobodná európska spoločnosť.“

V roku 2020 Havran zhrňuje na Facebooku svoju anabázu so silne medializovanou žalobou za článok Pošlite Kuffu do cirkusu. Publicista píše, že podobné trestné konania ako voči nemu sú rozbehnuté aj voči Miroslavovi Kocúrovi, Arpádovi Soltészovi či Radovi Ondřejíčkovi. A v závere volá o pomoc:

„Apelujem teda na veľké médiá, na politikov, právnikov, aby sa pokúsili o zmenu tejto doktríny, pretože takýmto štýlom budeme do dvoch rokov všetci kriminálnici a Kuffovia, Čarnogurskí alebo Tkáčovia začnú v druhom kole žalovať absolútne všetkých.“

Martin Hanus, šéfredaktor Konzervatívneho denníka Postoj, sa Havrana v tomto spore zastal. Článok Už zrušme tú protiextrémistickú novelu sme uverejnili pred pár týždňami opäť, keď si chcel generálny prokurátor posvietiť na výroky Petra Tkačenka a Rada Ondřejíčka o Sime Magušinovej. No kritizovali sme aj trestný proces s Rostasom, hoci odmietame jeho tézy. Daniel Lipšic svojím dlhoročným politickým pôsobením nadchol slovenské konzervatívne prostredie pre americký prístup k slobode prejavu a je to tak správne.

V každom prípade, zneužiteľnosť náhubkového zákona I na zastrašovanie a šikanovanie novinárov okúsil denník SME práve na svojich ľuďoch. A náhubkový zákon II?

Pripomeňme si ešte raz slová z nedávneho komentára Jakuba Fila: „Nebude už hroziť za klamstvá, demagógiu a dezinformácie iba zmazanie videa, ale päť, prípadne pre politikov až desať rokov väzenia.“

Nuž, asi o každom médiu, ktoré má silnú svetonázorovú identitu, si tí, čo ten-ktorý svetonázor nezdieľajú, myslia, že aspoň občas klame, zavádza alebo šíri demagógiu a dezinformácie. A kto si niečo podobné nemyslí o politikoch, ktorých nemá rád?!

Ministerstvo spravodlivosti svojou najnovšou iniciatívou otvára dvere, aby sa tieto pocity premenili na lavínu šikanóznych trestných oznámení, podávaných hlava-nehlava na kohokoľvek, kto pôsobí vo verejnom priestore. A to sme ešte ani nenačali, že v súčasnej pandémii sa dosť kategorických tvrdení, ktoré sa neskôr ukázali ako minimálne „nepresné“, dalo nájsť nielen v tábore konšpirátorov či antivaxerov, ale aj na strane rešpektovaných účastníkov verejnej debaty…

Mária Kolíková chce stíhať šírenie neprávd. Ako hovoria angličtinári: „What could possibly go wrong?!“

Autor: Lukáš Krivošík

Zdroj: postoj.sk