V Rusku začala sériová výroba bojových robotov s umelou inteligenciou

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v rozhovore uviedol, že v krajine sa začala sériová výroba bojových robotov s umelým intelektom. Prehovoril aj o zbraniach budúcnosti.

“Nielen že sa (u nás – red.) už objavili experimentálne modely. Začala sériová výroba bojových robotov. Robotov, ktoré je skutočne možné ukazovať vo sci-fi filmoch, kedy sú schopní samostatne bojovať, “povedal v rozhovore pre Novoe Znanie.

“Najdôležitejšie je, že na tom to všetko nekončí, vývoj pokračuje. Nemôžem sa vyhnúť rozhovoru o tom, čo sa označuje slovami – zbrane zajtrajšieho dňa. V tejto oblasti tiež prebieha skutočne veľká práca, “dodal.

V súčasnej dobe hneď niekoľko ruských obranných podnikov vyrába bojové roboty pre ruskú armádu. Napríklad koncern Kalašnikov vytvára stroj v rámci programu Ratnik. Jeho hlavnou úlohou bude, podľa názoru vojenského experta Viktora Murachovského, ochrana územia a prieskum na území nepriateľa.

Uralvagonzavod vytvára bezpilotné tanky na platforme T-72B3. Jeden z nich má byť vyzbrojený ťažkými zbraňami, druhý má byť vyzbrojený automatickými kanónni.

Fond perspektívnych výskumov k júlu tohto roka dokončí skúšky piatich typov (dve kolesové varianty a tri pásové) systému Marker. S jeho pomocou sa skúšajú kľúčové technológie pozemnej robototechniky: technické videnie, spojenie, navigácia, autonómny pohyb a použitie, ale aj skupinové riadenie.

Ruská armáda však už v minulosti prijala do svojej výzbroje bojové roboty. Príkladom je bojový robotický tank Urán-9, ktorého úlohou je vykonávať prieskum, palebnú podporu a ničiť obrnenú techniku ​​protivníka. Tento stroj vážiaci 12 ton má vo výzbroji navádzané rakety a 30 milimetrový kanón doplnený guľometom kalibru 7,62.

Ďalším ruským bezpilotnom strojom je Poseidon, podvodný aparát. Ten je vybavený jadrovým motorom. Prvýkrát o ňom hovoril ruský prezident Vladimir Putin v roku 2018. Podľa jeho slov tieto stroje môžu byť vybavené ako konvenčnou bojovou hlavicou, tak i jadrovou zbraňou.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu skôr spomínal, že ruský priemysel má za úlohu pracovať na nových bezpilotných prostriedkoch, pretože ich zaradenie do výzbroje armády je jednou z priorít. Okrem toho sa v ruskej armáde formuje jednotka s 20 útočnými robotmi. Spôsoby ich použitia sa vyvíjajú na základe jedného z vedeckých centier ruského ministerstva obrany.

Čaká ruskú armádu invázia robotov?

Téma robotizácie armády je vždy atraktívna, pretože pre čitateľa je spravidla zaujímavejšia budúca “vojna Transformerov,” než ďalšie modifikácie nejakej korvety. Vzniká ale pocit, že téma robotov je vnímaná príliš doslovne. Pokúsme sa v tom vyznať.

V roku 2006 položili Vladimirovi Putinovi zo srandy na internete otázku: kedy budú chrániť ruské hranice “obrie bojové androidné roboty?” Prezident odpovedal, že je to v zásade reálne, ale bez účasti ľudí nemožné, pretože “hlavný je pohraničník.” Samotný pojem ” obrí bojový androidný robot “sa stal memom, čo ale neznamená, že robotizácia ozbrojených síl nie je vážna téma.

V novembri 2019 urobil Putin vyhlásenie, že nový štátny program zbrojenia do roku 2033 má obsahovať rozšírenie zoznamu laserových a hypersonických zbraní a tiež bojových robotov a bezpilotných lietadiel. To znamená, že do roku 2025 budú v Rusku vyvinuté a zaradené do výzbroje roboty novej generácie schopné plniť úlohy maximálne autonómne a za minimálnej dištančnej účasti operátora. Predpokladá sa, že títo roboti budú vyzbrojení, aj napríklad granátometmi a 120mm mínometmi. Ako je tomu dnes?

Pokiaľ ide o “obyčajné” systémy (o strategických si pohovoríme neskôr) môžu byť roboti použití, a už sa používajú, dosť často.

Chytrý “ženista” a vybavený rozviedčík

Nasadenie leteckých bezpilotných lietadiel už nikoho neprekvapuje. Prieskumné a útočné operácie môžu drony vykonávať čiastočne autonómne už dnes. Aj keď ich spravidla riadia operátori. V najbližšej budúcnosti ale majú títo roboti zvládnuť taktiku leteckého boja a spoluprácu s pilotovanými lietadlami. Pritom sa značne zvýši úloha autonómnej činnosti bezpilotných lietajúcich strojov, pretože reakcia pilotov, ktorí ich riadia, nemusí byť taká rýchla ako reakcia a rozhodnutie umelej inteligencie.

Čo sa týka pozemných strojov, ich najužitočnejšou sférou je odmínovanie. Tieto roboty z rodiny Urán už má ruská armáda vo výzbroji. Chytrý “ženista” dokáže pracovať na vzdialenosť 1 km od operátora a jeho hlavnou úlohou je vytvorenie bezpečných koridorov na mínových poliach.

Pásový systém Platforma-M ovládaný na diaľku sa dá vybaviť prieskumným zariadením alebo palebnými prostriedkami s hmotnosťou do 300 kg, systém dokáže fungovať spolu s nimi na vzdialenosti do 1,5 km od operátora. Zaujímavý je tiež podobný systém Argo, ktorý môže byť za určitých podmienok úspešne nasadený ako strážny stroj alebo spolu s jednotkami motorizovanej pechoty.

Hlavná vada týchto systémov je potreba diaľkového ovládania. V prípade zrážky s technologicky vyspelým nepriateľom, ktorý disponuje prostriedkami rádioelektronického vytvorenia porúch, môžu sa stať tieto stroje ako neužitočné, tak i jednoducho nebezpečné: ak zachytí robota, môže ho vyradiť, alebo poslať proti pôvodným “majiteľom.” Myslím, že existujú tiež isté obavy ohľadom autonómnej logiky týchto robotov: nemôžeme vedieť, čo sa môže zdať jeho elektronickému mozgu, a ktorý tank tak bude považovať za svoj a ktorý za cudzí? Vcelku je ale použitie týchto prostriedkov vyvinutých od roku 2000 dosť účelné.

Ochrana ranených a tankov

Väčší robot Nerechta má vo výzbroji okrem dosť výkonného systému elektronických a optických prostriedkov a zbraní tiež bezpilotnú kvadrokoptéru s optickou TV kamerou. Nerechta je fakticky skúšobný systém pre nacvičenie konštruktívnych riešení a taktiky používania robotov v budúcnosti. Pripomeňme, že Nerechta má niekoľko možných variantov, napríklad nevyzbrojený transportný systém, ktorý dokáže dopraviť na 500 kg munície, alebo napríklad ranených vojakov. Podobné využitie robotov nevyvoláva mimochodom žiadne otázky, keďže dnešné rádioelektronické prostriedky nedokážu porušiť ovládanie týchto systémov.

7 ton a 40 km za hodinu, to je hmotnosť a rýchlosť skúšobného robota Soratnik, ktorý by mohol dopravovať protitankové prostriedky a prostriedky na zdolanie pechoty, ktorá sa za útoku pohybuje vedľa tankov. Má na to dostatočnú rýchlosť a môže byť ovládaný z jedného z tankov. Tento prístroj sa svojimi rozmermi dá porovnať s neveľkým obrneným transportérom pechoty (BTR) alebo s prieskumným vozidlom. Má vo výzbroji 8 riadených striel, čo je úctyhodný počet. Zároveň ale má rovnaké chyby ako roboti prvej generácie: je plne ovládaný na diaľku. Keď niekto prevezme ovládanie, alebo ho jednoducho naruší, tento robot sa zastaví a nedokáže ďalej fungovať. Budúcnosť preto patrí autonómnym strojom, ktoré dokážu plniť krátke povely veliteľa, ale nevyžadujú stále spojenie s ovládacím stanovišťom.

Ministerstvo obrany RF dosť ochotne komentovalo použitie dronov v sýrskej kampani, pritom ale nepotvrdilo (ale aj nevyvrátilo) informácie týkajúce sa nasadenia niektorých z vyššie uvedených robotizovaných systémov.

Pokiaľ ide o najčerstvejšie správy, potom práve na príklade robota Marker, ktorý bol nedávno otestovaný na polygóne Ministerstva obrany RF, vidíme, že sa vedú práce na vývoji systémov, ktoré dokážu nahradiť pechotu a obrnenú techniku. Očakáva sa, že sa robotizovaný bojový stroj dá urobiť dokonca z ťažkého tanku Armata.

Robot, rozhoduj sám

Sovietska a ruská vojenská veda mala (a má dodnes) dosť skeptický názor na poskytnutie robotom alebo automatizovaným systémom práva na prijatie rozhodnutia súvisiacich s potenciálne veľkým počtom obetí. Avšak v dnešnej situácii sa bez automatizovaných systémov nedá obísť. Dokonca v takých strategicky dôležitých sférach ako zabezpečenie odvetného raketového jadrového útoku a aj v protiraketovej obrane.

Systém ovládania masového odvetného jadrového útoku Perimeter sa dá považovať snáď za najdôležitejšieho ruského vojenského robota. Z prístupných informácií vieme, že systém, ktorý médiá nazvali Mŕtva ruka, funguje automaticky. Protiraketový boj prebieha natoľko rýchlo a obsahuje také množstvo informácií, že človek to sledovať nedokáže. Avšak na základe celkového vzťahu vojakov k prijatiu rozhodnutia robota predpokladám, že bojový režim týchto systémov má spustiť človek, aj keď je celá bojová činnosť automatizovaná.

Budúcim strategickým robotom sa stane ponorka  Poseidon  s bojovou hlavicou megatonovej triedy a okrídlenou raketou s jadrovým pohonom Burevestnik. Tieto bezpilotné prostriedky sa v mnohom podobajú: v ich energetických zariadeniach sa používa kompaktný jadrový reaktor. Oba tieto systémy môžu dlhú dobu zostať v režime očakávania rozkazu o odvetnom útoku, jeden v oceánskych hlbinách, druhý na nebi. Rozhodnutie o nasadení majú schváliť ľudia, avšak celá bojová činnosť týchto robotov bude úplne samostatná. Možno tiež za účasti operátorov, ale nie je to nutné. V hypotetickej situácii jadrovej vojny nemusí byť práca operátorov a ich “železných” podriadených stabilná. Preto musia byť títo roboti schopní konať bez ľudskej účasti.

Mimochodom každá strategická raketa je fakticky lietajúci robot, ktorý riadi let k cieľu a tiež vypustenie bojových hlavíc k jednotlivým objektom na území nepriateľa úplne automaticky. Operátor môže samozrejme prerušiť let tejto rakety, avšak nezodpovedá za jej pilotovanie.

Diaľkové ovládanie za pomoci … tweetov

A teraz si pripomenieme pre zmenu robota, ktorý vykonal let do vesmíru. Ide o robota Fjodora (FEDOR, Final Experimental Demonstration Object Research), ktorý má dokonca vlastný účet na Twitteri a občas zverejňuje humoristické poznámky rôznej intelektuálnej úrovne. Nie je to samozrejme skutočný robot, ale skôr ukážkový projekt agentúry Roskosmos. Nemá žiadny praktický úžitok, ale s pomocou podobných strojov boli na začiatku terajšieho storočia nacvičované elementárne technológie diaľkového ovládania robotizovaných systémov.

Skrátka, existuje veľa otázok a tiež istá nedôvera ako voči plne autonómnym bojovom systémom, aj voči tým ovládaným na diaľku. Neznamená to ale, že roboti majú ťažké časy. Práve naopak, všetky tieto otázky majú byť vyriešené, a roboti sa budú čoraz častejšie uchádzať o úlohu “človeka so zbraňou.” V eventuálnej budúcej bezkontaktnej vojne bude práve robotom zverená všetka ťažká a špinavá práca na bojisku. A keď to tak bude, potom je možné, že raz nahradia pohraničníkov obrie bojové androidné roboty, o ktorých “snívali” internetoví trollovia v polovici nultých rokov.

Karol Jerguš

armádny magazín