V regióne strednej a východnej Európy sú po finančnej stránke na tom najhoršie Slováci

Zo správy Allianz Global Wealth Report 2021 vyplýva, že kým priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 7 531 eur, priemerný Čech má 21 607 eur a Poliak 9882 eur. 

Finančný majetok Slovákov je taký nízky, že v regióne strednej a východnej Európy sme 2. najhorší. Za nami je už len Rumunsko. Ak ide o pomer dlhov a vlastného finančného majetku, sú na tom Slováci suverénne najhoršie z celej Európskej únie. Upozornilo na to združenie Pracujúca chudoba s odvolaním sa na aktuálnu správu Allianz Global Wealth Report 2021.

Nemecká nadnárodná finančná skupina Allianz mapujúca globálne bohatstvo a jeho distribúciu medzi obyvateľmi planéty zverejňuje túto správu pravidelne každý rok. 

Zo správy vyplýva, že kým priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 7 531 eur, priemerný Čech má 21 607 eur a Poliak 9882 eur. 
 


Združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že sa nemožno tešiť ani zo sumy, ktorú nám vypočítal Allianz, nakoľko jej samotnú výšku netvoria len úspory, investície do dlhopisov a akcií, ale aj finančné aktíva v 2. a 3. dôchodkovom pilieri. „To sú peniaze, ktoré v skutočnosti nemôžu na krytie výpadkov v príjmoch ľudia vôbec využiť,“ komentuje číslo šéf združenia Milan Kuruc.

Socio-ekonomický analytik Ján Košč poukazuje aj na výšku dlhu priemerného Slováka: „Okrem nízkych finančných aktív, majú slovenskí občania druhý najvyšší priemerný dlh v regióne strednej a východnej Európy. Čiže sme druhí najhorší, čo sa týka čistého finančného majetku a druhí najhorší, čo sa týka množstva dlhov. A úplne najhorší sme v pomere dlhov k finančnému majetku.“

Združenie Pracujúca chudoba poukazuje na to, že kým finančné aktíva priemerného Slováka sú vo výške 7 531 eur, jeho priemerné dlhy sú vo výške 8 451 eur. 

„Z porovnávaných krajín má iba občan Slovenska v priemere viac dlhov ako čistého finančného majetku. V tomto držíme prvenstvo v celej EÚ. Tomuto katastrofálnemu obrazu sa netreba čudovať. Ide o logický dôsledok nízkych príjmov slovenského obyvateľstva, a teda neochoty zamestnávateľov platiť adekvátne mzdy a takisto dôsledok neexistencie bytovej politiky, ktorá doslova núti slovenských občanov zaťažovať sa hypotékami na predraženom trhu s bývaním,“ hodnotí situáciu šéf združenia Milan Kuruc.

Kým Slováci majú dlhy v priemere vo výške 53 % na celkovom finančnom majetku, na druhom mieste za nami sa v rámci regiónu strednej a východnej Európy nachádzajú Poliaci, no len s 33 percentným podielom dlhov. „Nielenže sme prví, ale máme v dlhoch pred ostatnými obrovský náskok.“ upresňuje Kuruc.



Týmto sa potvrdzujú slová Jána Košča, ktorý pred rokom upozorňoval, že s veľkou pravdepodobnosťou zo súčasnej krízy vyjdú Slováci ešte v horšom stave. „Škrtanie verejných výdavkov, okliešťovanie sociálneho štátu a trhanie záchranných sieti nebude tou najlepšou cestou. Ak sa ako spoločnosť chceme posunúť k lepšiemu, nie je možné preniesť náklady za krízu na občanov a ešte viac zvyšovať tlak ich zadlžovanie.“    

Aktuálne dáta uvedené v Allianz Global Wealth Report 2021 potvrdzujú, že aj napriek neodôvodnenému optimizmu, ktorý šíria niektorí analytici  a aj niektorí politici , problémom obyvateľov Slovenska už je a pravdepodobne aj bude vysoká inflácia (EUROSTAT: HICP – Inflation rate [TEC00118]), ktorá už v roku 2020 spôsobila prepadnutie Slovenska na absolútne dno v rebríčku Hrubej priemernej mzdy v parite kúpnej sily (EUROSTAT: Annual net earnings [EARN_NT_NET__custom_1259028]). Inými slovami, potom čo sa zohľadnili spotrebiteľské ceny v jednotlivých krajinách, sa Slovensko podľa Eurostatu vo výške miezd prepadlo na absolútne posledné miesto, dokonca až za Bulharsko.

Zdroj: openiazoch.zoznam.sk