V Nemecku odstavili posledné tri jadrové elektrárne. Nízkoemisná výroba elektriny bude teraz produkovaná z uhlia

Nemecko v sobotu okolo polnoci odpojilo od siete svoje posledné tri jadrové elektrárne. Nemecko v sobotu okolo polnoci odpojilo od siete svoje posledné tri jadrové elektrárne, čím sa po viac ako 60 rokoch skončila éra jadrových elektrární na nemeckom území. Správu o tom TASR prevzala zo servisov agentúr DPA a AP.

Okolo polnoci v noci na nedeľu boli od siete odpojené reaktory v elektrárňach Isar 2 v Bavorsku, Emsland v Dolnom Sasku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku.

DPA dodala, že v Berlíne pri Brandenburskej bráne sa v sobotu večer zišli ochrancovia životného prostredia, aby o polnoci oslávili vypnutie posledných reaktorov v jadrových elektrárňach. Prišli tam však aj priaznivci využívania jadrovej energie, ktorí vyjadrovali svoju nespokojnosť s týmto krokom.

Podnikateľom naklonená parlamentná frakcia Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorá je súčasťou vládnej koalície, dala na platforme Twitter najavo svoj odmietavý postoj k ukončeniu využívania jadrovej energie. Jej generálny tajomník Bijan Djir-Sarai zopakoval výzvu svojej strany, aby sa v Nemecku od technológie jadrovej energie úplne neupustilo.

„Jadrová energia musí mať v Nemecku budúcnosť aj po postupnom vyraďovaní (jadrových reaktorov),“ povedal pre agentúru DPA v Berlíne.

„To zahŕňa rozšírenie výskumu v oblasti jadrovej fúzie a využitie možností, ktoré ponúkajú nové a bezpečnejšie technológie štiepenia jadra,“ dodal Djir-Sarai.

FDP zopakovala, že chce zachovať posledné tri jadrové reaktory aj po odstavení, aby mohli byť mohli byť v prípade núdze rýchlo reaktivované.

Sklamaní boli aj konzervatívni opoziční politici: Friederich Merz z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) označil odstavenie jadrovej elektrárne za „čierny deň pre Nemecko“. Tohto názoru je aj sesterská Kresťanskosociálna únia (CSU).

Líderka vládnej strany Zelených Ricarda Langová však v sobotu na Twitteri uviedla, že „dnešok znamená konečne vstup do veku obnoviteľných zdrojov energie“.

Parlamentná frakcia vládnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) sa s využívaním jadrovej energie v Nemecku rozlúčila statusom na Twitteri, kde zverejnila obrázok rúcajúcej sa chladiacej veže jadrovej elektrárne.

Organizácia Greenpeace oslavovala ukončenie využívania jadrovej energie v Nemecku ako dobrý deň pre ochranu klímy a obrovský úspech hnutia proti prevádzkovaniu jadrových elektrární.

Nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová zo Strany zelených pre agentúru DPA tiež uviedla, že Nemecko bude vďaka ukončeniu využívania jadrovej energie bezpečnejšie.

Spomínané tri elektrárne mali byť pôvodne odstavené do konca roku 2022. Po vypuknutí vojny na Ukrajine a následnej energetickej kríze sa však vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2021, rozhodla ponechať ich v prevádzke do polovice apríla 2023.

V reakcii na katastrofu v japonskej Fukušime nemecká vláda už v roku 2011 rozhodla o ukončení prevádzky všetkých jadrových elektrární. Protesty proti jadrovej energii v krajine viedli vtedajšiu kancelárku Angelu Merkelovú k tomu, aby pokračovala v nastolenom pláne skoncovať s jadrom do roku 2022. Od roku 2000 bolo zatvorených šestnásť reaktorov.

Kým v roku 2000 tvorilo jadro skoro 30 percent z energetického mixu krajiny, v roku 2020 to bolo už len 11,4 percenta. Vlani tento podiel klesol k siedmim percentám a v sobotu padne až na nulu. Skončí sa tak 60-ročný príbeh jadrovej energie v Nemecku.

„Nemecké rozhodnutie odstaviť funkčné jadrové elektrárne nie je veľmi racionálne, osobitne v čase nedostatku výrobných zdrojov v Európe a stanovovania si prísnejších klimatických cieľov,“ hodnotí krok Nemecka Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.

Pripomína, že Nemci tento krok avizovali v dostatočnom predstihu, a preto už nie je žiadnym prekvapením. „Pochopiteľne, inštalovaný výkon odstavených jadrových elektrární nám bude v Európe chýbať a pravdepodobne ho budú Nemci do značnej miery nahrádzať produkciou zo zemného plynu či uhlia,“ dodáva.

Natíska sa otázka, aký dosah bude mať koniec jadra v Nemecku na cenu elektriny na burzách a či budeme aj na Slovensku pociťovať dôsledku tohto rozhodnutia. Oslovení analytici predpokladajú, že tento krok nebude mať výrazný vplyv na ceny elektriny.

„Ešte pred Veľkou nocou sme sa mohli tešiť z poklesu cien kontraktov na rok 2024, ale za posledné dva dni došlo k miernemu nárastu. Nejde zatiaľ o žiadnu paniku, keďže v prevádzke boli len tri reaktory, ktoré z celoeurópskeho hľadiska nehrajú až takú významnú rolu,“ tvrdí pre Pravdu Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická.

Podľa neho koniec troch nemeckých jadrových zariadení cez víkend nebude mať ani významný dosah na Slovensko. „Energetický trh je prepojený a v prípade masívnych výpadkov pociťuje dopady celá Európa. Nemecko má napriek všetkému vyšší export elektrickej energie ako import,“ vysvetľuje s tým, že by tak nemalo dôjsť k výraznejším zmenám.

Analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord upozorňuje, že o pláne vypnúť jadrové elektrárne sa v Nemecku vie už dlho a trh to do súčasných cien už zahrnul. „Jadrové elektrárne patria medzi stabilné zdroje elektrickej energie, ktoré dokážu produkovať cez deň,v noci, v lete či v zime. Nemecko síce masívne investuje do veterných a solárných elektrární, ale tie sú menej stabilné,“opisuje výhody jadrovej energie. Ako ďalej vysvetľuje, tak Európa má kapacitu nahradiť nemecké jadrové elektrárne, ale za vyššiu predajnú cenu a s menšou stabilitou dodávok.

Vlaňajšok sa niesol v historickom prepade výroby elektriny z jadra. Môže za to primárne odstávka jadrových reaktorov na údržbu či zatváranie reaktorov v Nemecku či Belgicku. Celosvetovo výroba elektriny z jadra za rok 2022 klesla skoro o päť percent, čo je 129 terawatthodín. Extrémne teplé počasie v lete tlačilo spotrebu elektriny nahor. Výpadok elektriny z jadra nahradzovali uhoľné elektrárne. Z uhlia pochádzalo celosvetovo najviac elektriny z Číny, Indie a Nemecka.

Natíska sa otázka, prečo Nemci vo veľkom štartovali práve uhoľné elektrárne. Nemecko malo svoje hospodárstvo postavené na lacnom ruskom plyne. V energetickom sektore ho dopĺňali obnoviteľné zdroje. Rekordná cena plynu počas letných mesiacov prinútila Nemcov namiesto plynových elektrární naštartovať tie uhoľné. Plyn bol jednoducho príliš drahý.

Ako pripomína DPA, európske krajiny pristupujú k jadrovej energii veľmi odlišným spôsobom.

V Belgicku majú byť v prevádzke minimálne do konca roku 2035. Jadrové elektrárne vo Švajčiarsku môžu byť prevádzkované dovtedy, kým sú bezpečné, no výstavba nových je zakázaná. Španielska ľavicová vláda plánuje odstaviť všetky jadrové elektrárne v rokoch 2027 – 2035. Taliansko sa od jadrovej energie odvrátilo už krátko po katastrofe v Černobyle v roku 1986.

Zdroj: pluska.sk / InfoVojna