V nemeckej ekonomike „už nič nefunguje“. Krajina sa stala symbolom úpadku Európy

pondelok priniesol Financial Times informáciu, že nemecký štatistický úrad prestal zverejňovať niektoré kľúčové ekonomické dáta. Dôvodom je spackaná aktualizácia softvéru, ktorú sa od mája nedarí uviesť do prevádzky.

V krajine, ktorá bola kedysi preslávená svojou presnosťou a spoľahlivosťou, rastie vnímanie, že „už nič nefunguje“. Nemci nariekajú nad meškajúcimi vlakmi, rozbitými cestami a mostmi či rozsiahlym nedostatkom personálu.

„V živote existovali určité aspekty, na ktoré ste sa mohli jednoducho spoľahnúť, a skutočnosť, že oficiálne štatistiky sa zverejňujú včas, bola jedným z nich – už nie,“ povedal Jörg Krämer, hlavný ekonóm Commerzbank.

Pred dvoma týždňami Mario Draghi predniesol správu o strate konkurencieschopnosti Európskej únie. Pre Európu to mal byť budíček, no v skutočnosti bude problém presadiť akékoľvek zmeny existujúcich politík. Problémom totiž nie je len politikárčenie a byrokracia v Bruseli, ale aj v najväčšej nemeckej ekonomike.

Kolaps biznisu

Záujem o vytvorenie novej firmy v Nemecku je na historických minimách, píše Bloomberg. Podľa prieskumu nemeckej obchodnej komory DIHK až 70 percent respondentov sa sťažuje na zložité regulácie a 65 percent na daňové zákony.

„Sme svedkami postupného poklesu z dôvodu znižovania výroby a tendencie sťahovať sa do zahraničia,“ uviedol Peter Adrian, predseda DIHK. „Ak bude teraz čoraz menej ľudí chcieť zakladať spoločnosti v tejto krajine, stratíme dôležitý potenciál pre rast a inovácie.“

Útek z Európy

Obavy DIHK nie sú len o budúcnosti, únik firiem z krajiny prebieha už niekoľko rokov. Nemecko už v roku 2019 stratilo technologickú spoločnosť BioNTech, ktorá sa zalistovala na americkom Nasdaqu. Švédsky Spotify to spravil o rok neskôr. Podobných firiem je mnoho z celej Európy a podobné plány majú ďalšie.

Od roku 2018 vstúpilo na americké trhy približne 50 európskych technologických spoločností. Podľa júlovej správy spoločnosti McKinsey Európa „stratila“ od roku 2015 do roku 2023 celkovo 439 miliárd dolárov trhovej hodnoty, píše John Tornhill v komentári pre Financial Times.

Keď sa najsľubnejšie technologické spoločnosti sťahujú do zahraničia, Európa prichádza o pracovné miesta, patenty, platby daní a ekonomické výnosy, ktoré firmy vytvárajú. Táto realita sužuje kontinent už minimálne štvrťstoročie, od vzniku eurozóny.

Nezáujem o investície

Na prvý pohľad sa zdá na akciových trhoch všetko v poriadku. Napriek kolapsu automobilového či celkovo priemyselného odvetvia sa nemeckým akciám darí. Vo štvrtok po znížení úrokových sadzieb americkým Fedom globálny optimizmus zasiahol aj nemecké akcie, ktoré zaznamenali nový historický rekord nad úrovňou 19-tisíc bodov.

O niečo horšie sú na tom francúzske akcie, ktoré sa nachádzajú pod tlakom zníženého záujmu o luxus. Tie dosiahli svoje maximá v marci spolu s rekordom LVMH a pozíciou Bernarda Arnaulta ako najbohatšieho muža planéty.

Celkovo od vzniku eurozóny v roku 1999 európsky akciový index Stoxx 600 vzrástol o 85 percent. Je to však iba štvrtina z toho, o koľko vzrástli americké akcie. Index S&P 500 sa zvýšil o 365 percent. Navyše, v hodnote akcií nie je započítaná inflácia. Tým, že všetko dražie, akcie prirodzene strácajú na hodnote, pokiaľ nerastú. Ak sa ich rast upraví o infláciu, ich hodnoty dostanú úplne iný charakter.

Od roku 1999 stúpla cenová hladina v eurozóne o 83 percent. Preto majú európske akcie v súčasnosti hodnotu takmer úplne rovnakú ako v roku 1999. Keďže v USA nebola pred dekádou deflácia, ceny v krajine vzrástli až o 150 percent. V reálnom vyjadrení sa ale americké akcie obchodujú vyššie o 200 percent oproti ich hodnote spred štvrťstoročia.

Jednoducho, európske firmy negenerujú dostatočné zisky a ani sa nezdá, že sa im to podarí v budúcnosti. Aj samotní európski investori pochopili, že omnoho vyššie zisky ich čakajú za oceánom, kde nastavenie praje podnikateľom, vlastníkom kapitálu, ale aj tvrdšie pracujúcim ľuďom.

Výsmech Draghimu

Jednou z hlavných téz Maria Draghiho ohľadom zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ je zavedenie kapitálovej únie. Napriek tomu, že kapitalizácia firiem z EÚ predstavuje iba 11 percent globálneho objemu, Únia disponuje 35 akciovými burzami. naproti tomu v USA, ktoré tvoria 43 percent globálnej kapitalizácie, sú iba tri burzy. Rozdrobenosť je jedným z najväčších problémov Európy. A zďaleka nie iba finančných trhov.

Len pár dní po naliehaní M. Draghiho na väčšie zjednotenie Európskej únie sa udiala zaujímavá vec. Talianska UniCredit skúpila akcie nemeckej Commerzbank s cieľom jej prevzatia. V pondelok ohlásila, že vlastní 20-percentný podiel na spoločnosti. Ak by sa jej podarilo nemeckú banku prevziať, UniCredit by sa stala piatou najväčšou európskou bankou.

Podobne ako pri veľkých nefinančných spoločnostiach, aj tu chýba Európe škálovateľnosť. Najväčšia americká banka JPMorgan má väčšiu hodnotu ako 10 najväčších európskych bánk dokopy. Ak chce Európa skutočne silné banky, musí kontinentom prebehnúť vlna akvizícií.

Odovzdanie „národnej“ inštitúcie talianskej banke sa však nepáči nemeckej vláde. Kancelár sa v pondelok postavil proti ďalšiemu predaju akcií Commerzbank. „Nepodporujeme jej prevzatie,“ uviedlo ministerstvo financií. Je jedno, že samotný minister Christian Lindner trvá na tom, že krajina si nechce budovať „národných šampiónov“.

Skutočnosť je iná. Európa je príliš rozdrobená politicky, ekonomicky aj finančne. Dobré časy, kedy bolo možné presadiť zjednocovanie kontinentu, sú preč. V zlých ekonomických časoch sa každá krajina bude uzatvárať čoraz viac do seba. Bruselský tlak na politiky, ktoré sú v rozpore so záujmami jednotlivých krajín, situáciu ešte zhorší. Európa môže s najväčšou pravdepodobnosťou zabudnúť, že v tejto dekáde by sa k USA čo i len priblížila.

trend.sk