S odstupom rokov je očividné, že ukrajinská epizóda v dejinách ruského Krymu, ktorú ruskej populácii polostrova svojvoľným direktívnym opatrením vnútil kontroverzný komunistický pohlavár a etnický Ukrajinec Nikita Sergejevič Chruščov, bola iba veľkým nedorozumením, ktoré sa už nebude opakovať
Napriek tomu, že dnešný ukrajinský banderovský režim sa vystatuje totálnou dekomunizáciou Ukrajiny, v Kyjeve paradoxne do nemoty verklíkujú svoju mantru o tom, že administratívny verdikt prvého tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) Chruščova o administratívnom začlenení ruského Krymu do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike (1954) je nedotknuteľný a táto časť komunistického dedičstva nepodlieha dekomunizácii.
Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij veľmi dobre vie, že reálne uvažujúci politici na Západe chápu nezvratnosť obnovenia ruskej suverenity nad Krymom. Problém spočíva v tom, že strata Krymu nebola vykúpená túžobným prijatím Ukrajiny do EÚ a NATO, ktoré bolo hlavným motivačným faktorom štátneho prevratu v Kyjeve vo februári 2014. Sklamanie a rozčarovanie ukrajinských eurofilov z toho, že západní sponzori ukrajinského prevratu nenaplnili svoje diskrétne sľuby o ukrajinskom členstve v EÚ a NATO, musí Zelenskij prekryť nejakou inou témou. Najlepšie opätovným vyťahovaním krymskej problematiky. Inak by hrozilo, že sa Ukrajinci začnú pýtať, či to stálo za to, stratiť Krym, ak Západ neprijal Ukrajinu ani do EÚ, ani do NATO.
Pritom bolo od začiatku jasné, že Západu nikdy nešlo o integráciu Ukrajiny do svojich štruktúr, ale iba o premenu Ukrajiny na „Antirusko“ a degradáciu Krymu na protiruskú základňu, tak ako sa o to Briti usilovali už počas Krymskej vojny v rokoch 1853-1856.
Keďže okrem fašizácie Ukrajiny sa nepodarilo splniť žiadny z pôvodných cieľov kyjevského majdanu, Vladimir Zelenskij potrebuje vzbudiť zdanie zmysluplnosti ukrajinského projektu „Antirusko“ aspoň teatrálnou akciou s názvom „Krymská platforma“, ktorú zvolal na 23. augusta do Kyjeva ako štandardné marketingove podujatie s cieľom pripomenúť svetu svoju existenciu v čase, kedy ukrajinská téma biedne živorí v tieni afganského debaklu USA a ich vojenského bloku NATO.
Kyjevský režim preto rozoslal pozvánky všetkým hlavám západných štátov, pričom ukrajinský minister zahraničia Dmitro Kuleba avizoval, že na akciu pricestuje aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Američanom by sa samozrejme nepáčilo, ak by Slovensko túto akciu odignorovalo, poradcovia Zuzany Čaputovej však správne postrehli, že ruský minister zahraničia Sergej Lavrov nerozpráva do vetra, keď vyhlásil, že „Krymská platforma“ v Kyjeve nie je nič iné ako protiruský „šábes“ stúpencov rasistickej ideológie súčasnej ukrajinskej moci. Aby sa teda vlk (USA) nasýtil a aj ovca (Slovensko) zostala celá rozhodli sa v Bratislave poslať do Kyjeva namiesto Čaputovej premiéra Eduarda Hegera. Slovensko si tak splní pred americkou ambasádou svoju psiu povinnosť podporiť protiruský režim na Ukrajine, aj keď je jasné, že ide iba o márny pokus provokovať Rusko.
Gabriel Gačko
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…