V Holandsku prehovorila mlčiaca väčšina: hrdý večer bývalého „strašiaka“ Wildersa a kvílenie mainstreamu

Holandské voľby – ďalšia nočná mora pre liberálov, globalistov a progresívcov. Už nás nemôžu ignorovať, oznámil po víťazstve v holandských voľbách Geert Wilders. Poodhalil, čo sa dialo v politickom a mediálnom mainstreame – ignorovanie, cenzúra, segregácia, difamačné nálepkovanie jeho osoby, jeho strany a ich postojov k pálčivým holandským, ale aj celoeurópskym témam.

A čo urobí Tlačová agentúra SR (TASR)? Príde s nadpisom agentúrnej správy „Holandsko je šokované výhrou krajne pravicovej strany Geerta Wildersa“. Tomuto jednostranne angažovanému titulku sa dá len ťažko veriť. Naozaj môže byť (celé) Holandsko šokované?

Pozrime sa preto bližšie na túto technológiu zmeny tvrdení na úrovni propagandy na mainstreamom nechcenú volebnú zmenu v Holandsku, keďže táto propagandistická alchýmia je globálne rozšírená a pripravená manipulovať od prvého dňa volieb, ktoré dopadli inak, než globálne, európske či liberálne elity očakávali.

Na štvrtkovú správu informačného portálu dutchnews upozornil spravodajca TASR. Máme tu typickú manipulačnú techniku zámeny časti za celok (pars pro toto).

Ako môže byť celé Holandsko šokované, ak Wildersovu stranu (PVV) volil každý štvrtý Holanďan?

Liberálno-sliečkársky a progresivistický mainstream opäť zas ukázal svoju totalitnú tvár zoči-voči faktom, ktoré sú mu nepríjemné a má problém akceptovať vôľu väčšiny.

Wilders totiž zloží väčšinovú vládu. Nálady v Holandsku neboli podľa predstáv a mainstreamovej propagandy s pretláčaním rôznych ideologických floskúl a opatrení, ktoré už aj pomerne tolerantným Holanďanom začali liezť hore krkom.

Holanďania jednoducho chceli to, čo oznámil Wilders bezprostredne po ohlásení výsledkov volieb:

Holanďania budú opäť na prvom mieste. Holandsko má nádej… Tsunami utečencov a imigrantov bude obmedzená

vyhlásil šéf PVV Geert Wilders krátko po zistení, že jeho strana voľby vyhrala.

Zhodou okolností alebo skôr kopírovaním nového trendu uspeli konzervatívni vlastenci aj u protinožcov. Na Novom Zélande vyhrala Národná strana a jeden z koaličných partnerov nesie názov nového „trumpovského“ trendu „Nový Zéland na 1.mieste“.

O „šoku“ sa v skutočnosti v holanských novinách vyskytujú len chabé zmienky.

Plastickú ilustráciu manipulácie verejnej mienky nastavením proti Wildersovi a jeho strane nám poskytne ilustračná fotografia holandských novín k článku s titulkom „Výhra krajnej pravice PVV je zemetrasením: to, čo hovoria holandské noviny“.

„VVD chceli kampaň o imigrácii a dostali kampaň o imigrácii,“ píše Volkskrant na svojej titulnej strane, ktorej dominuje fotografia šokovaných voličov “zelených“ (GroenLinks/PvdA) po ukončení volebného prieskumu. “Najviac protiimigračná strana, PVV Geerta Wildersa, zaznamenala mega víťazstvo.”

Ilustračný obrázok: holandské noviny

Takže jedna momentka zdesenia členov z centrály názorovo opačnej strany a ich výraz tváre z ich prehry a víťazstva Wildersa má poslúžiť na dojem údajného „šoku“ väčšiny holandskej spoločnosti. Nuž aj takto sa tí, čo majú plné ústa demokracie, vôle väčšiny, tolerancie a plurality, vysporiadajú so situáciou, ktorá dopadne raz inak, než sú zvyknutí. Ideologické dogmy liberálneho mainstreamu sa ukazujú ako prehistorické skameneliny, s ktorými sa nedokážu vysporiadať ani tí vysokoškolsky vzdelaní voliči súčasného európskeho režimu.

To akoby atmosféru o postoji celého Slovenska po voľbách mala ilustrovať momentka z volebnej centrály PS alebo matovičovej strany…

Elitárska nadradenosť

Pozrime sa aj na ďalší článok „Analýza: Hlasy pre Wildersa sa hromadili, keď sa migrácia stala stredobodom záujmu“.

Konštatuje , že rozsah jeho víťazstva prekvapil všetkých: komentátorov, anketárov, konkurenčné strany, dokonca aj samotného Wildersa. Tu máme lapidárny výklad hyperbolického pojmu „všetkých“, Naozaj sú tam všetci „zaangažovaní“ – okrem voličov, ktorú by mali byť v demokracii najpodstatnejší, ale s nimi akosi liberálny mainstream pri svojich definíciách a výrokoch v čase, keď je už rozhodnuté, nepočíta.

V tomto článku sa „šok“ síce spomína, ale len v hypotetickom a submisívnom vzťahu k „Európe“, do ktorého náš často vtláčajú aj na Slovensku pôsobiaci zahraniční agenti a strážcovia jediného správneho postoja:

„Nárast smerom k PVV však zmenil krajinu holandskej politiky. Tiež to vyšle do Európy šok, keďže Wilders verí, že Holandsko by malo opustiť EÚ, obnoviť gulden ako svoju menu a prestať posielať zbrane na Ukrajinu“.

Ďalší propagandistický posun významu v progresívnom vesmíre, kde vlastná planéta nie je vôbec dôležitá, lebo platí slniečkársky (bruselský) centralizmus.

Mráz po chrbte z výsledku behá aj menšine klimatofóbických fanatikov z toho, že Wilders sa bude snažiť zablokovať snahy ich ideologického fetišu – riešenie tzv.klimatických zmien, ktoré označil za „plytvanie peniazmi“.

Našťastie si nešťastný mainstream okamžite nasadil uvoľňujúcu vlastnú medicínu „vzdelávacej priepasti“, čo je ďalšia nielen manipulačná technika protinárodných liberálov – zdôrazňovať, že progresívny „pokrok“ volia predovšetkým „lepšoľudia“ – vysokoškolsky vzdelaní voliči (v Holandsku asi 62 % podporilo PvdA-GL, zatiaľ čo 24 % hlasovalo za Wildersovu PVV). Lenže každá minca má dve strany a u voličov s najnižšou kvalifikáciou bol už pomer opačný, 29 % ku 11 %. Wildersovi konzervatívci však získali zlatý stred – takmer polovicu voličov so stredným vzdelaním (47 %), zatiaľ čo len 27 % hlasovalo za PvdA-GL.

“Game changer”

Propagandistický mediálny mainstream si zas uľavil pri konštatovaní, že títo voliči sa vraj silnejšie spojili s Wildersovou rétorikou, ktorá obviňuje z ťažkostí migrantov.

Paradoxne sa však vďaka poslednej televíznej debate Wildersovi podarilo zmeniť nudnú hru na tému migrácie, ktorá bola dovtedy až na štvrtom mieste záujmu mainstreamu a teda aj holandských voličov a prinútiť ostatných vyjadriť sa k zákazu Koránu, referendu o Nexite či zatvoreniu islamských škôl.

Analýza portálu bola výsledným vektorovaním skôr propagandou liberálneho a bruselského status quo v nakreslení naratívu, že takmer určite sa Wilders bude musieť vzdať svojich plánov zasiahnuť proti mešitám a islamským školám, „zatiaľ čo súdy budú mať čo povedať, ak sa pokúsi uľahčiť rasové profilovanie“. Autor zjavne naráža na starší (2014) Wildersov prejav „menej Maročanov“.

Holandské voľby súc v tradične nekonfliktnom až liberálnom prostredí ukázali potenciál pri opustení zošnurovaného slovníka politickej korektnosti a odvahy dať na svetlo mainstreamom tabuizované, ale horúce témy voči taktizovaniu byť za chrumkavého pre všetkých.

Portál sa opäť až v závere analýzy oprel o barle „šoku“ tvrdením, že „v istom zmysle sa úspech PVV cíti ako moment Brexitu alebo Trumpa v tom, že šokoval politický poriadok a dôsledky sú nepredvídateľné“.

Vráťme sa k nášmu agentúrnemu spravodajstvu, ktoré by malo byť odideologizované od propagandy. TASR citovala zdroj, kde „podľa DutchNews.nl ide o šokujúci výsledok, ktorý nebol predpokladaný. Po sčítaní 98 percent hladov bolo jasné, že PVV získala takmer 25 percent hlasov, čím zdvojnásobila svoju podporu od roku 2021 – v 150-člennom parlamente bude mať 37 poslancov“.

Veď je predsa logické, že z pohľadu liberálno-progresívneho mainstreamu takýto výsledok „nebol očakávaný“. Lenže výsledky sa nedostavujú (našťastie) podľa propagandy hlavného prúdu, ale podľa nálad, predstáv a očakávaní verejnosti a najmä podľa ich empirickej skúsenosti s vývojom v tom-ktorom štáte, lebo fakty sú jednoducho fakty, aj keď práve túto realitu ideologický európsky progresivizmus „doby postfaktickej“ odmieta ako v stredoveku uznať, že Zem nie je centrom vesmíru, dokonca ani nie Slnečnej sústavy.

Druhá strana liberálnej mince

Paradoxne jediný článok, ktorý priamo v nadpise hovoril o „šoku“, presnejšie o „šokovej vlne“ monitoroval reakcie Wildersových zahraničných národno-konzervatívnych partnerov:

„Európska pravica víta Wildersovu šokovú výhru“ (European right welcomes Wilders’ “shockwave” win)

Výsledok holandských volieb bol pozorne sledovaný v zahraničí, pričom Geertovi Wildersovi prišli gratulovať jeho krajne pravicoví spojenci v Európe, konštatuje sa v článku, ktorý vybral niektoré z reakcií európskych politikov: Maďarský premiér Viktor Orbán privítal „zmenu vetra“ a zablahoželal Wildersovi k víťazstvu. Marine Le Penová vo Francúzsku uviedla, že „pozoruhodný výkon“ PVV potvrdzuje rastúcu oddanosť obrane národnej identity, zatiaľ čo belgický líder Tom van Grieken povedal, že „populácia túži po skutočnej zmene“. Šéf španielskeho Vox Santi Abascal komentoval, že „stále viac Európanov vychádza do ulíc a vo voľbách požadujú ochranu svojich národov, ich hraníc a práv“.

Takže výsledok progresívnych úvah, ako majú vlastne voliči hlasovať je – tak, aby ste nám nenarušili náš politický poriadok, znie odkaz režimových médií. A v ich liberálnej bubline to platí nielen v Holandsku, ale aj na Slovensku a inde. Čím viac týchto bublín však praskne, tým sa bude skutočným nositeľom moci – občanom a národom – dýchať hlbšie a slobodnejšie.

Inak dosť málo faktov a slabých, navyše jednostranných, argumentov holandského liberálneho mainstreamu na konštatovanie o celoplošnom šoku, čo poviete? Nezabúdajme na druhú stranu každej mince. Keď ju obrátite, zaznejú chorály radosti.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa analýzami, mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Venuje sa tiež odhaľovaniu negatívnych dôsledkov liberálnych ideológií na spoločnosť a politiku.

Ilustračné foto: G. Wilders na volebnom pútači. Zdroj: Robin Utrecht ANP cez dutchnews/screenshot

dutchnewsterazVolkskrant/skspravy.sk