Už aj spojencom sionistov dochádza trpezlivosť s páchaním zverestiev izraelskej armády.

Šéfka nemeckej diplomacie, ale aj lídri Francúzska, Austrálie, Kanady a Nového Zélandu vyzvali Netanjahua zastaviť plán katastrofickej ofenzívy v Rafahu. Macron izraelskému premiérovi povedal, že počet obetí v Pásme Gazy je už neúnosný.

Skazonosné dôsledky biblických rozmerov na spôsob Armagedonu kvôli plánovanej ofenzíve v Pásme Gaza už zapínajú varovnú kontrolku aj u niektorých verných spojencov sionistického režimu v Izraeli. Kolektívny Západ už nedokáže obhajovať vojnové zločiny páchané proti Palestínčanom.

Lídri Austrálie, Kanady a Nového Zélandu vo štvrtok varovali Izrael pred potenciálne „katastrofickou“ pozemnou ofenzívou v meste Rafah v Pásme Gazy. informuje agentúra AFP.

Trojica štátov v ojedinelom spoločnom vyhlásení vyzvala izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby „sa nevydal touto cestou“.

„Do tejto oblasti utieklo približne 1,5 milióna Palestínčanov vrátane mnohých našich občanov a ich rodín. Rozšírená vojenská operácia by bola zničujúca… Civilisti jednoducho nemajú kam ísť,“ uviedla skupina spojencov Spojených štátov.

Izraelská armáda plánuje rozšíriť svoju pozemnú ofenzívu v palestínskej enkláve aj do Rafahu. V tomto meste na hraniciach Pásma Gazy s Egyptom sa za posledné mesiace zhromaždil viac ako milión Palestínčanov, ktorí ušli z ostatných oblastí vojnou zmietanej enklávy. Podľa Izraela je toto mesto poslednou baštou militantov z hnutia Hamas.

Hamas a Izrael sa obviňujú z viaznutia rokovaní o prímerí v Káhire

Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas sa navzájom obviňujú z nedostatočného pokroku v rokovaniach o novom prímerí vo vojne v Pásme Gazy a prepustení ďalších rukojemníkov. V stredu to napísala tlačová agentúra DPA.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu vyhlásil, že „Hamas nepredložil v Káhire žiadny nový návrh na prepustenie našich rukojemníkov“. Trvá tiež na tom, že Izrael sa nepodvolí „klamným požiadavkám“ Hamasu a pokrok v rokovaniach umožní iba zmena v jeho postoji.

Zdroje z Hamasu však uviedli, že prelom v rokovaniach blokuje Izrael. Jeden zdroj z Hamasu povedal, že delegácia má naplánované stretnutie s egyptskými predstaviteľmi v Káhire.

Na dosiahnutí dohody o prímerí vo vojne v Pásme Gazy pracujú vrcholní predstavitelia zo Spojených štátov, Izraela, Kataru a Egypta. Šéf izraelskej tajnej služby Mosad David Barnea pricestoval do Káhiry v utorok, uviedli pre DPA jej informátori na letisku. Sprevádzal ho šéf domácej tajnej služby Šin Bet, Ronen Bar.

Egypt, Katar a USA presadzujú dlhšie prímerie vo vojne palestínskom Pásme Gazy. V rámci prípadnej dohody budú zadržiavaní rukojemníci vymenení za palestínskych väzňov v Izraeli v niekoľkých fázach.

Počas prímeria vyrokovaného Egyptom, Katarom a Spojenými štátmi vlani v novembri bolo prepustených 105 rukojemníkov za 240 palestínskych väzňov. V súčasnosti Hamas stále zadržiava 134 ľudí, ale Izrael odhaduje, že najmenej 30 z nich už nežije.

Šéfka nemeckej diplomacie vyzvala Izrael na odloženie ofenzívy v Rafahu

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyzvala v stredu Izrael, aby odložil plánovanú ofenzívu v meste Rafah v Pásme Gazy. Mal byť tiež súhlasiť s prímerím, ktoré by umožnilo prepustenie rukojemníkov a prísun humanitárnej pomoci. Informuje agentúra DPA.

Baerbocková pricestovala v stredu do Izraela už piatykrát od vypuknutia vojny v Pásme Gazy v októbri minulého roka.

Prijal ju izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac, ktorý jej poďakoval za pokračujúcu podporu Nemecka pre jeho krajinu. „Sústredili sme sa na potrebu návratu všetkých rukojemníkov a porážku teroristickej organizácie Hamas,“ povedal Kac. Obaja podľa jeho kancelárie tiež diskutovali o možnostiach zaistenia, aby sa humanitárna pomoc nedostala do rúk Hamasu.

Kac tiež nemeckej rezortnej kolegyni povedal, že Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) „už nemôže byť súčasťou (humanitárnej) pomoci a že sa musí nájsť alternatíva“.

Popoludní sa Baerbocková stretla aj s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a opozičným lídrom Jairom Lapidom. Vo štvrtok má na programe schôdzku s prezidentom Jicchakom Herzogom.

Macron povedal Netanjahuovi, že počet obetí v Pásme Gazy je neúnosný

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal v stredu v telefonáte izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, že počet obetí v Pásme Gazy je „neúnosný“ a že vojenské operácie Izraela sa tam „musia skončiť“. Oznámil to Elyzejský palác. Informuje agentúra AFP.

Macron v telefonáte uviedol, že Francúzsko je „pevne proti“ izraelskej ofenzíve v meste Rafah na juhu Pásma Gazy. Zdôraznil tiež, že bezodkladne treba dosiahnuť dohodu o prímerí s palestínskym hnutím Hamas.

Francúzsky prezident tiež apeloval, že je bezpodmienečne nutné otvoriť všetky hraničné priechody do Pásma Gazy, aby sa na toto palestínske územie mohla doručovať humanitárna pomoc, informoval Macronov úrad.

Izraelská armáda plánuje rozšíriť svoju pozemnú ofenzívu v palestínskej enkláve aj do Rafahu. V tomto meste na hraniciach Pásma Gazy s Egyptom sa za posledné mesiace zhromaždil viac ako milión Palestínčanov, ktorí ušli z ostatných oblasti vojnou zmietanej enklávy. Podľa Izraela je toto mesto poslednou baštou militantov z Hamasu.

Izrael spustil vojenské operácie v Pásme Gazy ako odvetu za masívny útok militantov z Hamasu na izraelské územie zo 7. októbra minulého roka, pri ktorom zabili vyše 1100 ľudí, prevažne civilistov. Okrem toho uniesli ďalších približne 250 ľudí ako rukojemníkov. Izrael si dal za cieľ celej ofenzívy likvidáciu hnutia Hamas.

Izraelská armáda oznámila, že začala so sériou náletov na Libanon

Izraelská armáda v stredu oznámila, že začala so sériou náletov na Libanon. Zvýšila tak obavy z možnej vojny medzi týmito dvomi krajinami po mesiacoch cezhraničných útokov.

Libanonské médiá medzitým informovali o útokoch na tri obce na juhu Libanonu. Izraelská armáda bezprostredne neuviedla ďalšie podrobnosti.

Vyhlásenie izraelskej armády prišlo len niekoľko hodín po raketovom útoku z Libanonu na mesto Safed na severe Izraela, pri ktorom prišla o život jedna žena a ďalším sedem zranených hospitalizovali. Nateraz nie je jasné, kto tento útok podnikol, no útoky tohto druhu sa zvyčajne pripisujú libanonskému šiitskému proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh.

Na izraelsko-libanonských hraniciach dochádza od vypuknutia vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas 7. októbra pravidelne k útokom. Ide o najvážnejšiu eskaláciu situácie v tejto oblasti od vojny medzi Izraelom a Libanonom v roku 2006.

V Libanone odvtedy zahynulo viac ako 243 ľudí vrátane 30 civilistov, vyplýva z údajov AFP. V severnom Izraeli zahynulo deväť vojakov a šiesti civilisti, uvádzajú tamojšie úrady.

Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh v utorok uviedol, že útoky z južného Libanonu prestanú, keď sa skončí ofenzíva Izraela v Pásme Gazy a dôjde k prímeriu medzi Hamasom a Izraelom.

„Ak (Izrael) rozšíri konfrontáciu, urobíme to isté,“ varoval Nasralláh.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi zároveň v januári povedal, že pravdepodobnosť vypuknutia vojny na hranici Izraela s Libanonom je oveľa vyššia ako v minulosti.

Zdroj: hnonline.sk (1), (2), (3), (4) / topky.sk / InfoVojna