Aj poslušnosť naučená v detstve z nás robí páchateľov
Úvod
Nasledujúce vyjadrenia krátko pred kresťanskými Vianocami a na prelome rokov 2023 / 2024 sú mojou neotrasiteľnou vierou v dobro v ľuďoch.
Napriek každodenným hororovým príbehom človek nie je robot, ktorý zabíja bez rozdielu. To nezodpovedá ich sociálnej povahe. To by sa mohlo stať len s pomocou umelej inteligencie, pretože stroj, ktorý sa dokáže rozhodovať na základe svojho učenia, nemusí robiť rozhodnutia tak, ako by sme ich urobili my, alebo ako by bolo pre nás prijateľné. Vplyvní IT manažéri ako Elon Musk sú tiež za obmedzenie umelej inteligencie, pretože je to „jedna z najväčších hrozieb pre ľudstvo“ (1).
Ťažká situácia ľudí sa dotýka každého srdca, aj keď je niekto zaslepený alebo podráždený osobnými alebo kolektívnymi predsudkami a naliehavo potrebuje osvietiť.
Žiaľ, už sme sa naučili poslúchať od našich otcov a matiek a v škole a problém poslušnosti si so sebou nesieme až do dospelosti. Výrečným príkladom je správanie Nemcov počas Hitlerových rokov.
Nie sme aj my vrahovia a zločinci, ak žijeme vo svete, v ktorom sú vojny a zločiny na dennom poriadku? Svet je predsa taký, aký sme si ho nastavili alebo – vo vzťahu k existujúcim podmienkam – tolerovali. Nikto nemôže uniknúť zodpovednosti. Vždy sme spolupáchatelia, aj keď sme obeťami.
Od výsledkov výskumu modernej psychológie vieme, že charakter človeka je tvorivým produktom dieťaťa, ktorý sa vyvinul v konfrontácii s okolnosťami raného detstva – najmä s výchovnými vplyvmi rodičov a učiteľov. Toto si však neuvedomujeme.
Keďže pokojný svet nevzniká sám od seba, ale výlučne ľudskými rozhodnutiami, musíme nabrať odvahu a použiť vlastný rozum (Kant), pretože podľa poznatkov humanitných vied majú ľudia prirodzene zdravú myseľ a prirodzené. úsudok.
Ako skúsenému psychológovi a bývalému psychoterapeutovi mi nikto nemôže vážne povedať, že nikdy nekončiace vojny na Ukrajine a na Blízkom východe s tisíckami nevinných mŕtvych a zranených detí a žien sa nedotknú srdca každého človeka. To by bolo len v prípade, ak by títo ľudia boli úplne zaslepení osobnými alebo kolektívnymi predsudkami. Jeho osveta by preto mala nesmierny význam.
Mnohí súčasníci hlásia, že už dlho nepozerali a nepočúvali správy, pretože už nedokázali znášať neopísateľnú biedu ľudí.
Toto je ďalší príklad toho, že ľudská povaha je sociálna a že ľudia dokážu žiť bez vojen.
Každodenné správy o stave sveta, ktorý zišiel z koľají, ma čoraz viac upozorňujú na fatálny problém, ktorý si so sebou ako dospelí stále nesieme.
Od malička sme sa v rodinách a v škole učili poslúchať. Či už to bol prísny otec alebo učiteľ alebo rozmaznaná matka, ako deti sme nemali inú možnosť, ako poslúchnuť.
Kým v detstve sme museli poslúchať tých, ktorí nás vychovávali, v neskoršom veku máme pocit, že poslúchať musíme takzvané autority, ako sú štátnici a ich politici. Keď zavolajú, muži opustia svoje ženy a deti a idú do vojny. Aká významná chyba!
Nemecké obyvateľstvo pod vedením „Führera“ Adolfa Hitlera by malo byť varovným príkladom.
„Ľudia básnikov a mysliteľov“ – všetci bez výnimky – mu fandili. Robotníci, učenci, filozofi, psychológovia – všetci išli s Hitlerom a nechali sa viesť na smrť. A farár a cirkev požehnali vojnové zbrane, ktoré zabili ostatných na druhej strane hranice, tiež kresťanov. Prvá svetová vojna, druhá svetová vojna a desiatky ďalších vojen: vraždy a zabíjanie znova a znova pre nič za nič.
Keď spoznávame ľudí – seba a iných – učíme sa správne vidieť seba a druhých; učíme sa správne posudzovať svoje postoje a názory a názory iných. Potom vieme, či sú to len tí druhí, ktorí podnecujú a vedú vojny – alebo či sme ich páchateľmi aj my sami.
Bohužiaľ si tento problém neuvedomujeme, pretože konáme z nášho podvedomia – kľúčový objav Sigmunda Freuda.
Podľa humanitných vied antropológie, sociológie a psychológie majú ľudia prirodzene zdravú myseľ a prirodzenú schopnosť úsudku.
Tento zdravý rozum funguje empiricky, teda robí konkrétne úsudky na základe každodenných životných skúseností a pozorovaní. Zrelí občania zdieľajú tieto úsudky. Je tiež viac orientovaný na praktickú aplikáciu ako na abstraktnú teóriu. Zdravý rozum berie do úvahy aj úsudky všetkých ostatných ľudí, a preto je pre komunitu prospešný.
Osvietenský filozof Immanuel Kant (1724-1804) kategorizoval zdravý rozum ako užitočnejší v každodennom živote ako vedecké poznatky. Pre úspešné používanie zdravého rozumu stanovil tri zásady:
Rudolf Hänsel
O autorovi: Dr Rudolf Lothar Hänsel je školský rektor, pedagóg a kvalifikovaný psychológ. Po vysokoškolských štúdiách sa stal akademickým učiteľom vzdelávania dospelých. Ako dôchodca pracoval ako psychoterapeut vo vlastnej praxi. Vo svojich knihách a odborných článkoch vyzýva k uvedomelej etickej a morálnej výchove k hodnotám, ako aj k výchove k verejnému duchu a mieru.
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…