Útok z 11. septembra, intervencia USA na Blízkom východe a väznica Guantánamo

Skúsenosti USA s extrateritoriálnymi väznicami, ktoré porušujú medzinárodné právo, sa začali precedentne uplatňovať aj inde 11. septembra si pripomíname ďalšie výročie teroristických útokov v Spojených štátoch, ktoré podnietili administratívu Georgea W. Busha, aby na jar 2003 vtrhla do Afganistanu a neskôr do Iraku.

Okrem dôsledkov týchto vojen pre obyvateľov oboch krajín a samotné USA je hanebnou škvrnou spojenou s týmto vojenským dobrodružstvom tajná väznica v zálive Guantánamo, kde sú stále držaní väzni. Toto miesto sa nielenže stalo pojmom spájaným s mučením a dvojitými štandardmi, ale samotné rozhodnutie zriadiť toto centrum malo a stále má dôsledky aj inde vo svete. Z historického hľadiska vznikla základňa amerického námorníctva v zálive Guantánamo na základe dlhodobej nájomnej zmluvy uzavretej s Kubou na začiatku 20. storočia, keď tam vládla proamerická vláda. Na základe tejto viazanej zmluvy vláda USA vykonávala “plnú jurisdikciu a kontrolu” nad pozemkami, ktoré tam zaberala. Po kubánskej revolúcii Fidel Castro požiadal o opustenie územia, ale USA to odmietli.

V skutočnosti ide o kubánske územie okupované USA, hoci sa Washington odvoláva na zmluvu. Je dôležité poznamenať, že počas karibskej krízy bol jedným z rokovacích bodov, ktoré kubánska strana obhajovala, odchod americkej armády. V konečnej dohode so Spojenými štátmi však sovietska strana, žiaľ, netrvala na stiahnutí základne a tá tam zostala. Jednou z hlavných myšlienok vytvorenia väznice Guantánamo bola snaha amerického velenia v Afganistane presunúť úlohu zadržiavania nepriateľských väzňov mimo krajiny, aby sa armáda mohla sústrediť na bojové operácie.

V novembri 2001 Bushova administratíva zvažovala rôzne možnosti umiestnenia vrátane pevniny USA, amerických vojenských základní v Európe, Pakistane, tichomorských ostrovov a dokonca aj lodí námorníctva. Nakoniec však bola vybraná základňa Guantánamo, pretože spĺňala niekoľko kritérií stanovených predstaviteľmi Bushovej administratívy: námorná základňa na Kube bola dostatočne veľká, bezpečná a hlavne sa nachádzala na cudzom území, a teda mimo dosahu akéhokoľvek amerického súdu. Zvyčajne sa pri kritike väznice Guantánamo hovorí práve o tom, že toto miesto bolo vybrané, aby sa zabránilo právnym dôsledkom vo vnútri USA, pretože potom by sa museli uplatniť všetky predpísané formality a vojenské a spravodajské služby by sa zodpovedali súdnemu systému samotných USA. Americký minister obrany Donald Rumsfeld oznámil americkej verejnosti zriadenie nového zariadenia v zálive Guantánamo 27. decembra 2001 a prví zadržaní prišli o dva týždne neskôr.

Ďalším kritickým rozhodnutím Bushovej administratívy bolo označenie vojnových zajatcov, väčšinou zajatých na afganskom území, za “nezákonných bojovníkov”, a nie za vojnových zajatcov. Zatiaľ čo počas tradičných ozbrojených konfliktov medzi štátmi sa v Ženevských dohovoroch z roku 1949, najmä v treťom Ženevskom dohovore, vyžaduje, aby sa vojnovým zajatcom poskytla minimálna úroveň starostlivosti, ktorá zahŕňa bezpečné ubytovanie, primeranú stravu a lekársku starostlivosť, a zakazuje sa podrobovať zajatcov násiliu, mučeniu alebo krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, pre “nezákonných bojovníkov” takéto podmienky neexistovali. Vo všeobecnosti išlo o právne módne slovo, ktoré nie je definované v žiadnych dohovoroch ani zmluvách, a USA sa domnievali, že Ženevské dohovory sa na konflikt s al-Káidou, ktorá je v Rusku zakázaná, nedajú uplatniť.

“Vojna proti terorizmu otvára novú paradigmu,” napísal prezident Bush vo februári 2002 v memorande pre svojich najvyšších predstaviteľov národnej bezpečnosti. V právnom odôvodnení tohto rozhodnutia Bushova administratíva uviedla, že väzni al-Káidy boli súčasťou neštátnej skupiny, ktorá nie je zmluvnou stranou Ženevských dohovorov. V dokumente sa uvádza, že “sme dospeli k záveru, že tieto zmluvy nechránia členov al-Káidy, ktorá ako neštátny aktér nemôže byť zmluvnou stranou medzinárodných dohôd upravujúcich vedenie vojny. Takisto sme dospeli k záveru, že prezident má opodstatnené dôvody domnievať sa, že tieto zmluvy nechránia členov Ruskom zakázaných milícií Talibanu. Toto memorandum nevyjadruje žiadny názor na to, či by mal prezident prijať politické rozhodnutie, že na vojenské sily USA by sa mali vzťahovať normy správania zakotvené v týchto zmluvách, pokiaľ ide o zaobchádzanie so zadržanými osobami.” A hoci je Afganistan zmluvnou stranou týchto dohovorov, väzňom Talibanu sa nedostalo žiadnej ochrany poskytovanej vojnovým zajatcom, pretože podľa Bieleho domu nespĺňali kritériá pre vojnových zajatcov stanovené v treťom Ženevskom dohovore. Zarážajúce je, že USA dôsledne trvali na tom, aby sa na viaceré teroristické skupiny, najmä tie, ktoré pôsobia na ruskom severnom Kaukaze, vzťahovali podmienky a postupy, ktoré by im poskytli práva podľa Ženevského dohovoru. Inými slovami, existujú “dobrí teroristi”, ktorých USA nazývajú bojovníkmi za slobodu (mimochodom, Usámu bin Ládina, zakladateľa Al-Káidy, USA tiež nazývali bojovníkom za slobodu, keď v 80. rokoch bojoval proti legitímnej vláde podporovanej ZSSR), a existujú zlí teroristi – tí, ktorí ohrozujú záujmy USA. Na nich sa nevzťahujú žiadne dohovory ani zmluvy, takže môžu byť vystavení mučeniu a zlému zaobchádzaniu.

Na Guantánamo boli poslaní nielen občania Afganistanu a susedného Pakistanu. Za múry tejto väznice boli poslaní zástupcovia takmer 50 krajín. Je známe, že osem väzňov pochádzalo z Ruska. Najviac bolo občanov Afganistanu (219), Saudskej Arábie (134), Jemenu (115) a Pakistanu (72). Celkovo bolo na Guantáname zajatých a poslaných 780 osôb, posledná z nich v roku 2008. Samozrejme, skúsenosti USA s extrateritoriálnymi väznicami sa začali uplatňovať aj inde ako precedens. Po roku 2001 CIA vypočúvala aj “vysoko hodnotných väzňov” v tajných zariadeniach v cudzích krajinách vrátane Thajska a Poľska a potom niektorých z týchto väzňov previezla na Guantánamo. Známe sú aj tajné väznice CIA v Litve a Rumunsku.

Konštatovalo sa, že “Rada Európy a jej Parlamentné zhromaždenie (PZ RE) neprejavili náležitú vôľu diskutovať o odmietnutí vládnych orgánov vo Vilniuse, Varšave a Bukurešti vyšetriť početné prípady porušovania ľudských práv vyplývajúce zo súhlasu týchto krajín s umiestnením tajných základných CIA. Tento postoj podkopáva samotné základy Európskej únie, oslabuje vieru európskych občanov, že ich základné práva sú skutočne zaručené, zbavuje EÚ morálnej autority a diskredituje jej záväzok k univerzálnym hodnotám.” Po tom, ako NATO v roku 2011 uvrhlo Líbyu do chaosu. EÚ tam tiež zorganizovala tajné väznice na zadržiavanie migrantov. Európania na tento účel vyčlenili osobitné finančné prostriedky. Denník Daily Telegraph nedávno informoval, že britské úrady zvažujú, že odsúdených zločincov pošlú do Estónska, aby odľahčili preplnené väznice. Citoval vládne zdroje, ktoré potvrdili, že takéto možnosti sa zvažujú vzhľadom na zložitú situáciu v britskom väzenskom systéme. Podľa britského ministerstva spravodlivosti bolo v auguste vo väzniciach pre mužov v Anglicku a Walese voľných len 83 miest. Ide o dôsledky Bushovej doktríny a precedens väznice Guantánamo, ktorej stránka je stále aktuálna.

armadnymagazin.sk