Útočiace roje: V Rusku pracujú na nezvyčajnej zbrani

Ďalekonosné, rýchle a miniatúrne. V týchto dňoch bola uverejnená správa, že v Rusku vyvíjajú unikátny útočný systém z prúdových bezpilotných strojov schopných štartovať z paluby lietadla. Na projekte Molnija (Blesk) pracuje z vlastnej iniciatívy spoločnosť Kronštadt, ktorá vyvinula prieskumný útočný dron Inochodec (mimochodník).

Menšie útočné drony vypustené z nosného lietadla budú čoskoro jedným z hlavných trendov svetovej vojenskej módy. Vo februári informoval Pentagon o projekte Longshot schopnom zasiahnuť letecké ciele. Analogická práca sa koná v mnohých európskych štátoch a v Číne.

Prednosti bezpilotných strojov oproti tradičným leteckým zbraniam, bombám a raketám, sú zjavné. Piloti nebudú musieť vstúpiť do priestoru chráneného PVO a stíhacími lietadlami nepriateľa, stačí len “odpáliť” z bezpečnej vzdialenosti dron, ktorý sám prenikne do chráneného vzdušného priestoru, dosiahne cieľ a zasiahne ho.

Je známe, že sa Molnija vyvíja v tvare okrídlenej rakety s podlhovastým trupom, prúdovým motorom a pozostávajúcim krídlom. Tento dron sa dá použiť z rôznych nosných strojov, bojových a vojenských transportných lietadiel, z vonkajších a vnútorných závesov, vrátane z nákladných priestorov. Stíhačka piatej generácie Su-57 pojme, napríklad, osem takýchto dronov. V budúcnosti sa plánuje vyzbrojenie týmto dronmi tiež útočného bezpilotného lietadla S-70 Ochotnik.

Sú známe aj predbežné taktické a technické charakteristiky nového dronu. Jeho dĺžka je 1,5 metra, rozpätie krídel 1,2 metra. Vyvinie rýchlosť 600-700 km za hodinu, bojová časť a užitočná záťaž je 5-7 kilogramov. Celkom to, napríklad, stačí na likvidáciu tanku útokom zhora na tenký pancier veže, alebo na zásah pechoty v ľahkých krytoch. Ostatne, druh bojovej časti, alebo munície, ktorou bude vybavená Molnija, nebol zatiaľ prezradený.

Dolet dronu je niekoľko sto metrov. V jeho konštrukcii má byť uplatnená technológia stealth, ktorá znižuje rádiolokačnú a tepelnú viditeľnosť, čo je špeciálny náter, plochá tryska, a vstupné hrdlo v hornej časti trupu.

Bezpilotný stroj Molnija má byť použiť skupinovo . Prístroje majú byť vypúšťané na cieľ masovo hneď z niekoľkých nosičov. Za letu budú môcť spolupracovať, vymieňať si informácie. Na Západe sa tomu hovorí Drone Swarm, Roj dronov. Po čase chce vojenské velenie USA uplatniť tento princíp vo všetkých leteckých operáciách. Dokonca pre moderný systém protivzdušnej obrany je ťažké bojovať s mračnom malých, slabo viditeľných a rýchlych cieľov.

Práve potlačenie nepriateľskej PVO je jedným z hlavných úloh dronu Molnija. Nech je protivzdušná obrana akokoľvek silná a vyspelá, má obmedzený počet protileteckých rakiet . Tiež opätovné nabíjanie odpaľovacích zariadení trvá dosť dlho, a po túto dobu sú protiletecké systémy bezmocné. Účinné prelomenie PVO si vyžaduje vypustenie veľkého počtu terčov do priestoru jej zásahu. Za týmto účelom stačí spočítať približný počet protileteckých rakiet nepriateľa, ktoré sú pripravené k odpáleniu, a zistiť, koľko útočných dronov potrebujete v roji. Časť odrazí rakety, ale časť prenikne k odpaľovacím zariadeniam a zničí ich.

Šéf Velenia budúce armády USA (US ArmyFutures Command), generál John Murray v januári povedal, že ľudské reakcie, telesné a rozumové schopnosti nemusia stačiť na účinné odrazenie útoku roja dronov. Tiež ovládanie letky z desiatok, ba i stoviek prístrojov, sotva zvládne operátor. Úspech masového nasadenia malých rýchlych bezpilotných prístrojov závisí v mnohom na umelej inteligencii v ich “mozgu”. Tieto drony majú samostatne objaviť nepriateľa, rozdeliť medzi sebou úlohy, a zamerať sa na cieľ hneď z niekoľkých smerov súčasne.

V USA sa už v októbri 2016 konali úspešné skúšky roja minidronov Perdix zo 103 prístrojov. Boli vytlačené na 3D tlačiarni a nie sú väčšie ako vrana. Pôsobia prakticky bez ľudskej účasti. Po vzlete vytvorili samostatnú bojovú zostavu a rozdelili sa nad polygónom tak, aby ho mohli úplne monitorovať.

Drony Perdix existujú zatiaľ iba v prieskumnej variante, ale v Pentagone nevylučujú možnosť ich dopracovania na hliadkovú muníciu. V tomto prípade získajú USA mocnú zbraň, ktorej hlavnou prednosťou je cena a jednoduchá výroba.

Drony Molnija majú plniť, okrem útočných úloh, tiež prieskumné, majú zistiť polohu cieľa, zúčastniť sa skupinového rádioelektronického boja spolu s pilotovanými lietadlami. Konštruktéri dostali za úlohu vývoj nielen bojaschopných dronov, ale veľkej škály užitočnej záťaže.

Koncepcia súčasného nasadenia bezpilotných strojov rôzneho určenia spolu s pilotovaným lietadlami prišla tiež z USA. Spravovanie perspektívnych obranných projektov DARPA sa venuje od roku 2017 globálnemu programu “mozaiky bojových úkonov” (Mosaic Warfare). Šéf kancelárie strategických technológií DARPA Timothy Grayson uviedol ako príklad bojovú zostavu zo štyroch dronov a pilotovanej stíhačky. Jeden dron má prehlušiť nepriateľské radary, druhý nesie muníciu, tretí vyhľadáva cieľ, štvrtý je návnada pre PVO. Počet dronov, ich konfigurácia, zariadenia a zbrane sa dajú zmeniť v závislosti od bojovej úlohy.

Koncepcia Mosaic Warfare potrebuje veľký počet lacných špecializovaných dronov, ktoré vďaka svojmu počtu dokážu zneškodniť akýkoľvek systém PVO. Straty týchto dronov sa dajú ľahko nahradiť, piloti nebudú musieť riskovať život pod paľbou protileteckých raketových zariadení. Priemerná cena jedného dronu Molnija nie je zatiaľ známa. Je však jasné, že tieto drony nemajú byť drahšie ako “tradičné” riadené prostriedky leteckého boja, len v tomto prípade sa dá počítať s ich masovým nasadením vo vojnových akciách.

Andrej Koc

zdroj: armádny magazín