Útek Čubajsa alebo Putinov boj proti domácim liberálom

Mnohí svetoví analytici, politológovia a bežní ľudia, ktorí viac či menej sledujú dianie v Rusku, dlhé roky nevedia pochopiť, prečo „všemohúci“ ruský prezident, ktorý brilantne zvládol mnohé mimoriadne ťažké úlohy, sa dodnes nedokázal efektívne vyrovnať s niektorými liberálnymi bankármi, finančníkmi,

oligarchami, ľuďmi, ktorí sa točia okolo veľkých peňazí a zapríčinili veľa problémov v Rusku.

Vyše 20 rokov Vladimir Putin nedokázal donútiť niektorých „financ-majstrov“ v rodnej krajine, aby pracovali v prospech štátu, aby nebrzdili vývoj ruského finančného sektora a v nadväznosti naň aj hospodárstva, aby nehrali „pingpong“ s ruskou valutou – rubľom, aby neprinášali nervozitu a chaos do hospodárskych vzťahov a nejedovali domáce obyvateľstvo, ktoré vidí, že sú ľudia, ktorí škodia vlastnej krajine.

V priebehu vyše 20 rokov analytici a drvivá časť ruskej verejnosti vyjadrovala obrovskú nespokojnosť s činnosťou viacerých liberálnych „financ-majstrov“, ktorých považovali buď za prozápadne orientovaných, alebo za preferujúcich západné hospodárske a finančné metódy. Patrili k nim Jegor Gajdar – bývalý minister hospodárstva a bývalý minister financií a dočasne poverený predseda vlády, Elvira Nabiullinová – súčasná predsedníčka Štátnej banky Ruska, Anatolij Čubajs – tiež ako aj Gajdar, prívrženec „totálnej privatizácie“, bývalý minister financií a bývalý prvý podpredseda vlády, Anton Siluanov – súčasný minister financií, German Gref – bývalý minister ekonomického rozvoja a obchodu a v súčasnosti predseda predstavenstva jednej z najväčších ruských bánk – Sberbanku, Alexej Kudrin – bývalý minister financií, dvakrát podpredseda vlády a tiež už bývalý predseda Účetnej komory Ruska, Alexej Uľukajev – exminister ekonomického rozvoja, Nikita Belych – gubernátor Kirovskej oblasti a mnohí iní.

Analytici poukazovali na protirečivé konanie Kremľa: ruská vláda často absolútne ignorovala oficiálne fóra za účasti liberálov, robila im prekážky počas parlamentných, komunálnych a prezidentských volieb, často ich prichytila na úplatkoch a mnohých iných finančno-hospodárskych „hriechoch,“ ale z nejakého dôvodu ich služby úplne neodmietala. Samotní „systémoví liberáli“, ako ich nazývajú v Rusku, sa zároveň neponáhľali zabuchnúť dvere a prestať spolupracovať s úradmi a Kremľom, aj keď mali viac ako dosť vážnych dôvodov pre takéto demarše. Prečo ruské úrady potrebujú „liberálov“? Väčšina verejnosti to nechápala…

„Taktiku“ vlády sa dalo čiastočne rozlúsknuť. Na jednej strane mohla hocikedy pustiť všetkých psov na ozajstných alebo zdanlivých „liberálov“, obviňovať ich a zvaliť na nich problémy krajiny a vlastné chyby a zločiny a urobiť z nich ľahký terč propagandistického útoku. Drvivá väčšina Rusov je dodnes presvedčená, že Gajdarove reformy, ktoré takmer ani nezačali implementovať tak, ako boli zamýšľané, zničili ekonomiku. Na druhej strane liberáli občas zabránili tomu, aby politicky nesprávne rozhodnutia vlády ešte viac zhoršili situáciu v oblasti hospodárstva.

Nedá sa povedať, že liberáli nikdy a v ničom nemali pravdu, ale vo väčšine prípadov sa snažili zasadiť západný hospodársky a finančný model, ktorý za ruských podmienok a za historicky vytvorenej mentality ruských ľudí, tradícií a zvykov nemal absolútne žiadnu šancu na úspech. A preto takmer všetky plány a projekty liberálov v Rusku stroskotali a viackrát značne poškodili ruské hospodárstvo a finančný sektor.

Napríklad, drvivá väčšina obyvateľstva krajiny tvrdo vytýkala liberálom privatizáciu v transatlantickom duchu. Ešte viac, ako na Slovensku obyvatelia Ruska nemajú radi oligarchov a sú proti tomu, aby ruské podniky a pôda sa dostávali do rúk zahraničným vlastníkom – čo aj presadzovali domáci liberáli. A za to sú aj dnes takmer nenávidení… Každý Rus pozná výhodu štátneho podniku: celý zisk nejde do vrecka domáceho oligarchu alebo zahraničnej spoločnosti, ale do štátnej pokladnice, do štátneho rozpočtu a potom môže byť použitý v prospech krajiny a jej obyvateľstva.

Odpovedať na otázku, prečo Putin dodnes nezvíťazil nad liberálmi, by bolo dosť zložité. Ruskí liberáli, ako aj mnohé politicko-hospodárske skupiny majú svoju silu, skúsenosti, známosti, spojencov, priateľov, rôzne páky a metódy a všetko je to veľmi komplikované a úzko prepletené v politickej pavučine, ktorú je mimoriadne ťažké rozpliesť a ešte ťažšie ju ovládať či odstrániť. Liberáli aj dodnes majú dosť značnú silu v ruskej politike a ešte viac vo finančníctve a hospodárstve.

Prezident Putin, podľa názoru väčšiny odborníkov a obyvateľov, doteraz nedosiahol rozhodujúce víťazstvo nad domácimi liberálmi, ktorí aj v súčasnosti zastávajú mnohé dôležité posty v Rusku a majú veľký vplyv na hospodársky a finančný sektor krajiny. Ale prvé kroky na tejto ceste predsa urobil. Napríklad „odstavil“ známeho ekonóma – liberála Anatolija Čubajsa.

Ako sme písali vyššie, mnohí svetoví odborníci, ale aj bežní ľudia dlhé roky nevedia pochopiť, prečo Vladimir Putin, ktorý „profesionálne“ a excelentne zvládol mnohé mimoriadne ťažké úlohy, dodnes nedokázal efektívne „urobiť poriadok“ s niektorými liberálnymi osobami – bankármi, finančníkmi, oligarchami. Poukázali sme na to, že je to mimoriadne ťažká úloha a zapríčinili to viaceré komplikované okolnosti.

Putin nedosiahol rozhodujúce víťazstvo nad domácimi liberálmi, finančníkmi, oligarchami a bankármi, ktorí aj v súčasnosti zastávajú mnohé dôležité posty v Rusku a majú veľký vplyv na hospodársky a finančný sektor krajiny. Ale predsa Putin prvé kroky na tejto ceste urobil. Avizovali sme, že ruský prezident „odstavil“ známeho ekonóma – liberála Anatolija Čubajsa. Teraz si na to posvietime…

Možno si niektorí čitatelia spomenú, že Vladimir Putin v rozhovore pre britský denník The Financial Times 27. júna 2019 oznámil koniec éry liberalizmu. „Liberálna myšlienka prežila svoj účel, keď sa verejnosť postavila proti prisťahovalectvu, otvoreným hraniciam a multikulturalizmu,“ uviedol vtedy ruský líder. Poukázal na to, že liberáli v posledných desaťročiach sa snažili diktovať svetu svoju vôľu, urobili však veľa tragických chýb, ale spáchali aj veľa zločinov (https://www.ft.com/content/670039ec-98f3-11e9-9573-ee5cbb98ed36).

Ruský prezident vtedy uviedol ako príklad rozhodnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej prijať viac ako 1 milión akože „sýrskych“ utečencov. Označil ho za „chybné“ a poukázal na protichodný zámer amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snažil zastaviť tok migrantov a obchodovanie s drogami z Mexika. „Liberálna myšlienka predpokladá, že nie je potrebné nič robiť. Migranti môžu zabíjať, rabovať, kradnúť, znásilňovať – a nič sa im nestane, pretože sú migranti a treba chrániť ich práva. Aké práva? Ak niečo porušia – majú byť za to potrestaní,“ vyhlásil Putin. Zdôraznil, že „za každý zločin by mal nasledovať trest.“ Podotkol: „Liberálna myšlienka je zastaraná. Dostala sa do konfliktu so záujmami drvivej väčšiny obyvateľstva.“ A určite mal pravdu.

Vladimir Putin počas svojho prejavu na Východnom ekonomickom fóre v polovici septembra tohto roka podčiarkol, že známy liberálny ekonóm a politik Anatolij Čubajs, ktorý narýchlo opustil Rusko, zanechal v rozpočte štátnej spoločnosti „Rosnano“ obrovskú „dieru“. Domáce médiá v tejto súvislosti pripomenuli, že jeden z hlavných privatizérov v 90. rokoch minulého storočia (taký ruský „Mikloš a Dzurinda“) viedol štátnu spoločnosť celých dvanásť rokov. Ako „dedičstvo“, Čubajs svojmu nástupcovi zanechal kolosálne straty a úverové dlhy.
Všetky problémy, vrátane finančných, musel vyriešiť štát. Putin zhrnul výsledky Čubajsovej práce: počas jeho pôsobenia vo funkcii vedúceho „Rosnano“ obrovské množstvo investícií bolo vynaložené zbytočne, „trestuhodne sa stratilo“, ale vo vývoji nanotechnológií sa nepodarilo dosiahnuť takmer žiadne výsledky. Čiže Čubajs všetko úplne pokazil. Vlani dosiahli čisté straty „Rosnana“ takmer 53 miliárd rubľov (cca 530 miliónov eur) – a výška záväzkov bola takmer trikrát vyššia.

Nový tím spoločnosti „Rosnano“ začal svoju činnosť rokovaniami s veriteľmi, čo sa aj vyplatilo. Po výsledkoch nasledujúceho roka dosiahlo „Rosnano“ čistý zisk 700 miliónov rubľov, dlhy sa znížili o 20 miliárd rubľov. Potom sa však problémy opäť prejavili a v roku 2022 ministerstvo financií začalo stornovať kupóny na dlhopisy skrachovanej spoločnosti. Nové vedenie vysvetlilo takéto zlyhania „dedičstvom“, ktoré zanechal Čubajs, a apelovalo na Generálnu prokuratúru so žiadosťou o kontrolu práce „Rosnana“ v období rokov 2010 až 2020. Na začiatku roku 2023 mala štátna spoločnosť stále dlh asi 100 miliárd rubľov, ktoré je možné splatiť do šiestich rokov.

Drvivá väčšina ruských odborníkov tvrdí, že kritika Čubajsa je jednoznačne oprávnená. „Rosnano“ nedokázalo preukázať žiadne dobré výsledky po kolosálnych štátnych injekciách. V národnom hospodárstve krajiny neexistujú žiadne zásadné zmeny a inovácie. Súčasné vedenie je v zásade nútené pracovať iba na znížení dlhového zaťaženia. Po mnoho rokov bolo „Rosnano“ prispôsobené špeciálne pre Čubajsa, ktorý vytvoril pohodlný manažment pre seba a zabezpečil štátne „investície.“ Vzhľadom na to, že spoločnosť je naďalej dotovaná, súčasná administratíva sotva prejavuje záujem o kardinálne reformy v rámci „Rosnana.“

Kto je to vlastne Čubajs? Trochu si posvietime na jeho životopis. Anatolij Borisovič Čubajs, nar. r. 1955, je často označovaný ako „otec ruskej „divokej“ privatizácie“ v 90. rokoch minulého storočia. V rokoch 1998 až 2008 viedol ruskú monopolnú energetickú spoločnosť RAO JES. Od septembra 2008 do decembra 2020 bol generálnym riaditeľom štátnej technologickej spoločnosti „Rosnano,“ pôvodne Ruská spoločnosť nanotechnológií. Čubajs bol súčasťou tímu „mladých reformátorov“ sústredených okolo bývalého predsedu vlády Jegora Gajdara. Západ ho považoval za najliberálnejšieho v kremeľskom systéme, za výkonného úradníka moderného západného štýlu.

Čubajs zostal vo vláde aj po Gajdarovom páde a v roku 1994 ho prezident Boris Jeľcin povýšil na podpredsedu vlády, zodpovedného za privatizačný program. Po voľbách v decembri 1995 sa mu však pripisoval nielen predaj štátneho majetku, nevhodnosť reforiem západného štýlu a pochybné spôsoby zníženia inflácie, ale aj volebné zlyhanie bloku „Náš dom – Rusko.“ Z vlády odišiel v januári 1996. Po Jeľcinovom znovuzvolení v júli nastúpil na post vedúceho prezidentskej kancelárie a pôsobil aj ako Jeľcinov poradca. Neskôr sa stal prvým podpredsedom vlády a ministrom financií.

Za prezidenta Vladimira Putina pôsobil ako klimatický poradca a ako styčný pracovník s medzinárodnými spoločnosťami. 23. marca 2022 rezignoval na svoju pozíciu prezidentského poradcu a opustil Rusko pre svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu. Odišiel, ako aj mnohí ruskí politici, oligarchovia a umelci, do Izraela. Ktovie, prečo všetci odišli práve tam…

P. S. Bývalého šéfa ruskej štátnej korporácie „Rosnano“ Anatolija Čubajsa pred pár dňami zachytili kamery na letisku v Tel Avive. Čubajs a jeho manželka Avdotja Smirnovová opúšťali Izrael po vypuknutí konfliktu s HAMASom. Čubajs znova uteká. Ktovie, kam…

AUTOR: Eugen Paľcev

ZDROJ: slovenskaiskra.sk