Ústavný súd otvoril dvere diktatúre dokorán

Uznesenie vlády SR o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca bolo v súlade s Ústavou SR a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.

Tak znie verdikt Ústavného súdu a presne takýto verdikt Ústavného súdu som očakával. Od samého začiatku som považoval podnet Smeru a generálneho prokurátora Žilinku naformulovaný tak zle, že to nemohlo dopadnúť inak. Ani Smer, ani Žilinka totiž nenapadli podstatu problému a to je neústavnosť obmedzovania základných práv a slobôd a ukladania povinností občanom, vyplývajúcich z ústavného zákona 227/2002 Z. z. uzneseniami vlády, o čom existujú už najmenej dve rozhodnutia Ústavného súdu z minulosti, ktoré konštatujú, že uznesenie vlády takúto právnu silu nemá. Viac som o tom napísal tu.

Ústavný súd sa vyhlásením núdzového stavu zaoberá už druhýkrát. Prvýkrát bol napadnutý po jeho vyhlásení 1. 10. 2020. V prvom prípade rozhodol Ústavný súd rovnako ako dnes. Bez akéhokoľvek spochybňovania treba uznať, že prvé rozhodnutie Ústavného súdu nebolo v konflikte s Ústavou, pretože prvé uznesenie o vyhlásení núdzového stavu z 1. 10. 2020 neobsahovalo žiadne povinnosti a obmedzenia základných práv a slobôd, obsahovalo iba vyhlásenie hospodárskej mobilizácie podľa príslušného zákona a  a ukladalo povinnosti iba rezortným ministrom k hospodárskej mobilizácii.

Zloženie Ústavného súdu

„V bežných štátoch je obvyklé, že na ústavnom súde sedí väčšina ústavných právnikov, napríklad v Nemecku je na 18-člennom ústavnom súde 16 profesorov ústavného práva. Právo je špecializované, tak ako medicína je špecializovaná a nevymenovať na ústavný súd ústavných právnikov, je ako nechať robiť chirurgiu endokrinológa.“

Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. ústavný právnik, emeritný sudca ÚS

▪JUDr. Ivan Fiačan PhD, predseda ÚS:

Od roku 1998 až do vymenovania za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky pôsobil ako advokát. Ako advokát sa venoval oblasti obchodného, občianskeho, pracovného a konkurzného práva.

▪ JUDr. Ľuboš Szigeti, podpredseda ÚS:

Pôsobil ako predseda Okresného súdu Galanta. Špecializácia Občiansky zákonník a Občianskeho súdny poriadok, školiteľ – lektor školenia justičných čakateľov a ako člen viacerých výberových komisií na funkciu sudcov okresného súdu a krajského súdu a na funkciu predsedu súdu za Súdnu radu Slovenskej republiky.

 ▪JUDr. Jana Baricová:

Bola sudkyňou Najvyššieho súdu, prednášateľka a lektorka pre viaceré druhy právnickej profesie v odbore civilného práva procesného, medzinárodného práva súkromného a procesného, práva Európskej únie, rodinného práva, správneho súdnictva a ústavného práva.

▪ JUDr. Jana Laššáková:
Vyštudovala ako komerčná právnička, prax naposledy ako vedúca právneho odboru podniku BIOTIKA v Slovenskej Ľupči, potom poslankyňa a neskôr podpredsedníčka NR SR .

▪JUDr. Miroslav Duriš:
Do roku 1995 pôsobil ako sudca a predseda senátu Okresného súdu Liptovský Mikuláš pre trestné veci. Notár v Liptovskom Hrádku a prezident Notárskej komory Slovenskej republiky.

▪ doc. JUDr. Peter Molnár, PhD:
Pôsobil ako exekútor, člen Legislatívnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Podieľal sa na novelizáciách Exekučného poriadku, rekodifikácii Občianskeho súdneho poriadku , novelizácii Notárskeho poriadku, novelizácii zákona o rozhodcovskom konaní a zákona o dobrovoľných dražbách .

▪ JUDr. Libor Duľa:
Pôsobil ako sudca Najvyššieho súdu SR, neskôr predseda senátu tohto súdu, neskôr predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, počas celej doby výkonu sudcovských funkcií sa venoval trestnému súdnictvu.

▪ JUDr. Peter Straka:
Pôsobil ako sudca Okresného súdu Prešov, člen Súdnej rady. Osobitne sa venoval právnym aspektom rovnakého zaobchádzania v slovenskej realite, diskriminácii, inštitútu nemajetkovej ujmy a v tejto oblasti sa zúčastnil vedeckých projektov. V publikačnej oblasti rezonujú aktivity v oblasti ochrany slabšej strany sporu (spotrebitelia, zamestnanci, diskriminované osoby)

▪ JUDr. Ladislav Duditš:
Bol podpredsedom na Krajskom súde v Košiciach a sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo svojej činnosti sa venoval predovšetkým civilnému procesnému právu, exekučnému právu, občianskemu právu hmotnému a pracovnému právu.

▪JUDr. Rastislav Kaššák, PhD:
Bol člen Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory, študentský ochranca práv (študentský ombudsman) pre vysokoškolských študentov v Slovenskej republike, člen Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky.

▪ doc. JUDr. Martin Vernarský, PhD:
Pred vymenovaním za ústavného sudcu, externý poradca ÚS, člen Vedeckej rady Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Od roku 2000 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Fakulte verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vyučoval vybrané odvetvia verejného práva, predovšetkým správne právo a finančné právo.

▪ JUDr. Miloš Maďar, PhD., LL.M:
Na Právnickej fakulte Univerzity Matej Bela v B. Bystrici bol členom Katedry trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín. členom Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory, následne predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory, členom Vzdelávacieho kolégia Slovenskej advokátskej komory a členom Pracovnej skupiny pre trestné právo. V roku 2018 sa stal národným školiteľom projektu DERAD (Protiradikalizácia prostredníctvom práva) a projektu TRAINING AID (Mobilné pomocné tímy na odhalenie a prevenciu eskalácie násilného radikalizmu) pre Slovenskú republiku.

▪ JUDr. Robert Šorl, PhD:
Bol sudcom Okresného súdu Prievidza, neskôr predsedom tohto súdu. Ako sudca rozhodoval občianske, obchodné, exekučné a rodinné veci, ako sudca pre prípravné konanie rozhodoval aj trestné veci.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že iba jeden člen Ústavného súdu (JUDr. Jana Baricová) má špecializáciu na ústavné právo, inak všetci ostatní sú odborníci na všetko možné, s výnimkou ústavného práva.

V tejto súvislosti nezostáva už nič, iba odcitovať dávnejší výrok prezidentky Čaputovej v súvislosti s vymenovaním ústavných sudcov:

„Neprekáža, ak nie sú odborne pripravení, lebo majú 12 rokov na to, aby sa to učili“

Tento výrok nepotrebuje žiadny komentár, vysvetľuje všetko, čo sa v posledných dňoch na Ústavnom súde udialo a prečo sa to udialo. Ale ťažko možno očakávať od prezidentky štátnický prístup a od Ústavného súdu ústavne konformný verdikt, ak si doposiaľ vôbec nevšimli článok 102, odsek 3) Ústavy SR, ktorý hovorí:

„Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.“

V znení príslušného ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v ustanoveniach o núdzovom stave neexistuje žiadna zmienka o tom, že opatrenia núdzového stavu možno prijímať vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, respektíve hlavným hygienikom. Sú na to iné orgány a ich pôsobnosť a kompetencie sú uvedené v zákone 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

A na záver ešte raz Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. ústavný právnik, emeritný sudca ÚS:

„Veľa krokov, ktoré sa tu robia s odkazom na pandémiu, porušuje Ústavu, predovšetkým, nie všetky štátne orgány, ktoré prijímajú opatrenia, majú právomoc opatrenia prijímať. Nedostatok právomoci sa zaplatáva vytrhnutím nejakého ustanovenia z nejakého zákona predstieraním, že podľa daného ustanovenia konkrétny štátny úradníček môže všetko. Aj prijímať opatrenia. Lenže právomoc štátneho orgánu určuje predovšetkým Ústava a k tej majú konajúce štátne orgány veľmi ďaleko. Obmedzujúce opatrenia okrem právomoci musia rešpektovať podmienky obmedzení základných práv“ 

Ján Baran ©