NASA plánuje do roku 2031 vyradiť ISS z prevádzky a prejsť na spoluprácu s komerčnými vesmírnymi stanicami.
Americké ministerstvo zahraničných vecí napriek tomuto faktu v utorok vyjadrilo poľutovanie nad „prekvapivým“ rozhodnutím Ruska opustiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) po roku 2024. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Pripomeňme že Medzinárodná vesmírna stanica, na prevádzke ktorej doteraz spolupracovali Rusko i USA, je na obežnej dráhe Zeme od roku 1998.
„Je to nešťastné rozhodnutie vzhľadom na mimoriadne dôležité vedecké aktivity vykonávané na ISS, dlhoročnú cennú profesionálnu spoluprácu našich vesmírnych agentúr a predovšetkým vo svetle nedávneho predĺženia našej dohody o spolupráci v oblasti vesmírnych letov,“ vyhlásil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price bez toho, aby vzal do úvahy realitu plánu USA prejsť na vesmírnu spoluprácu s komerčným sektorom.
Riaditeľka projektov ISS v rámci amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Robyn Gatensová predtým uviedla, že ruskí partneri o tomto zámere zatiaľ oficiálne neinformovali.
Nový riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov oznámil, že Rusko začne v najbližšej dobe budovať svoju vlastnú orbitálnu stanicu. Svoju vlastnú stanicu na obežnici buduje úspešne aj Čina.
NASA plánuje do roku 2031 tiež vyradiť ISS z prevádzky a prejsť na spoluprácu s komerčnými vesmírnymi stanicami.
Ako pripomína AFP, vesmírna spolupráca bola jednou z mála oblastí, ktoré nenarušilo politické a vojenské napätie medzi Západom a Ruskom v dôsledku vojny na Ukrajine, čo už ale zrejme neplatí a bloková rivalita sa preniesla zo Zeme do vesmírneho priestoru.
Rusko sa rozhodlo opustiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) „po roku 2024„. Podľa agentúry AFP to v utorok povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nový šéf vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov.
„Samozrejme splníme všetky záväzky voči našim partnerom, ale rozhodnutie opustiť túto stanicu po roku 2024 už bolo prijaté,“ povedal Borisov. „Domnievam sa, že v tom čase už začneme budovať našu vlastnú orbitálnu stanicu,“ dodal Borisov, pričom tento zámer označil za „prioritu“ ruského vesmírneho programu.
Borisov tiež povedal, že ruský vesmírny priemysel je v „ťažkej situácii„. Dodal, že sa bude snažiť „zvýšiť latku a v prvom rade poskytnúť ruskej ekonomike potrebné služby„, pričom spomenul navigáciu, komunikáciu a prenos dát.
Tento krok Ruska prichádza v čase, keď medzi Kremľom a Západom vládne napätie v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou intervenciou Moskvy na Ukrajine, ako aj niekoľkými kolami bezprecedentných sankcií uvalených na Rusko a jeho predstaviteľov.
Vyslanie prvého človeka do vesmíru v roku 1961 a vypustenie prvej umelej družice o štyri roky skôr patria medzi kľúčové úspechy sovietskeho vesmírneho programu a v Rusku dodnes zostávajú hlavným zdrojom národnej hrdosti.
Rivalita medzi Američanmi a Rusmi vo vesmírne nie je nijaká novinka. Boj o prestíž vo vesmírne bol súčasťou veľmocenského súperenia v ére studenej vojny, do ktorej obe veľmoci opäť skĺzli tým, že Rusko sa odmita podriadiť dominancii USA a uznať ju za jediného svetového policajta a sudcu medzinárodného poriadku, s čím má Washington problém, lebo na túto pozíciu je naviazaná aj jeho ekonomika.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…