Šéf americkej diplomacie Antony Blinken podniká od štvrtka cesty naprieč regiónom Blízkeho východu, kde rokuje s niekdajšími arabskými spojencami. Američanom sa však nepodarilo presvedčiť väčšinu arabských lídrov, aby odsúdili „Hamas“ alebo vydali vyhlásenia na podporu vojenskej reakcie Izraela. Po raketovom útoku na nemocnicu pricestoval do Izraelu aj americký prezident Joe Biden, aby situáciu riešil priamo s premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa v nedeľu v Rijáde stretol s korunným princom a de facto lídrom Saudskej Arábie Muhammadom bin Salmánom. Schôdzku, ktorá trvala približne hodinu, Blinken označil za „veľmi produktívnu“, píšu agentúry Reuters a AFP.
Blinken počas stretnutia zdôraznil „neochvejný zámer Spojených štátov na zastavenie teroristických útokov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael, zaistenie prepustenia všetkých rukojemníkov, ako aj zabránenie rozšírenia konfliktu“, uviedol hovorca americkej diplomacie Mathew Miller.
Obe strany zároveň potvrdili ich spoločný záväzok chrániť civilistov a podporovať stabilitu na Blízkom východe i mimo neho, dodal Miller.
Diplomati okrem iného diskutovali aj o situácii v Jemene, v ktorom panuje od minulého októbra viac-menej pokoj zbraní medzi Iránom podporovanými húsíjskými povstalcami a jemenskou vládou, ktorú podporuje Saudská Arábia. Na schôdzke sa dotkli aj Sudánu, kde sa Washington spolu so Saudskou Arábiou snaží zohrať úlohu sprostredkovateľa pri riešení konfliktu medzi znepriatelenými vojenskými veliteľmi.
Reuters píše, že schôdzka saudskoarabského korunného princa a šéfa americkej diplomacie prichádza v čase možnej eskalácie konfliktu medzi Hamasom a Izraelom, ktorý sa teraz pripravuje na očakávanú pozemnú ofenzívu do Hamasom kontrolovaného pásma Gazy – pobrežnej enklávy, ktorú obývajú vyše dva milióny Palestínčanov.
Blinken od štvrtka podniká cesty naprieč regiónom Blízkeho východu, kde rokuje s arabskými spojencami v snahe zabrániť vyostreniu konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, ako aj zabezpečiť prepustenie Hamasom zajatých rukojemníkov.
Egypt odmieta akýkoľvek plán presunu Palestínčanov „na úkor iných krajín“. Vyhlásil to prezident Abdal Fattáh Sísí s tým, že zabezpečenie vlastnej bezpečnosti je pre Egypt neprekonateľnou líniou.
Sísí rokuje s medzinárodnými partnermi o doručení humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, uviedla podľa agentúry Reuters prezidentova kancelária. Ohľadom doručenia pomoci do Gazy sa ešte nepodarilo dosiahnuť dohodu, a tak sa dodávky od viacerých štátov hromadia na egyptskom Sinajskom polostrove.
Egyptský prezident tiež podľa oznámenia prezidentskej kancelárie navrhuje zorganizovanie medzinárodného summitu, na ktorom by hovorili o palestínskej otázke.
Egypt kontroluje hraničný priechod Rafáh, ktorý je aktuálne jedinou potenciálnou cestou von z Gazy. Rafáh je ale poväčšine zatvorený.
Intenzívne turné amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena po Blízkom východe výsledky neprinieslo – Američanom sa nepodarilo presvedčiť väčšinu arabských lídrov, aby odsúdili „Hamas“ alebo vydali vyhlásenia na podporu vojenskej reakcie Izraela.
Okrem toho korunný princ Saudskej Arábie Mohammed bin Salman nechal Blinkena čakať celú noc na audienciu: ich stretnutie sa malo konať večer, ale saudský vodca sa objavil až na druhý deň ráno.
Egyptský prezident Abdal Fattah al-Sisi sa zasa počas rokovaní rozhodol dať šéfovi americkej diplomacie prednášku o histórii palestínsko-izraelského konfliktu.
Pripomenul mu Palestínčanov pod izraelskou okupáciou. “Je pravda, že to, čo sa stalo v posledných deviatich dňoch, bolo veľmi ťažké a príliš veľa, a my to jednoznačne odsudzujeme,“ povedal Sísí. „Ale musíme pochopiť, že je to výsledok nahromadeného hnevu a nenávisti za štyri desaťročia, keď Palestínčania nemali žiadnu nádej na nájdenie riešenia.“
Neúspešnosť americkej „vojnovej diplomacie“ naznačuje slabnúci vplyv USA v regióne a jednoznačná a jednostranná podpora Izraela v konflikte by sa mohla v budúcnosti stať vážnou prekážkou zlepšenia vzťahov s arabskými krajinami.
Americký prezident Joe Biden v stredu pricestoval na návštevu Izraela, kde má absolvovať rokovania s premiérom Benjaminom Netanjahuom. Prezidentský špeciál Air Force One pristál na letisku Bena Guriona v Tel Avive krátko pred 11.00 h miestneho času (10.00 h SELČ). Izrael v súčasnosti vedie vojnu proti palestínskemu hnutiu Hamas a ďalším spriazneným organizáciám.
Americký prezident má počas rokovaní s Netanjahuom žiadať o povolenie prístupu pre humanitárnu pomoc do pásma Gazy. Chce tiež zabrániť, aby vojna prerástla to rozsiahlejšieho konfliktu.
Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby na palube Air Force One médiám povedal, že Biden sa chce osobne oboznámiť so situáciou v regióne a bude sa pýtať aj náročné otázky. „Bude sa ich však pýtať ako priateľ,“ dodal Kirby. Prezident sa chce stretnúť aj so záchrannými zložkami a rodinami obetí a rukojemníkov v konflikte.
Biden sa mal v stredu v jordánskom Ammáne stretnúť s jordánskym kráľom Abdalláhom II., egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.
Jordánsko však v utorok summit zrušilo v reakcii na raketový útok na nemocnicu v pásme Gazy, po ktorom palestínske úrady hlásili stovky obetí.
Konflikt v pásme Gazy vypukol po rozsiahlych útokoch Hamasu na izraelské územia v sobotu 7. októbra. Odvtedy si vyžiadal viac než 1400 obetí na strane Izraela a približne dve stovky sú držané ako rukojemníci. Ministerstvo zdravotníctva v pásme Gazy hlási viac než 3000 obetí na životoch.
Jordánsko v utorok zrušilo summit, na ktorom sa mal zúčastniť aj prezident USA Joe Biden. Urobilo tak po raketovom útoku na nemocnicu v pásme Gazy, po ktorom palestínske úrady hlásili stovky obetí. Biden podľa Bieleho domu medzitým zrušil návštevu Jordánska. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.
Biden sa mal v stredu v jordánskom Ammáne stretnúť s jordánskym kráľom Abdalláhom II., egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Do summitu sa podľa AFP vkladali nádeje na oživenie mierového procesu po nových bojoch medzi Izraelom a Hamasom.
Po správach o explózii v nemocnici v meste Gaza, z ktorej sa vzájomne obvinili palestínski militanti a izraelská armáda, už Abbás predtým zrušil stretnutie s Bidenom.
Jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí neskôr oznámil, že summit sa bude konať, „až keď padne rozhodnutie zastaviť vojnu a ukončiť tieto masakry“.
Biely dom následne uviedol, že Biden počas cesty na Blízky východ navštívi len Izrael. Necestovať do Ammánu sa rozhodol po „konzultácii“ s jordánskym kráľom a z dôvodu trojdňového smútku, ktorý vyhlásil Abbás.
„Prezident vyjadril hlbokú sústrasť nad stratou nevinných životov pri výbuchu v nemocnici v Gaze a želá rýchle uzdravenie zraneným,“ píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu kategoricky odmietol zodpovednosť Izraela za raketový útok, ktorý v utorok zasiahol nemocnicu v pásme Gazy. TASR informácie prevzala od agentúry DPA.
„Celý svet by to mal vedieť: boli to barbarskí teroristi v Gaze, ktorí zaútočili na nemocnicu,“uviedol Netanjahu s tým, že izraelská armáda to nebola. „Tí, ktorí brutálne zavraždili naše deti, vraždia aj svoje vlastné deti,“ doplnil vo vyhlásení.
Ministerstvo zdravotníctva v pásme Gazy, podriadené islamistickému hnutiu Hamas, predtým tvrdilo, že pri izraelskom nálete na nemocnicu v meste Gaza zahynulo a utrpelo zranenia „niekoľko sto“ ľudí. Izraelská armáda následne uviedla, že raketu, ktorá zasiahla nemocnicu, podľa prvých informácií odpálili militanti zo skupiny Islamský džihád.
Palestínska militantná skupina Islamský džihád v stredu odmietla ako „lži“ tvrdenia izraelskej armády, že stála za odpálením rakety, ktorá zasiahla nemocnicu v meste Gaza. TASR informácie priniesla na základe správ agentúry AFP.
Zdravotnícke úrady v Gaze uviedli, že pri leteckom útoku na nemocnicu al-Ahlí Arabí zahynulo najmenej 200 ľudí. Podľa ministerstva zdravotníctva kontrolovaného hnutím Hamas išlo o izraelský nálet, izraelská armáda však vyhlásila, že na nemocnicu dopadla raketa neúspešne odpálená Islamským džihádom smerom na Izrael.
Islamský džihád vo vyhlásení uviedol, že „sionistický nepriateľ sa veľmi snaží vyhnúť sa zodpovednosti za brutálny masaker“. Tvrdil tiež, že Izrael nariadil evakuáciu nemocnice pod hrozbou bombového útoku.
Izraelská armáda v stredu uviedla, že nevidí nijaký dôkaz o priamom zásahu nemocnice v pásme Gazy leteckou muníciou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Vyšetrovanie „potvrdilo, že paľba izraelských obranných síl (IDF) zo zeme, mora alebo vzduchu nezasiahla nemocnicu“ v Gaze, uviedol hovorca IDF Daniel Hagari. Dodal, že budovy v okolí nemocnice al-Ahlí Arabí neutrpeli žiadne štrukturálne poškodenie a nie je tam ani kráter, ktorý by svedčil o útoku zo vzduchu.
Palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy, obvinilo z útoku na nemocnicu Izrael. Podľa Izraela však výbuch spôsobila raketa, ktorú neúspešne odpálila militantná skupina Palestínsky islamský džihád, ktorý to však poprel. Výbuch si vyžiadal životy stoviek Palestínčanov.
Izraelská armáda zverejnila aj zábery nemocnice a priľahlého parkoviska pred a po útoku, ktoré podľa nej dokazujú, že výbuch spôsobila zblúdená raketa, píše agentúra DPA.
Podľa rozsahu poškodenia nemocnice Hagari uviedol, že škody spôsobilo najmä nespotrebované palivo, nielen výbuch hlavice rakety. Podľa neho nie je možné, aby hnutie tak rýchlo zistilo, čo výbuch spôsobilo. Obvinil tiež Hamas z nafukovania počtu obetí.
Poukázal na neúspešné odpaly rakiet militantov z pásma Gazy v minulosti. „Máme spravodajské informácie o komunikácii medzi teroristami, ktorí hovoria o zlyhávaní rakiet,“ uviedol Hagari. Dodal, že za uplynulých 11 dní zlyhalo asi 450 odpálených rakiet, ktoré dopadli v rámci územia Gazy.
Izraelská armáda zverejnila aj audio nahrávku takejto údajnej konverzácie s anglickým prepisom.
Počet obetí výbuchu v nemocnici je zatiaľ najsmrteľnejším incidentom od vypuknutia súčasného ozbrojeného konfliktu. Proti útoku už vystúpil Západný breh Jordánu a mnohé krajiny zo širšieho regiónu vrátane Jordánka a Turecka.
Stovky ľudí v Teheráne, Tripolise a ďalších mestách v noci z utorka na stredu protestovali proti útoku na nemocnicu v Gaze, pri ktorom v utorok zahynulo najmenej 200 ľudí, informuje TASR podľa správ agentúry AFP.
Palestínske militantné hnutie Hamas z útoku obvinilo Izrael. Podľa vyšetrovania izraelskej armády výbuch spôsobila raketa skupiny Islamský džihád, ktorá je spojencom Hamasu a z Gazy útočí na Izrael.
„Smrť Francúzsku a Anglicku,“ skandovali protestujúci, v Teheráne a na múry francúzskeho veľvyslanectva hádzali vajíčka. Izrael a USA v Teheráne nemajú zastupiteľstvá. Zhromaždenia sa pokojne rozišli okolo tretej hodiny ráno miestneho času.
Iránsky prezident Ebráhím Raísí vyhlásil na stredu deň štátneho smútku. „Plamene amerických a izraelských bômb, ktoré dnes večer dopadli na (…) nemocnicu v Gaze, už čoskoro pohltia sionistov. Irán smúti,“ vyhlásil podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA Raísí.
Minister zahraničných vecí Iránu Hosejn Amír Abdollahján vyzval celý svet, aby sa zjednotil proti Izraelu a označil ho za „režim nenávidenejší než Islamský štát“. Teherán vyzval arabské krajiny, ktoré s Izraelom majú diplomatické vzťahy, aby ich ukončili.
Aj v Tripolise a ďalších líbyjských mestách sa v reakcii na útok zhromaždili stovky ľudí s palestínskymi vlajkami. Tvár si zakrývali šatkou kúfija, známou aj ako „arafatka“ podľa niekdajšieho palestínskeho vodcu Jásira Arafata.
Líbyjský premiér Abdal Hamíd Dubajba útok odsúdil a vyzval na otvorenie humanitárnych koridorov na obliehané územie. „Útoky na zdravotnícke a civilné budovy sú vojnovým zločinom. Táto agresia sa musí skončiť,“ vyhlásil Dubajba.
Útok na palestínsku nemocnicu so smrťou viac ako 500 ľudí narúša celú stratégiu Bieleho domu. Uprostred obrovského rozhorčenia v arabskom svete Bidenov tím narýchlo ruší stretnutia s jordánskym kráľom a prezidentmi Egypta a Palestínskej samosprávy.
Bidenova administratíva sľubuje, že budú Netanjahuovi klásť „ťažké otázky“. Tlak v strane na Bidena prudko vzrástol. Ľavicoví demokrati Bidena osobne obviňujú z neschopnosti zastaviť vojnu. A Bernie Sanders označil útok na nemocnicu za „nepopísateľný zločin“.
Na celom Blízkom východe demonštranti útočia na americké a izraelské veľvyslanectvá. A americké ministerstvo zahraničia musí evakuovať veľvyslanectvo v Libanone – jedno z najväčších na svete. Propalestínski demonštranti pália na newyorskom Times Square a v okolí Bieleho domu izraelské vlajky.
Biden ide do Izraela s prázdnymi rukami. Aby to nevyzeralo tak biedne, jeho poradcovia požiadali Kongres o veľký vojenský rozpočet na 100 miliárd dolárov spolu pre Izrael, Ukrajinu a Taiwan. No to je stále nič. Situácia v Kongrese zostáva chaotická s voľbou predsedu dolnej komory. A na pozadí útoku na nemocnicu sa rozkol vo Washingtone ešte zväčší.
Egypt medzitým oznámil, že od januára zvýši ceny za tranzit ropy a plynu cez Suez o 15%. To by mohlo na Západe v zime spôsobiť prudký nárast inflácie. Pre Spojené štáty bude v súčasnej situácii veľmi ťažké rokovať s arabským svetom. Na Blízkom východe vycítili slabosť Washingtonu a vidia čoraz menší zmysel v serióznom vyjednávaní s Bidenom o čomkoľvek.
Jedinými kandidátmi, ktorí sú schopní rozšíriť rozsah vojny v pásme Gazy, sú Irán a „Hizballáh“, píše Foreign Affairs. A poznamenáva: obaja hráči však dávajú jasne najavo, že vojnu nechcú.
Takže to znamená, že veľká vojna nebude? Nemusí to byť celkom tak, píše vo svojom príspevku šéfka ruského Inštitútu medzinárodných politických a ekonomických stratégií – RUSSTRAT Elena Panina:
„Samotná skutočnosť, že Irán a „Hizballáh“ sa na počiatočnom útoku „Hamasu“ na prekvapeného nepriateľa nezúčastnili, je presvedčivým dôkazom toho, že ani jeden z nich sa nehrnie bojovať proti Izraelu. Navyše, eskalácia je v rozpore so záujmami oboch hráčov. Iránska ekonomika neprekypuje hojnosťou a každá vojna je spojená so značnými nákladmi. „Hizballáh“ má dosť roboty v Libanone.
Žeby chcel bojovať s Iránom samotný Izrael?! Takáto vojna je však pre Tel Aviv spojená s veľkými nákladmi a neprijateľnými škodami pre ekonomiku. Zatiaľ čo „jednoduchá“ porážka „Hamasu“ vyzerá ako viac než dôstojný vojenský a morálny výsledok, upozorňuje publikácia. Vrátane vnútornej politiky: izraelský režim má veľké problémy (čo dokazujú mesiace trvajúce protesty proti reforme súdnictva) a rýchle víťazstvo nad „Hamasom“ by bolo pre súčasnú vládu skutočným volebným prínosom. Na rozdiel od zdĺhavej vojny.
V histórii ľudstva však bolo veľa príkladov, ako sa spustila osudná špirála udalostí, o ktoré vo všeobecnosti nikto nestál. Skrátka mnohé strany dúfali, že dosiahnu nejaký pozitívny výsledok špeciálne pre seba – a ďalej nepôjdu. Tak napríklad začala Prvá svetová vojna…
Blízky východ zostáva regiónom s mimoriadne vysokou koncentráciou geopolitických záujmov. Kde sú okrem Izraela, pásma Gazy, Iránu, Libanonu, „Hizballáhu“ a „Hamasu“ aj Saudská Arábia, Turecko, Katar a „kolektívne nevedomie“ celého moslimského, najmä arabského sveta.
Sústreďujú sa tam záujmy stále hlavného hráča svetovej politiky – Spojených štátov, ktoré ako jediné majú dnes životne dôležitý záujem na rozpútaní veľkej vojny cudzími rukami. Žiaľ, žiadna Blinkenova „kyvadlová diplomacia“ nie je schopná vypočítať všetky dôsledky nekontrolovanej eskalácie v regióne.“
Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / sk.news-front.su (1), (2), (3) / tvnoviny.sk / cas.sk / pluska.sk / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…