Rusko a Severná Kórea podpísali v stredu zmluvu o strategickom partnerstve. Obe krajiny rozšírili ekonomickú a vojenskú spoluprácu. Podľa šéfa Kremľa sa Moskva a Pchjongjang dôsledne zasadzujú za multipolárny svet založený na medzinárodnom práve, kultúrnej rozmanitosti a civilizačnej pluralite.
Spojené štáty neočakáli takú rýchlosť vytvárania bezpečnostného partnerstvo Ruska s Čínou, Severnou Kóreou a ďalšími súpermi USA, uviedol americký denník Wall Street Journal s odvolaním sa na anonymné spravodajské zdroje.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu pred odletom do Vietnamu podpísal zmluvu o strategickom partnerstve a vzájomnej obrane s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou. Májová cesta rukého lídra do Číny podnietila jedného z amerických politikov, aby vyhlásil, že desaťročia amerického úsilia udržať Moskvu a Peking od seba vyšli nazmar.
„Rýchlosť a hĺbka rozširujúcich sa bezpečnostných väzieb zahŕňajúcich protivníkov USA prekvapila amerických spravodajských analytikov. Rusko a ostatné krajiny podľa nich odložili historické trenice, aby spoločne čelili tomu, čo považujú za globálny systém ovládaný USA,“ uviedol v stredu WSJ.
Washington obvinil Pchjongjang, že „posiela do Ruska robotníkov, ktorí pomáhajú obsluhovať linky na výrobu zbraní“, ako aj z predaja rakiet a delostreleckých granátov Rusku, ktoré sa majú použiť v konflikte na Ukrajine.v
USA sa tiež domnievajú, že Čína umožnila ruskému vojenskému priemyslu obísť západné sankcie tým, že dodala „obrovské množstvo zariadení dvojakého použitia vrátane obrábacích strojov, mikroelektroniky… optiky pre tanky a obrnené vozidlá a turbomotorov pre riadené strely“, uvádzajú zdroje denníka tvrdením, že Čína pomohla Rusku „zlepšiť svoje satelitné a iné vesmírne kapacity v bojoch proti Ukrajine“.
Peking obvinenia USA odmietol, sankcie označil za jednostranné a nelegitímne a obvinil Washington z pokrytectva, že vyzbrojovaním a dodávkami Kyjevu podnecuje konflikt.
Irán sa stal „hlavným dodávateľom zbraní pre Rusko“, uviedli pre denník nemenovaní predstavitelia Pentagónu a obvinili Teherán z pomoci pri výstavbe továrne v Tatarstane, ktorá je schopná vyrábať tisícky dronov Šáhid-136.
„Rozšírené bezpečnostné väzby“ Ruska s KĽDR, Čínou a Iránom nepredstavujú vojenskú alianciu podobnú NATO, ale zdá sa, že ide o „sériu bilaterálnych výmen“, uviedli zdroje z prostredia amerického establišmentu pre denník WSJ. Dodali, že príslušné technologické transfery predstavujú riziko zlepšenia dlhodobých spôsobilostí všetkých zúčastnených krajín, čím ohrozujú USA.
Rozhovory medzi Kim Čong-unom a Putinom, na ktorých sa zúčastnili delegácie oboch krajín, trvali hodinu a pol a po nich nasledovala diskusia medzi štyrmi očami medzi oboma lídrami.
Počas stretnutia obe strany ocenili vzájomnú podporu. Ruský líder poznamenal, že vzťahy medzi oboma národmi majú historické korene a sú založené na zásadách „rovnosti a vzájomného rešpektovania záujmov“.
Kim uviedol, že Severná Kórea vníma Rusko ako „najúprimnejšieho priateľa a súdruha“, a upozornil na poslanie a úlohu Ruska pri „udržiavaní strategickej stability a rovnováhy vo svete“. Vyjadril tiež podporu Pchjongjangu vojenskej operácii Moskvy na Ukrajine.
Po bilaterálnych rokovaniach Putin a Kim podpísali Zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve, ktorej cieľom je „položiť základy“ budúcich bilaterálnych vzťahov vo všetkých oblastiach vrátane kultúrnych a turistických väzieb, obchodu, hospodárskych vzťahov a bezpečnosti.
Súčasťou dohody je aj záväzok Ruska a KĽDR vzájomne si pomáhať v prípade zahraničnej agresie, keďže obaja lídri odsúdili pokusy USA a ich satelitov destabilizovať situáciu v juhovýchodnej Ázii.
Putin zdôraznil, že Pchjongjang má právo podniknúť „primerané kroky“ na zaistenie svojej bezpečnosti a ochranu svojej suverenity, a prisľúbil, že sa zapojí do politického a diplomatického úsilia s cieľom zabrániť novému ozbrojenému konfliktu na Kórejskom polostrove.
Odsúdil tiež „režim neobmedzených obmedzení“, ktorý Bezpečnostná rada OSN uvalila na Pchjongjang, a vyzval na jeho revíziu.
Kim označil novú dohodu za „mierový a obranný“ dokument, ktorý „zabezpečuje udržanie mieru a stability v regióne“. Dodal, že zmluva posilňuje spoločné záujmy Ruska a KĽDR, a vyjadril presvedčenie, že sa stane „hnacou silou pri urýchľovaní vytvárania nového multipolárneho sveta“.
Po oficiálnej návšteve Putin oficiálne pozval Kima na návštevu Moskvy, a poďakoval obyvateľom Pchjongjangu za vrelé prijatie.
Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom júna na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre oznámil, že stratégia konomických vzťahov Ruska s „globálnym Juhom“ bude zahŕňať partnerstvá založené na „transfere technológií a kompetencií, a nie na kontrole trhu“.
Rusko sa spolieha na štáty „globálneho Juhu“, ktoré si Západ znepriatelil svojou politikou na Ukrajine . Pokusy USA a ich spojencov izolovať Rusko úplné zlyhali, uviedol vo februári ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…