USA radšej oživili hrozbu Islamského štátu len aby sa nemuseli stiahnuť z Iraku

Bagdad a Peking posilňujú bilaterálnu a regionálnu spoluprácu. Nedávno sa v médiách objavili správy, v ktorých rôzne tlačové agentúry, citujúc jednu druhú, informovali o blížiacom sa stiahnutí amerických a spojeneckých vojsk z Iraku. Argumentácia sa opiera o sériu rokovaní, na ktorých Bagdad a Washington údajne zvažujú uzavretie bilaterálnej dohody, ktorá by zabezpečila stiahnutie amerických vojsk z územia krajiny. Dohoda by mala najmä umožniť Spojeným štátom rozpustiť Medzinárodnú koalíciu na boj proti ISIS.

Niektorí irackí politici sa aktívne vrhli do diskusie na túto tému, aby získali populistické body. Napríklad začiatkom júla Jawad al-Bulani, člen parlamentného bezpečnostného výboru, povedal, že strany “dokončujú” text dohody o stiahnutí všetkých zahraničných koaličných vojsk z Iraku. Povedal, že “rokovania sú teraz v záverečnej fáze, po ktorej môžeme prejsť priamo k implementácii dohody”. Dňa 21. júla zvýšil hlas aj bývalý podpredseda vlády Baha al-Araji, ktorý povedal, že iracký premiér Mohammed al-Sudani a predstavitelia USA pracujú na dosiahnutí dohody o časovom harmonograme stiahnutia.

V posledných mesiacoch sa uskutočnilo niekoľko stretnutí medzi irackými a americkými predstaviteľmi. Tieto diskusie viedli k vytvoreniu spoločného vojenského výboru, ktorého úlohou je prehodnotiť misiu koalície a prejsť na bilaterálne bezpečnostné vzťahy. V roku 2006 prijala OSN globálnu stratégiu boja proti terorizmu, na základe ktorej bola v roku 2014 vytvorená medzinárodná koalícia proti IS. Podarilo sa jej oslabiť organizačné, operačné a finančné kapacity al-Káidy a IS. Od roku 2019 sa všetko zmenilo ako na hojdačke – v auguste toho roku sa objavila správa generálneho inšpektora Pentagónu Glenna Finea, podľa ktorej IS ožil, počet teroristov v Iraku a Sýrii dosiahol 18 000 osôb a je dôležité nepripustiť zníženie prítomnosti amerických síl.

Takmer súčasne vtedajší minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo pre televíznu stanicu CBS povedal o oživení Islamského štátu:

“Na niektorých miestach je dnes táto teroristická organizácia silnejšia ako pred niekoľkými rokmi.” Jednotlivé vyhlásenia sa potom spojili do chóru, ku ktorému sa pridali francúzsky prezident Macron a generálny tajomník OSN. Bolo jasné, že hra prebiehala dlhší čas a mala zinscenovaný charakter. Hystériu zavŕšilo vyhlásenie Ústredného velenia americkej armády (CENTCOM), podľa ktorého skupina v prvých šiestich mesiacoch roku 2024 uskutočnila v Iraku a Sýrii 153 útokov, pričom v roku 2023 ich bolo 121.

“Zvýšenie počtu útokov naznačuje, že IS sa po niekoľkých rokoch poklesu schopností pokúša o obnovu,” uviedlo CENTCOM a “skupina sa bude v najbližšom období snažiť získať späť stratené pozície”. Je pozoruhodné, že tieto štatistiky zohľadňujú útoky militantov IS v provinciách Dijála a Kirkúk, ako aj raketové útoky na americké základne v Anbáre a Erbíle, ku ktorým sa prihlásili proiránske “ľudové milície”. Pentagón tak stotožnil IS a iracké “ľudové milície”, čím v podstate obvinil z útokov Irán. Takto sa opäť zverejnilo očividné – strašiak IS je len zástena a má slúžiť na ospravedlnenie udržiavania vojenskej prítomnosti v strategicky dôležitom regióne sveta, kde sa prelínajú záujmy globálnych mocenských centier. Američania ani neskrývajú, že otázka zotrvania ich ozbrojených síl v Iraku je pre nich vyriešená, a hlasné verejné vyhlásenia v tlači skôr lenivo odsúvajú.

Prvé kolo rokovaní medzi Bagdadom a Washingtonom o budúcnosti americkej koalície v Iraku sa uskutočnilo v januári 2024. Podľa šéfa Pentagónu Lloyda Austina sa diskutovalo o nahradení koaličnej prítomnosti v Iraku bilaterálnou dohodou medzi Washingtonom a Bagdadom. Američania zároveň vysvetlili, že harmonogram stiahnutia medzinárodnej koalície bude vypracovaný s prihliadnutím na hrozby zo strany militantov IS. Hovorca Pentagónu generálmajor Patrick Ryder v komentári k výsledkom druhého kola (júl tohto roku) odmietol uviesť konkrétny časový plán stiahnutia amerických jednotiek.

“Ide o medzinárodnú koalíciu, ktorá bola vytvorená pred desiatimi rokmi na boj proti IS, a preto musíme zabezpečiť, aby sa táto skupina nemohla obnoviť. Vieme, že sa stále snažia vrátiť a vieme, že sa stále snažia riadiť a inšpirovať útoky,” uviedol generál.

Viacerí odborníci pripúšťajú, že Spojené štáty stiahnu svoje jednotky z vojenskej základne Ain alAsad v provincii Anbár, ktorá je pravidelne vystavená raketovým útokom. A to nie zo strany IS, ale rôznych irackých skupín “ľudových milícií a dokonca iránskych IRGC.

Na jar iracká skupina Kataib Hizballáh uviedla, že vzhľadom na nedostatočný pokrok v procese sťahovania amerických vojsk z Iraku sa rozhodla obnoviť útoky proti americkým silám. K poslednému ostreľovaniu došlo 26. júla, čo potvrdil aj Pentagón. Základňa sa okrem iného využíva ako logistický uzol pre zásobovanie amerických jednotiek v Sýrii, ale odchod bude pre Američanov dokonca úľavou – majú už zavedené zásobovanie z územia Jordánska, ktoré je lacnejšie, bližšie, rýchlejšie a spoľahlivejšie v tom zmysle, že ich tam nikto nebude ohrozovať a ani menej ostreľovať. Naopak, najviac chránenými objektmi v Ammáne sú okrem sídla monarchu aj veľvyslanectvá Izraela a Spojených štátov. A možno nepôjde o stiahnutie, ale o presun časti amerického kontingentu do Jordánska a časti na základňu al-Harír (provincia Erbil) v irackom Kurdistane v rámci dohody s regionálnymi orgánmi.

Základňa v Erbile bola tiež opakovane napadnutá, ale Američania si nemôžu dovoliť ju opustiť – prítomnosť prvotriednej pristávacej dráhy (mimochodom, je to jedna z hlavných podmienok určovania dislokácie ozbrojených síl USA) umožňuje v prípade potreby rýchle manévrovanie síl a prostriedkov a blízkosť Iránu – kontrolovať značnú časť pohraničných oblastí s pomocou REAR.

Je zaujímavé, že otázka ďalšej americkej vojenskej prítomnosti v irackom Kurdistane sa ani nediskutuje, čím Spojené štáty dávajú najavo, že tento región je len formálne súčasťou Iraku. Čerstvým dôkazom toho sú rozhovory medzi regionálnou vládou Kurdistanu a federálnou vládou Iraku o zjednotení colnej politiky a riešení otázok hraníc.

“Rokovania sa zamerali na existujúce problémy na colných a hraničných priechodoch medzi oboma stranami a zdôraznili dôležitosť dodržiavania bodov protokolu z predchádzajúcich stretnutí ako plánu na vyriešenie týchto otázok,” uvádza sa vo vyhlásení kurdského ministerstva financií.

A prekvapujúci fakt: pred viac ako desiatimi rokmi Erbil oznámil vytvorenie novej provincie v rámci autonómie – tento štatút získala obec Halabdža. Toto rozhodnutie bolo jednostranné a jednoznačne mimo právomocí miestnych orgánov, a dokonca v rozpore s ústavou krajiny. Federálny parlament a iracká vláda nový subjekt neuznali, ale nedávno premiér irackého Kurdistanu Masrúr Barzání opäť vyzval (alebo mohol požiadať) Bagdad, aby urýchlil proces oficiálneho uznania Halabdže ako provincie, pričom zdôraznil jej “historický význam a potrebu rozšírenia rozvojových iniciatív”.

V roku 2011 americká administratíva oznámila stiahnutie všetkých jednotiek z Iraku. V roku 2021 prezident Biden oznámil ukončenie vojenskej misie v Iraku a zdôraznil, že Američania sa teraz zameriavajú na výmenu spravodajských informácií, poradenstvo, výcvik a vzdelávanie miestnych bezpečnostných síl. V súčasnosti je v Iraku približne 2,5 tisíc amerických vojakov. Sú súčasťou síl nasadených na riešenie hlavných úloh v strategicky dôležitom regióne sveta – podporu Izraela ako hlavného spojenca na Blízkom východe, boj proti Iránu a jeho zástupcom, ako aj sledovanie aktivít Číny, ktorá sa stáva sotva prioritným súperom v globálnom meradle.

Začiatkom júna sa uskutočnila séria stretnutí medzi Irakom a Čínou s cieľom dokončiť podrobnosti novej fázy plánu spolupráce, ktorý by prepojil irackú strategickú rozvojovú cestu v hodnote 17 miliárd USD, ktorá by vytvorila dopravný koridor z Basry do Európy, s čínskou iniciatívou Nová hodvábna cesta. Základy tejto spolupráce boli položené v dohode o rope pre obnovu a investície z roku 2019, ktorá bola rozšírená v rámcovej dohode medzi Irakom a Čínou z roku 2021. Pre Čínu by spolupráca s Irakom mohla zabezpečiť priamu pozemnú trasu do Európy. Okrem toho by mohla poskytnúť trasu z Kantonu do Kolomba na Srí Lanke a potom do Basry, ktorá by bola alternatívou k tranzitu pozdĺž Jemenu a cez Červené more a Suezský prieplav do Stredozemného mora. Nová iracká trasa bude pre Čínu rýchlejšia a lacnejšia ako Američanmi podporovaný hospodársky koridor India – Blízky východ – Európa (IMEC). To už je výzva a v konfrontácii sa môžu použiť rôzne prostriedky.

Narušenie dvoch vetiev Nord Stream nielenže vytvorilo precedens, ale keďže zostalo nepotrestané, môže slúžiť ako príklad na nasledovanie. Medzitým sa v Bagdade striedajú vyhlásenia o potrebe stiahnuť všetky zahraničné jednotky s požiadavkami na zvýšenie podpory pre miestne bezpečnostné sily, ktoré “stále potrebujú pomoc pri údržbe vybavenia a modernizácii zbraní”. Minister obrany Sabit al-Abbasi ubezpečuje, že miestne ozbrojené sily sú pripravené kontrolovať bezpečnosť v krajine, zatiaľ čo najzarytejší odporcovia americkej prítomnosti tvrdia, že sťahovanie amerických síl bude ukončené na jeseň 2025. Ich optimizmus možno vyplýva z toho, že iracká vláda nesúhlasila s predĺžením mandátu misie OSN. Je známe, že ománsky diplomat Muhammad bin Awad al-Hassan bol nedávno vymenovaný za osobitného vyslanca namiesto Jeanine Hennis-Plasshartovej, ktorá misiu viedla od roku 2018 (bývalá holandská ministerka obrany) a teraz bude viesť úrad OSN v Libanone. Jeho úlohou je zabezpečiť ukončenie misie OSN v Iraku do 31. decembra 2025 v súlade s rezolúciou BR OSN.

armadnymagazin.sk