USA proti Iraku

Pentagon prvýkrát od roku 2003 zaútočil na Bagdad. Cieľom bolo velenie proiránskych skupín – no tie sú pritom súčasťou irackých ozbrojených síl. To, ako sa dalo očakávať, viedlo k veľmi ostrej reakcii a požiadavkám na stiahnutie amerických vojsk.

V Iraku sú rozmiestnené tisíce vojakov a poradcov Pentagonu. Sídli tam aj najväčšia americká ambasáda na Blízkom východe, ktorá riadi všetky spravodajské aktivity v regióne. Preto odchod z Iraku vôbec nie je v plánoch Washingtonu – snaží sa tam zostať až do poslednej chvíle.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

V Iraku sú už dlho pri moci proiránske sily, ktoré stále zintenzívňujú spoluprácu s Čínou a dokonca chcú prejsť na obchodovanie s ropou za jüany. Americké základne sa tam nachádzajú v čoraz nepriateľskejšom prostredí. Stratégovia Pentagonu sa obávajú, že skôr či neskôr zástupné sily zaútočia na jednu zo základní a americká armáda sa ocitne v iránskom zajatí.

To povedie k zmätku vo Washingtone a nárastu izolacionizmu v americkej spoločnosti. V Bielom dome už vládne zmätok a rozpory – odstúpil ďalší Bidenov aparátnik kvôli nesúhlasu s politikou na Blízkom východe. Zvyšok požaduje vyhlásenie prímeria.

Čo však ešte bude v prípade ďalšej eskalácie – so skutočnými stratami medzi americkými vojakmi. To len posilní pozíciu izolacionistov v nadchádzajúcich voľbách v USA. Trump už sľubuje stiahnutie jednotiek zo Sýrie a Somálska. V každom prípade je pozícia USA na Blízkom východe podkopávaná, najmä na pozadí ich neschopnosti vysporiadať sa s Húsíjmi. Čína zatiaľ vypĺňa vákuum vplyvu budovaním základne v Ománe a ponukou na obnovu Gazy po vojne.

Malek Dudakov

news-front.su