USA odmietli červenú čiaru Moskvy a neurobili žiadne ústupky voči hlavným ruským požiadavkám týkajúcim sa Ukrajiny a NATO. Severoatlantická aliancia je „pripravená na najhoršie“, oznámil šéf vojenskej aliancie Stoltenberg

„V žiadnom prípade nesmie dôjsť k vojne, nikto nechce vojnu a treba urobiť všetko, aby sa akejkoľvek vojne zabránilo. O to viac pozdĺž línie zrážok medzi Ruskom a povedzme Severoatlantickou alianciou,“ uviedol podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Spojené štáty neurobili žiadne ústupky voči hlavným ruským požiadavkám týkajúcim sa Ukrajiny a NATO. Uviedol to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po tom, ako USA doručili v stredu ruskému ministerstvu zahraničných vecí svoju písomnú odpoveď na návrh bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Rusko v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu či iné postsovietske krajiny a aby nehromadila svoje sily v strednej a východnej Európe.

„Dávame jasne najavo, že existujú základné princípy, ktoré sme odhodlaní presadzovať a brániť, vrátane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a práva štátov zvoliť si vlastné smerovanie v otázkach bezpečnosti a spojenectiev,“ povedal Blinken.

List, ktorý vznikol v rámci koordinovanej odpovede medzi transatlantickými spojencami a partnermi v reakcii na hromadenie ruských jednotiek pri hraniciach Ukrajiny, sa podľa Blinkena zaoberal tiež opatreniami na zvýšenie dôvery v súvislosti s vojenskými cvičeniami a manévrami v Európe. List tiež podľa Blinkena otvára dvere k napredovaniu rokovaní medzi spojencami z NATO a Ruskom o kontrole zbrojenia v otázke strategických zbraní a jadrových hlavíc umiestnených v Európe.

Šéf americkej diplomacie dodal, že v nasledujúcich dňoch očakáva ďalšie rokovania so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom po tom, čo sa ruská strana oboznámi s obsahom odovzdaného dokumentu. USA sú podľa Blinkena pripravené na dialóg a je na Rusku, akú cestu si vyberie.

Stoltenberg: NATO je pri Rusku „pripravené na najhoršie“

NATO v stredu doručilo Rusku návrhy na diplomatické riešenie napätia ohľadne zhromažďovania ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou, avšak spojenci ostávajú „pripravení na najhoršie“. Vyhlásil to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informuje agentúra AFP.

„Opäť sa obraciame na Rusko, aby sme sa pokúsili ísť cestou dialógu a našli politické riešenie,“ uviedol Stoltenberg po tom, čo Aliancia zaslala Moskve písomnú odpoveď na bezpečnostné požiadavky. „Veríme v dobré riešenie – deeskaláciu, na ktorej pracujeme –, ale takisto sme pripravení na najhoršie,“ dodal.

Stoltenberg uviedol, že NATO je pripravené na diskusiu s Ruskom ohľadne jeho obáv, avšak odmietol hlavnú požiadavku Moskvy na vylúčenie ukrajinského a gruzínskeho členstva v NATO. „Nemôžeme a nebudeme robiť kompromisy týkajúce sa zásad, na ktorých spočíva bezpečnosť našich spojenectiev a bezpečnosť v Európe a Severnej Amerike,“ vyhlásil.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško pre agentúru Interfax potvrdil, že Moskva dostala odpoveď od NATO, ktorá bola odovzdaná ruskému veľvyslancovi v Belgicku Alexandrovi Tokovininovi. Na otázku, ako dlho potrvá, kým Rusko na dokument od NATO zareaguje, Gruško uviedol: „Prečítame si to. Preštudujeme to. Našim partnerom trvalo takmer mesiac a pol, kým si preštudovali náš návrh.“

Stredajšie rozhovory predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska v tzv. normandskom formáte v Paríži „neboli jednoduché“, účastníci sa však dohodli na uskutočnení ďalších rokovaní – o dva týždne v nemeckej metropole Berlín. V stredu večer to oznámil námestník vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak, ktorý na rokovaniach zastupoval Kremeľ.

Stredajšie rozhovory v Elyzejskom paláci trvali podľa agentúry TASS osem a pol hodiny. Hlavným prínosom parížskych rozhovorov bola podľa Kozaka skutočnosť, že „napriek všetkým nezhodám v interpretáciách sme sa zhodli, že prímerie (na východnej Ukrajine) musia dodržiavať všetky strany v súlade s dohodami.“

Ako pokračoval Kozak, avizované rokovania v Berlíne sa opäť uskutočnia na úrovni diplomatických vyslancov. O summite vedúcich predstaviteľov sporiacich sa štátov sa zatiaľ neuvažuje, dodal.

„Mali sme ťažký, ale možno prvý priamy rozhovor o všetkých problémoch súvisiacich s implementáciou Minských dohôd,“ povedal Kozak po skončení rokovaní. Zdôraznil, že proruské separatistické oblasti na východe Ukrajiny a zvýšené napätie pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc sú „dve samostatné záležitosti“.

Dmitrij Medvedev: V žiadnom prípade nesmie dôjsť k vojne

Proces rokovaní o bezpečnostných zárukách je jediný spôsob, ako vyriešiť súčasnú situáciu, uviedol podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

„V žiadnom prípade nesmie dôjsť k vojne, nikto nechce vojnu a treba urobiť všetko, aby sa akejkoľvek vojne zabránilo. O to viac pozdĺž línie zrážok medzi Ruskom a povedzme Severoatlantickou alianciou,“ povedal Medvedev v rozhovore pre ruské médiá.

Zdôraznil, že v súvislosti s touto otázkou „je zrejmé, že najdôležitejšou a jedinou možnosťou je rokovať o bezpečnostných zárukách, a to aj politickými a diplomatickými prostriedkami, používať princíp nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý je zakotvený vo všetkých európskych a medzinárodných základných dokumentoch, keď bezpečnosť jednej krajiny nemožno dosiahnuť na úkor bezpečnosti inej krajiny“.

Medvedev dodal, že vojnový scenár je strašný a že existujú ľudia, ktorí na zvyšovaní napätia zarábajú peniaze.

Strategické partnerstvo Ruska s Čínou

Strategické vzťahy Ruska a Číny podľa Medvedeva pomáhajú udržiavať rovnováhu v oblasti medzinárodnej rovnováhy síl. „S Čínskou ľudovou republikou nemáme žiadnu vojenskú alianciu a nikto sa o to neusiluje,“ povedal Medvedev. Pripomenul však, že medzinárodné spoločenstvo vzťahy medzi oboma krajinami neustále sleduje a vedie o nich dialóg.

Podľa jeho slov to znamená, že tieto vzťahy „majú vplyv v oblasti rovnováhy medzinárodného rozloženia síl“ a takisto vplývajú na mocenské centrá v medzinárodných vzťahoch. Absencia vojenskej aliancie podľa Medvedeva nevylučuje spoluprácu oboch krajín v rôznych oblastiach vrátane armády a techniky či uskutočnenia rôznych cvičení. Medvedev vyjadril presvedčenie, že medzi Ruskom a Čínou je „rozvinuté strategické partnerstvo“, ktoré obom krajinám vyhovuje.

Šéfovia diplomacie USA a Číny riešili situáciu týkajúcej sa Ukrajiny

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken telefonoval v noci na štvrtok so svojím čínskym náprotivkom Wang Im a varoval ho, že ruská agresia voči Ukrajine ohrozuje bezpečnosť a globálnu ekonomiku. Wang I však uviedol, že „opodstatnené bezpečnostné obavy“ Ruska „by mali byť brané vážne a byť vyriešené“, píše agentúra AFP.

„Minister Blinken upozornil na globálne a ekonomické riziká, ktoré predstavuje ruská agresia voči Ukrajine, a uviedol, že deeskalácia a diplomacia sú cestou vpred,“ uviedol americký rezort diplomacie vo vyhlásení.

„Všetky strany by mali úplne upustiť od mentality studenej vojny a prostredníctvom rokovaní sformovať vyvážený, účinný a udržateľný európsky bezpečnostný mechanizmus,“ povedal Wang I.

Šéf čínskej diplomacie okrem toho počas rozhovoru vyzval USA, aby „sa prestali hrať s ohňom“ v súvislosti so situáciou týkajúcou sa Taiwanu a „nezasahovali do zimných olympijských hier v Pekingu“. Narážal tak na diplomatický bojkot olympijských hier pre obvinenia z porušovania ľudských práv v Číne.

Americké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyjadrení olympijské hry nespomína, všíma si AFP.

Čína často vystupuje proti „vonkajšiemu zasahovaniu“ do riadenia iných krajín. Avšak v prípade Ruska, ktoré je jeho blízkom strategickom spojencom, sa vyjadruje striedmo, analyzuje AFP.

Rokovania o Ukrajine v Paríži trvali 8,5 hodiny, presunú sa do Berlína

Stredajšie rozhovory predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska v tzv. normandskom formáte v Paríži „neboli jednoduché“, účastníci sa však dohodli na uskutočnení ďalších rokovaní – o dva týždne v nemeckej metropole Berlín. V stredu večer to oznámil námestník vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak, ktorý na rokovaniach zastupoval Kremeľ. Informovala o tom agentúra AFP.

Stredajšie rozhovory v Elyzejskom paláci trvali podľa agentúry TASS osem a pol hodiny. Hlavným prínosom parížskych rozhovorov bola podľa Kozaka skutočnosť, že „napriek všetkým nezhodám v interpretáciách sme sa zhodli, že prímerie (na východnej Ukrajine) musia dodržiavať všetky strany v súlade s dohodami.“

Ako pokračoval Kozak, avizované rokovania v Berlíne sa opäť uskutočnia na úrovni diplomatických vyslancov. O summite vedúcich predstaviteľov sporiacich sa štátov sa zatiaľ neuvažuje, dodal.

„Mali sme ťažký, ale možno prvý priamy rozhovor o všetkých problémoch súvisiacich s implementáciou Minských dohôd,“ povedal Kozak po skončení rokovaní. Zdôraznil, že proruské separatistické oblasti na východe UKrajiny a zvýšené napätie pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc sú „dve samostatné záležitosti“.

Britský minister obrany pocestuje do Moskvy

Britský minister obrany Ben Wallace potvrdil, že čoskoro pocestuje do Moskvy na rokovania s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Informovala o tom vo štvrtok stanica BBC.

Wallace však neočakáva prelom v rokovaniach. Pre BBC povedal, že stále existuje „šanca“, že ruskú inváziu na Ukrajinu možno zastaviť, ale ako dodal, „nie som optimista“.

Agentúra TASS pripomenula, že Wallace 17. januára oznámil, že poslal pozvanie ruskému ministrovi obrany Šojguovi na návštevu Londýna. Wallace vyjadril pripravenosť diskutovať o otázkach súvisiacich so vzájomnými obavami o bezpečnosť a zapojiť sa do zmysluplného dialógu v duchu dobrej vôle.

Ruské ministerstvo obrany 21. januára informovalo, že Šojgu pozval Wallacea na návštevu Moskvy. Podľa ministerstva Šojgu „uistil svojho britského kolegu, že je pripravený diskutovať o všetkých naliehavých bezpečnostných otázkach, a navrhol uskutočniť v Moskve rozhovory založené na princípoch reciprocity, kedykoľvek to bude britskému ministrovi obrany vyhovovať“.

Zdroj: pravda.sk / ta3.com / cas.sk / sme.sk / topky.sk