„USA môžu zohrať kľúčovú úlohu pri ukončení konfliktu na Ukrajine,“ vyhlásil hovorca Kremľa v reakcii na víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách.

Ruský exprezident Medvedev hovorí o zlej správe pre Ukrajinu a vyzdvihol jednu pozitívnu vlastnosť novozvoleného šéfa Bieleho domu: „Ako biznismen telom a dušou nerád míňa peniaze na zavesených hlúpych spojencov“

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zdôraznil, že zmena zahraničnej politiky USA pod vedením nového amerického prezidenta sa môže stať „určujúcim faktorom v procese riešenia ukrajinskej krízy“. Kandidát Republikánskej strany a bývalý prezident USA Donald Trump má už dostatok hlasov v zbore voliteľov na víťazstvo v prezidentských voľbách. Informovala o tom v stredu televízia CNN aj agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin je pripravený na dialóg so Spojenými štátmi, vyhlásil dnes hovorca Kremľa a dodal, že až po inaugurácii nového prezidenta v januári sa ukáže, či sa v USA zmenila nálada.

Hovorca Dmitrij Peskov podľa agentúr tiež vyhlásil, že nevie o tom, že by sa Putin chystal zablahoželať Donaldovi Trumpovi k jeho predpokladanému víťazstvu v prezidentských voľbách.

Na otázku, či je Putin pripravený na prípadný telefonický rozhovor s Trumpom, prezidentov hovorca odvetil, že na to by sa novinári nemali pýtať Moskvy, a vyzdvihol Putinovu otvorenosť voči kontaktom a dialógu. „A čo sa týka ostatného, počkajme na konkrétne činy,“ povedal Peskov.

„Nie som si vedomý plánov prezidenta (Putina) zablahoželať Trumpovi k víťazstvu,“ povedal novinárom Peskov. „Nezabúdajte, že ide o nie priateľskú krajinu, ktorá je priamo aj nepriamo zapojená do vojny proti nášmu štátu,“ vyhlásil podľa agentúry TASS. Moskva sa chystá posudzovať Trumpa „podľa konkrétnych činov“, dodal podľa agentúry AFP.

Výsledky prezidentských volieb označil za „vnútornú vec USA“, avšak dodal, že Moskva pozorne sleduje informačné toky a analyzuje všetky vyjadrenia. Odmietol obviňovanie Ruska zo zasahovania do volieb v snahe ich ovplyvniť.

Ďalší vývoj vzájomných vzťahov bude podľa Peskova závisieť od nového vedenia USA. „Ešte viac zhoršiť (vzťahy medzi Ruskom a USA) je prakticky nemožné, tieto vzťahy sú na najnižšom bode v dejinách,“ vyhlásil.

Kremeľ v stredu vyjadril nádej, že zvolenie republikána Donalda Trumpa za prezidenta USA ovplyvní situáciu na Ukrajine. Peskov pripomenul, že Spojené štáty môžu zohrať kľúčovú úlohu pri ukončení tohto konfliktu.

Podľa Peskova – citovaného TASR – sa konflikt na Ukrajine nedá ukončiť zo dňa na deň, ale keďže Spojené štáty „sú doň priamo zapojené“, zmenou trajektórie svojej zahraničnej politiky ho môžu ovplyvniť. Hovorca Kremľa súčasne pripustil, že nie je známe, či sa tak stane.

Hovorca Kremľa zdôraznil, že zmena zahraničnej politiky USA pod vedením nového prezidenta sa môže stať „určujúcim faktorom v procese riešenia ukrajinskej krízy“. Dodal, že Rusko opakovane prízvukovalo dôležitosť roly USA v tomto procese, a to na rôznych úrovniach rokovaní.

Donald Trump, ktorý sa vyhlásil za víťaza prezidentských volieb, vo svojom povolebnom príhovore prisľúbil americkému národu „zlatý vek“ a ukončenie vojen vo svete. Peskov tieto Trumpove zámery označil za veľmi dôležité, ale pripomenul, že po prebratí funkcie prezidenta USA môže zmeniť svoju rétoriku.

Medvedev: Trump ako biznismen nerád míňa na zavesených spojencov

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v utorok vyjadril presvedčenie, že víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách bude pre Ukrajinu napadnutú Ruskom pravdepodobne zlou správou. Podľa neho je však nejasné, do akej miery bude môcť Trump znížiť americké financovanie Kyjeva. Uviedol to v príspevku uverejnenom na svojom telegramovom účte.

Republikánsky kandidát Trump sa v noci na stredu miestneho času na Floride vyhlásil za víťaza prezidentských volieb. O niekoľko hodín neskôr podľa médií získal dostatočný počet hlasov v zbore voliteľov a stane sa tak 47. prezidentom Spojených štátov.

Medvedev, v súčasnosti podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, tvrdí, že Trump má pre Moskvu „jednu užitočnú vlastnosť – ako biznismen telom i dušou až smrteľne nerád míňa peniaze na rôznych zavesených hlúpych spojencov, na zlé charitatívne projekty a na nenásytné medzinárodné organizácie“.

Ukrajinci podľa slov Medvedeva patria do kategórie ľudí, na ktorých Trump pravdepodobne nebude chcieť míňať veľa peňazí.

„Otázkou je, koľko bude Trump nútený dať na vojnu. On je tvrdohlavý, ale (americký) systém je silnejší,“ uviedol ruský politik na margo ruskej invázie na Ukrajinu.

Donald Trump zvíťazil v prezidentských voľbách v USA

Kandidát Republikánskej strany a bývalý prezident USA Donald Trump má už dostatok hlasov v zbore voliteľov na víťazstvo v prezidentských voľbách. Informovala o tom v stredu televízia CNN aj agentúra Reuters.

Trump sa dostal cez hranicu 270 voliteľov potrebných na zvolenie za prezidenta víťazstvom v kľúčovom štáte Wisconsin, ktorý zaisťuje desať voliteľských hlasov. Momentálne má exprezident na svojej strane celkovo 276 voliteľov.

Jeho súperka, úradujúca viceprezidentka Kamala Harrisová z Demokratickej strany má podľa predbežných výsledkov iba 219 hlasov voliteľov.

Exprezident sa už pred niekoľkými hodinami vyhlásil za víťaza volieb, sám predpokladá, že bude mať napokon 315 voliteľských hlasov. K víťazstvu vo voľbách mu blahoželali už desiatky zahraničných politikov vrátane prezidenta SR Petra Pellegriniho či predstaviteľov Európskej únie.

Trump (78) kandidoval na prezidenta tretíkrát po sebe. V roku 2016 zvíťazil v súboji s Hillary Clintonovou a stal sa 45. prezidentom USA. O štyri roky neskôr sa však neúspešne uchádzal o znovuzvolenie, keď ho zdolal demokrat Joe Biden. Trump však odmietol uznať porážku a tvrdil, že došlo k rozsiahlym volebným podvodom.

Profil zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa

Donald John Trump sa narodil 14. júna 1946 v newyorskej štvrti Queens ako štvrté z piatich detí. Jeho prarodičia z otcovej strany boli nemeckí emigranti (priezvisko Drumpf), ktorí sa prisťahovali do Spojených štátov v roku 1885 a zmenili si priezvisko na Trump.

Keď mal trinásť rokov rodičia ho poslali na vojenskú akadémiu New York Military Academy s nádejou, že škola usmerní jeho energiu pozitívnym smerom. Na škole sa Trumpovi darilo – stal sa vynikajúcim študentom i športovcom, akadémiu reprezentoval vo futbale aj v basketbale. V roku 1964 sa prihlásil na Fordhamskú univerzitu (Fordham University) odkiaľ prešiel po dvoch rokoch na Whartonovu školu pri Pensylvánskej univerzite (Wharton School at the University of Pennsylvania), kde študoval ekonómiu.

Po absolvovaní univerzity nastúpil v roku 1968 do otcovej firmy, v ktorej sa angažoval už počas štúdia a definitívne vstúpil do sveta nehnuteľností. Už o tri roky prevzal firmu a premenoval ju na The Trump Organization.

Donald Trump bol tiež zakladateľom spoločnosti Trump Entertainment Resorts, ktorá v rokoch 1995 – 2016 prevádzkovala mnoho kasín a hotelov po celom svete. Jeho majetok dosiahol miliardovú hodnotu aj vďaka rozličným podnikateľským aktivitám, ktoré zahŕňali napríklad súťaže krásy (Miss Universe), úspešnú televíznu šou Apprentice (dvakrát bol za ňu nominovaný na cenu Emmy – v rokoch 2004 a 2005) či autorstvo viacerých predávaných kníh, v ktorých radí, ako dosiahnuť úspech v živote a v podnikaní. Jeho kniha The Art of the Deal (Umenie urobiť dohodu, 2016) sa stala nielen knihou roka, ale aj klasikou v literatúre o podnikaní. Jeho majetok sa odhaduje na 2,3 miliardy dolárov.

Trump svoj vstup do politiky pretavil do víťazstva už pri prvej kandidatúre vo voľbách prezidenta USA. Kandidatúru oznámil 16. júna 2015 a o rok neskôr v júli prijal nomináciu na prezidenta Spojených štátov za Republikánsku stranu. Do súboja o Biely dom sa pustil s heslom: „Make America Great Again!“ („Urobme Ameriku opäť skvelou!“), ktoré následne presadzoval v rámci svojej politiky „America first“ („Amerika na prvom mieste“).

Po víťazstve nad demokratkou Hillary Clintonovou zložil 20. januára 2017 prezidentskú prísahu a stal sa v poradí 45. prezidentom USA. Ako tretí prezident v histórii Spojených štátov čelil hrozbe odvolania. Takzvaný proces impeachmentu, ale vďaka republikánskej väčšine v Senáte neprešiel.

V úrade bol do 20. januára 2021, keď ho v Bielom dome vystriedal demokrat Joe Biden. Avšak Trump počas celého úradovania Bidena výsledky prezidentských volieb v roku 2020 spochybňoval a odmietal ich uznať tvrdiac, že boli podvodom. Zopakoval to aj 10.septembra 2024 v televíznej debate so svojou vyzývateľkou – nominantkou demokratov Kamalou Harrisovou pričom vyhlásil, že pri svojom nedávnom vyjadrení, že voľby prehral „o chlp“, len žartoval.

Koncom mája porota newyorského súdu uznala Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania pornoherečky Stormy Daniels (vlastným menom Stephanie Cliffordová) výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiacim falšovaním obchodných záznamov, čím sa stal vôbec prvým bývalým prezidentom Spojených štátov, ktorého odsúdili za trestný čin.

Od odchodu z prezidentského úradu Trump naďalej dominoval Republikánskej strane. Počas predvolebnej kampane bol na neho na mítingu v Pensylvánii spáchaný 13. júla atentát, keď 20-ročný Thomas Matthew Crooks zasiahol poloautomatickou puškou hornú časť pravého ucha exprezidenta. O necelý týždeň potom, na záver zjazdu republikánov v meste Milwaukee, Trump oficiálne prijal nomináciu Republikánskej strany za jej kandidáta do novembrových prezidentských volieb.

Trump ako víťaz tohtoročných prezidentských volieb sa vo veku 78 rokov a 7 mesiacov stane v čase inaugurácie najstarším prezidentom, ktorý kedy zasadol v Oválnej pracovni a po Groverovi Clevelandovi bude len druhou hlavou štátu, ktorá sa vráti do Bieleho domu po volebnej porážke.

V rokoch 1977 až 1992 bol Donald Trump ženatý s bývalou československou lyžiarkou, ktorá sa stala neskôr modelkou v New Yorku Ivanou Zelníčkovou. Spolu majú dvoch synov Donalda (1977) a Erica (1984) a dcéru Ivanku (1981). Jeho druhou manželkou bola v rokoch 1993 až 1999 americká herečka Marla Maplesová – z tohto manželstva sa narodila dcéra Tiffany (1993) a od roku 2005 je ženatý so Slovinkou Melaniou Knavsovou, s ktorou má syna Barrona (2006).

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk / info.sk (1), (2) / InfoVojna