USA a Západ páchajú kolektívnu samovraždu

Nie je žiadnym tajomstvom, že Američanmi vyprovokovaná vojna na Ukrajine slúži aj na to, aby na tejto vojne USA zarobili stovky miliárd USD. Ich ekonomika počas celej novodobej histórie bola založená na vedení vojen a obrovských ziskoch, ktoré z nich plynuli.

Len po druhej svetovej vojne vinou tejto politiky na svete zahynulo niekoľko desiatok miliónov ľudí. Krvavé peniaze. Vraždenie bez trestu. Taká je politika USA. A jej verných psov Izraela a Veľkej Británie.

S Ukrajinou sa však škaredo pomýlili. Ukrajina ani Západ Rusko nikdy neporazia. Ale Rusko ich áno. Celej tej militantnej bande politikov podporujúcich túto vojnu nedochádza, že páchajú kolektívnu samovraždu. Prečo? USA posielajú zbrane a muníciu na Ukrajinu. Ale nie zadarmo. Zadarmo nemáte dnes ani diery v syre. Razia politiku pôžičiek v obrovských sumách tzv. Land Lease. Očakávajú, že po skončení vojny im Ukrajina tieto pôžičky bude splácať. To sa stane v prípade, že Ukrajina neprestane ako štát existovať. V tom prípade by Ukrajina splácala svoje dlhy niekoľko desaťročí. Odhadujem, že do sto rokov.

Čím dlhšie však bude vojna trvať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že Rusko obsadí celú Ukrajinu. Znamenalo by to koniec štátu Ukrajina. V takom prípade niet nástupcu, pôžičky nemá kto splácať a USA i Západ prídu o stovky miliárd, ktoré teraz z vlastných investujú do vojenského priemyslu. Následok totálne oslabenie amerického i európskeho hospodárstva, kríza a možné vnútorné nepokoje. A v USA nastane pravdepodobný scenár rozpadu súštátia na samostatné štáty. Už teraz badať politické odstredivé sily napríklad štátov Texas, Kalifornia alebo Lousiana.

Sprievodnými udalosťami bude rozpad NATO. A prirodzene pád USD z „trónu“ rezervnej meny. Paradoxne globalizačné snahy USA priniesli globálny odpor proti hegemónii spolitizovaného dolára. Jednoducho dolár prestal byť dôveryhodný a dnes množstvo štátov sveta hľadá možnosti ako sa zbaviť závislosti na USD tak, aby neutrpeli vysoké škody.
Vieme, čo vo svete prebieha. Prebiehajú systémové veci: strata hegemónie a nadradenosti USA vo svete, mocenské preformátovanie sveta, hospodárske preformátovanie sveta pod vedením BRICS, a pod. Buduje sa multipolárny svet v ktorom budú platiť medzinárodné zákony a nie nejaké pravidlá USA a ich lokajov. Tieto pravidlá, ktoré nastavili USA majú za cieľ ovládať svet bez ohľadu na medzinárodné zákony a teda aj v rozpore s nimi.

Využitie Ukrajiny na oslabenie Ruska bola veľká chyba Spojených štátov, ktorá viedla k smrti pol milióna Ukrajincov a fyzickému zničeniu krajiny, povedal pre Áziu Michael Brenner, vedúci pracovník Centra pre transatlantické vzťahy na Univerzite Johna Hopkinsa. Západ podľa neho investoval do tejto kampane všetky svoje zdroje: zbrane, poradcov, financie, sankcie, informačnú vojnu.

Brenner je presvedčený, že americká kampaň zlyhala vo všetkých bodoch. Rusko sa stalo silnejším, jeho ekonomika je spoľahlivejšia ako ktorákoľvek západná ekonomika, preukázala sa jeho vojenská prevaha a sympatie sveta sú na jeho strane. Poznamenal tiež, že Spojené štáty preukázali komplexné zlyhanie a už nemôžu ovplyvňovať globálnu politiku.

Profesor Branko Milanovič profesor na City University of New York’s Graduate Center, a vedúci ekonóm vo Svetovej banke tvrdí, že existujú dva dôvody, prečo by mal Západ globalizáciu opustiť. Prvým je, že pre stredné vrstvy je táto etapa kontraproduktívna. Obdobie vysokej globalizácie medzi rokmi 1988 a 2008 bolo dobré pre ázijské stredné vrstvy a svetových top „jednopercentných“ (boháčov), ale nie pre západné stredné triedy. Druhým dôvodom je, že z geopolitického hľadiska globalizácia naštartovala vzostup Číny, ktorá sa za krátke obdobie stala hlavným vojenským a politickým konkurentom Spojených štátov.

Čína dnes predstavuje 21 % svetového HDP v porovnaní s podielom Spojených štátov 16 %. V roku 1988 bol percentuálny pomer 3,6 % ku 20 %.
Nedávno sa konala pri príležitosti 75. výročia založenia NATO v Bruseli panychída. Jej súčasťou boli útrpné úsmevy zúčastnených, ktorí sa tvárili, že je všetko v poriadku. Ale nie je. Svet úplne inak vníma zločineckú alianciu NATO, ktorá sa rozpadá ako infikovaná leprou v priamom prenose. V Bruseli sa však aj neformálne diskutovalo o ďalšom postupe NATO na Ukrajine. USA hľadajú horúčkovito východisko zo slepej uličky tzv. dead lock. Z vyššie uvedených dôvodov si nemôžu dovoliť zánik Ukrajiny. Čas pohlavárov NATO tlačí aj preto, lebo pre amerických gangstrov vo vedení štátu sú prezidentské voľby na jeseň hrozbou. Ak by ich vyhral Trump, tak okamžite zastaví vojenskú pomoc Ukrajine. Preto úzka špička pohlavárov NATO (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Jens Stoltenberg) rokovala o situácii na Ukrajine.

Podľa zdrojov blízkych Bruselu (potvrdila ich aj talianska La Repubblica viď odkaz) bol dosiahnutý konsenzus v tom, že Rusko si má ponechať dobyté územia vrátane Krymu a má súhlasiť so vstupom zmenšenej Ukrajiny do NATO. O tomto návrhu majú prebiehať diskusie na nadchádzajúcom summite NATO (9.-11. júla 2024) vo Washingtone. Ukrajina potichu dúfala, že ju na tomto summite pozvú do NATO. Už teraz je isté, že sa tak nestane. USA a NATO sú si dobre vedomé, že keby to urobili jadrová vojna globálneho rozsahu je nevyhnutná. Zlyháva aj doterajší plán USA a NATO, ktorý pôvodne počítal s vtiahnutím východného krídla NATO do konfliktu s Ruskom, i keď táto možnosť ostáva ešte stále hrozbou. Gangstri v NATO si neuvedomujú jednu zásadnú vec. Nie sú v pozícii, kedy môžu diktovať podmienky, ktoré sú pre nich výhodné. Výhoda určovania rokovacích podmienok je na strane Ruska. Rusko dobre vie, že si nemôže dovoliť dať súhlas na vstup Ukrajiny do NATO. Bude tvrdo trvať na tom, aby sa Ukrajina navždy vzala myšlienky na vstup do NATO. Akýkoľvek nesúhlas USA a NATO v rokovaniach s Ruskom povedie ku kapitulácii Ukrajiny a jej začlenenie do Ruska. Mnohomiliardové investície USA, Európy a iných lokajských štátov USA do vojny sa vyparia v nenávratne. Jednoducho ich nebude mať kto splácať.

Á propos. USA a NATO by si mali uvedomiť ďalšie zásadné veci. Namiesto oslabenia Ruska sa vojensky oslabili sami. Vrátane hospodárskej situácie. Ďalej je tu konflikt v Gaze. Agresivita Izraela a USA môže mať za následok rozšírenie ohniska vojny v prípade, že do konfliktu vstúpi Irán. Je takmer isté, že Irán sa Izraelu pomstí sa jeho pondelňajší nálet na sídlo iránskeho konzulátu v Damasku. Rozšírenie konfliktu by znamenalo ďalšie vojenské oslabenie USA, ktoré Izrael všemožne podporujú v jeho genocíde Palestínčanov v pásme Gazy.

Američania netušia nič o komunikácii Ruska a Číny. Čína sa cíti byť ohrozená rozširovaním vojenských základní USA v blízkosti ich hraníc. Vie, že nemôže zostať neutrálna, ak nechcú, aby jej vojenská hrozba USA klopala na dvere. Čínske vojenské sily sú v pohotovosti už asi mesiac. V prípade zvýšenej agresivity USA a NATO na Ukrajine, Čína dá vojensky najavo, že obsadí Thaiwan, ktorý sa od Číny snaží odštiepiť a ktorý podľa medzinárodného práva patrí Číne. Prečo je Taiwan tak dôležitý pre USA a Čínu? Málokto vie, že Taiwan je najväčší výrobca najmodernejších polovodičov na svete. USA tieto výrobky masovo nakupujú hlavne pre svoj vojenský priemysel. Ak by sa Čína zmocnila definitívne svojho územia, okamžite Američanov odstrihne od dodávok polovodičov potrebných k vojenskej výrobe. Bola by to pre USA totálna katastrofa. Čína teda čaká na vhodný okamih, aby vkročila na Taiwan. Američania sú v totálnom chaose. Pre nich je priorita Taiwan. Ukrajinu radšej obetujú. Nemôžu byť vojensky prítomní vo všetkých vojenských ohniskách. Treba poznamenať, že ak sa Čína rozhodne vstúpiť na Taiwan, USA nezmôžu nič, ak by nechceli spustiť globálny jadrový konflikt. Ak by k nemu došlo Čína svoje rakety nenamieri na celý svet, ale iba na USA. Sú treťou jadrovou mocnosťou vo svete a to by si mali Američania uvedomiť.

V súčasnej situácii by Čína mohla paradoxne ukončiť konflikt na Ukrajine. Jednoducho tým, že vyhlási ultimátum napríklad do jedného mesiaca Taiwanu na odovzdanie moci Číne v zmysle platných medzinárodných zákonov. USA a NATO by sa v tom okamihu prestali o Ukrajinu zaujímať. Pre nich je Taiwan dôležitejší ako Ukrajina.

AUTOR: Ivan Štubňa

ZDROJ