Úloha židovského kapitálu pri vytváraní Federálneho rezervného systému USA

Vytvorenie Federálneho rezervného systému USA je jednou z najdôležitejších udalostí vo svetových dejinách 20. storočia. Ako je známe, Federálny rezervný systém bol vytvorený 23. decembra 1913 ako nezávislá federálna agentúra, ktorá mala plniť funkcie centrálnej banky a vykonávať centralizovanú kontrolu nad komerčným bankovým systémom USA.

História vzniku a vývoja FED-u bola opakovane predmetom vedeckého výskumu. Úloha jednotlivých finančníkov pri vzniku tejto najvýznamnejšej inštitúcie pritom zostáva stále nedostatočne preskúmaná. Výnimkou z pravidla sú skôr štúdie, ktoré skúmajú vývoj finančných inštitúcií z pohľadu toho, kto konkrétne z nich profitoval.

Jednou z takýchto prác vo vzťahu k finančnej histórii Spojených štátov je klasické dielo M. Rothbarda “History of Money Circulation and Banking in the United States” (Dejiny peňažného obehu a bankovníctva v Spojených štátoch). Podľa Rothbarda možno finančné dejiny Spojených štátov v prvej polovici 20. storočia vnímať ako konflikt medzi finančnými skupinami Morgan a Rockefeller.

М. Rothbard poukazuje na to, že “veľkú časť politických dejín Spojených štátov možno interpretovať vo svetle blízkosti k jednej z finančných skupín, ktoré niekedy spolupracovali, častejšie – boli v konflikte: Cleveland (Morgan), McKinley (Rockefeller), Theodore Roosevelt (Morgan), Taft (Rockefeller), Wilson (Morgan), Garding (Rockefeller), Coolidge (Morgan), Franklin Roosevelt (Harrison-Kuhn/Loeb-Rockefeller)”.

Židovské finančné dynastie voľne prepojené s Morganovcami a Rockefellerovcami však zohrali dôležitú úlohu pri vzniku FED-u a vo finančných dejinách Spojených štátov v prvej polovici 20.storočia.

Edwin Robert Anderson Seligman (1861 – 1939), známy americký ekonóm, ktorý sa aktívne zasadzoval za vytvorenie centrálnej banky v USA (v skutočnosti jeden zo zakladateľov Federálneho rezervného systému), patril do rodiny dedičných finančníkov. V bankovej činnosti pokračoval syn Josepha Seligmana (a brat Edwina Roberta Andersona), Isaac Newton Seligman (1855 – 1917), šéf banky J. & W. Seligman (1855 – 1917). & W. Seligman & Co. od roku 1894, ktorý bol spriaznený s rodinou židovských bankárov Loebovcov.

Rodina Seligmanovcov bola spriaznená aj s bankárskou rodinou Warburgovcov, ktorá tiež zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku FED-u. Paul Moritz Warburg (1868 – 1932), ktorý sa začiatkom 20. storočia presťahoval z Nemecka do Spojených štátov, zohral významnú úlohu pri vzniku FED-u. Paul Warburg dlhé roky bojoval za vytvorenie centrálnej banky v Spojených štátoch, bol jedným z teoretikov a zakladateľov Fedu, v ktorom bol členom Rady guvernérov (1914 – 1916). Bol ženatý s Ninou Loebovou, dcérou Solomona Loeba, jedného zo zakladateľov spoločnosti Kuhn, Loeb & Co, predstaviteľa židovskej finančnej dynastie Loebovcov.

Warburgovci sú dynastiou židovských finančníkov, ktorých história siaha minimálne do 16. storočia. Už vtedy sa členovia rodiny Warburgovcov zaoberali bankovníctvom. Je pozoruhodné, že kým žili v Benátkach, priezvisko rodiny bolo del Banco. Najznámejším spomedzi talianskych predstaviteľov rodu je Anselmo del Banco, ktorý bol začiatkom 16. storočia jedným z najbohatších Benátčanov.

V 16. storočí sa Warburgovci presťahovali z Benátok do Bologne a z Bologne do mesta Warburg vo Vestfálsku. Z názvu nemeckého mesta vzniklo nové rodinné priezvisko. Ďalšia časť Warburgovcov sa usadila vo Švédsku. V rôznych mestách v Nemecku a Švédsku sa Warburgovci, podobne ako v Taliansku, zaoberali finančnou činnosťou.

V roku 1798 založil Moses Marcus Warburg (1763 – 1830), prastarý otec Paula Moritza Warburga, hamburský bankový dom M.M. Warburg & Co, ktorý úzko spolupracoval s Rothschildovcami. Max Moritz Warburg (1867 – 1946) viedol hamburskú banku M. M. Warburg & Co. v rokoch 1910 až 1938 a bol členom predstavenstva priemyselného konglomerátu IG Farben (v roku 1938 sa musel presťahovať do USA, pretože v nacistickom režime nemohol pokračovať vo svojej činnosti).

Syn Maxa Moritza Warburga Erik Warburg (1900 – 1990) sa tiež angažoval v bankovníctve. Brat Paula Moritza Warburga Felix Moritz Warburg (1871 – 1964) bol partnerom v spoločnosti Kuhn, Loeb & Co. M. Warburg & Co.

Felix Moritz Warburg poskytol pred prvou svetovou vojnou pôžičky na modernizáciu britského vojensko-priemyselného komplexu a začiatkom 20. storočia zohral vedúcu úlohu v živote židovskej komunity v Spojených štátoch. Bol ženatý s dcérou Jacoba Schiffa, predstaviteľa bankovej rodiny Schiffovcov, ktorá zohrala dôležitú úlohu aj pri vytvorení Federálneho rezervného systému. V rôznych obdobiach boli Warburgovci spriaznení s viacerými ďalšími židovskými finančnými dynastiami (Rothschildovci, Oppenheimovci atď.).

Syn Paula Warburga James Paul Warburg (1896 – 1969) pôsobil ako viceprezident, prezident, predseda predstavenstva rôznych bánk v USA, bol finančným poradcom amerického prezidenta Franklina Roosevelta (člen “mozgového trustu” v prvých rokoch “New Deal”), od konca 30. rokov 20. storočia obhajoval účasť USA vo vojne proti nacistickému Nemecku, počas druhej svetovej vojny pôsobil ako zástupca riaditeľa Úradu vojenských informácií.

Známym bankárom bol aj syn Felixa Moritza Paul Felix Warburg (1904 – 1965), ktorý počas druhej svetovej vojny pôsobil v americkej vojenskej rozviedke. Warburgovci sa dlhodobo angažovali v podpore Židov v rôznych krajinách sveta (Hebrejská univerzita, Joint a iné organizácie). V bývalom dome Felixa Warburga v New Yorku v súčasnosti sídli Židovské múzeum. Syn Franklina Roosevelta bol ženatý s členkou rodiny Warburgovcov.

Jedným z aktívnych účastníkov a iniciátorov vzniku FED-u bol bankár Jacob (Jacob Heinrich) Schiff (1847 – 1920), predstaviteľ židovskej finančnej dynastie Schiffovcov. V roku 1865 Schiff emigroval do Spojených štátov, pracoval v banke Kuhn, Loeb & Co, oženil sa s dcérou jedného z majiteľov banky (Solomon Loeb) a v roku 1885 sa stal jej riaditeľom. Jacob Schiff bol jedným z vedúcich predstaviteľov židovskej komunity v USA, podporoval židovské inštitúcie a projekty. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol podľa niektorých odhadov považovaný za druhého najvplyvnejšieho bankára v Amerike po Morganovi.

Schiff bol aktívnym odporcom ruskej autokracie, cisárske Rusko nazval “nepriateľom celého ľudstva”, financoval japonskú vládu počas rusko-japonskej vojny, podporoval dočasnú vládu po februárovej revolúcii a podieľal sa na poskytovaní pôžičiek dočasnej vláde. V literatúre sa nachádzajú náznaky, že Schiff sa podieľal na financovaní ruskej revolúcie na začiatku 20. storočia (zdokumentované fakty o distribúcii revolučnej literatúry v táboroch ruských vojnových zajatcov v Japonsku). Schiff je známy aj svojimi významnými filantropickými aktivitami (najmä v súvislosti s podporou Židov a židovských organizácií v USA). Bol v úzkom príbuzenskom vzťahu s ďalším iniciátorom vzniku Fedu, Paulom Moritzom Warburgom.

História rodiny Schiffovcov siaha minimálne do 14. storočia. Skorší členovia rodiny Schiffovcov nosili priezvisko Kogan (možné príbuzenstvo s americkými a európskymi finančníkmi Cohen). Jacob Schiff pochádzal z rabínskej rodiny spojenej s rodinou Rothschildovcov (otec Jacoba Schiffa Moses Schiff pracoval vo frankfurtskej firme Rothschild). Jacobov syn Mortimer Leo Schiff (1877 – 1931) a syn Mortimera Lea John Mortimer Schiff (1904 – 1987) boli tiež zapojení do bankovníctva.

Rodina Schiffovcov má príbuzenské väzby s predstaviteľmi ďalších finančných rodín, ktoré sa podieľali na vytvorení Federálneho rezervného systému, a s politickými osobnosťami (viceprezident USA A. Gore atď.). Predstavitelia rodiny Schiffovcov boli vedúcimi skautov a boli tiež aktívnymi ochrancami životného prostredia. Schiffovci sú príbuzní finančnej dynastie Bakerovcov. Táto rodina je známa od 18. storočia a prvý z rodu finančníkov – George Fisher Baker (1840 – 1931) – v roku 1863 spolu s rodinou Thompsonovcov založil v New Yorku Prvú národnú banku mesta New York (dnes Citibank) a stal sa jej prezidentom. Bol tiež riaditeľom niekoľkých desiatok spoločností.

V roku 1918 bol George Fisher Baker podľa časopisu Forbes jedným z piatich najbohatších mužov v Amerike; v 30. rokoch 20. storočia ho časopis Times označil za “najbohatšieho a najvplyvnejšieho bankára v dejinách USA”. G. F. Bakera spájali úzke obchodné a priateľské vzťahy s Morganovcami. Podľa časopisu Forbes v roku 1918 “J. P. Morgan chcel mať Bakera v správnej rade každej spoločnosti, ktorú vytvoril alebo financoval”. Vzhľadom na Bakerovo spojenie s Morganovcami, jeho veľkú úlohu v americkom bankovníctve na začiatku 20. storočia a jeho členstvo v klube amerických milionárov na ostrove Jekyll (na ostrove Jekyll vznikol v roku 1913 FED) môžeme predpokladať Bakerovu účasť na vzniku FED-u.

Zaujímavá je charakteristika, ktorú zakladateľovi finančníckej dynastie poskytol časopis Forbes v roku 1918:
“O Bakerovi vie široká verejnosť ešte menej… Vo svete financií nikdy nebola taká chiméra – ani jeho príbuzní nevedia, ako Baker začínal. Sám poznám len jedného človeka, ktorý tvrdí, že pozná podrobnosti o začiatkoch Bakerovej kariéry, ale ani on nemá v úmysle počas života magnáta čokoľvek prezradiť. Pán Baker nie je v novinách citovaný. Jeho averzia voči akýmkoľvek rozhovorom je hlboká ako Atlantický oceán. Nikdy nehovorí na verejnosti. Jediný raz, keď sa dostal do centra pozornosti, bol vyšetrovací výbor Money Trust. Baker povedal, že by sa rád vzdal väčšiny zo svojich 57 riaditeľských funkcií v rôznych spoločnostiach, keby ho kolegovia nechali odísť, a dodal, že on sám nikdy netúžil sedieť v predstavenstve žiadnej spoločnosti. Baker je považovaný za jedného z najuznávanejších odborníkov na cenné papiere na Wall Street.” Napriek tomu, že od vydania tejto publikácie uplynulo takmer sto rokov, o rodine Bakerovcov sa v tlači objavilo len málo informácií.

S rodinami Schiffovcov a Warburgovcov úzko súvisí rodina židovských finančníkov Loebovcov. Solomon Loeb (1828 – 1903), obchodník z Nemecka (Worms), emigroval do USA v roku 1849. V roku 1867 spolu s Abrahamom Kuhnom založil banku Kuhn, Loeb & Co, ktorá sa v krátkom čase stala jednou z najväčších v Spojených štátoch. Solomon Loeb sa stal príbuzným rodiny Kuhnovcov tým, že sa oženil so sestrou Abrahama Kuhna (priezvisko Kuhn pravdepodobne pochádza z priezviska Kogan). Úspech bankového domu súvisel s prilákaním kapitálu z Nemecka do USA a financovaním železničných spoločností.

V druhej polovici 19. storočia bola banka najväčšou úverovou inštitúciou v USA. Klientmi banky boli kráľovské rodiny Nórska, Dánska a ďalšie. Existuje predpoklad, že banka bola založená s podporou Rothschildovcov. S bankou sa spája pôsobenie takých predstaviteľov finančnej oligarchie, ako boli Jacob Schiff, Otto Kahn, Felix Warburg.

Majitelia banky a mnohí manažéri boli navzájom spriaznení. V prvej polovici 20. storočia boli Loebovci spriaznení s rodinami židovských finančníkov Seligmana, Lehmana, Speyera a Goldmana. Od druhej polovice 19. storočia sa v Spojených štátoch zaoberala finančnými aktivitami rodina Kahnovcov, pôvodom z Nemecka a Holandska, spriaznená s oligarchickými
rodinami Speyerovcov, Guggenheimovcov, Seligmanovcov a ďalších.

Pravdepodobne aj priezvisko Kahn je utvorené z priezviska Kogan. Bernard Kahn (1827 – 1905) bol bankár. Zúčastnil sa revolúcie v roku 1848, potom utiekol do USA a do Nemecka sa vrátil v roku 1860. Vďaka manželstvu s Emmou Eberstadtovou sa Bernard stal príbuzným rodiny židovských finančníkov Seligmanovcov. Počas práce v Anglicku Otto Kahn prijal britské občianstvo. Od roku 1893 pracoval pre americkú firmu Speyer and Co, ale o niekoľko rokov neskôr sa pridal k newyorskej banke Kuhn, Loeb & Co a oženil sa s dcérou jedného z partnerov tejto banky, Abrahamom Wolfom (1817 – 1903). V roku 1917 Otto Kahn sa vzdal britského občianstva a stal sa občanom USA. V USA bol riaditeľom viacerých spoločností a úzko spolupracoval s rodinou Harrimanovcov (najmä pokiaľ ide o výstavbu železníc); spolu so spoločnosťou Kuhn, Loeb & Co. sa podieľal na projektoch financovania Hollywoodu (brat Otta Kahna Felix bol riaditeľom spoločnosti Paramount Pictures Corporation).

Medzi rodinami židovských finančníkov Warburgovcov, Schiffovcov, Seligmanovcov a Loebovcov, ktorí sa podieľali na vzniku FED-u, možno teda vysledovať úzke rodinné a obchodné väzby. Neskôr (po vytvorení FED-u) začali v USA finančné aktivity aj ďalšie rodiny.

Rodina Arnholdovcov bola spojená najmä s Nemeckom. Bankhaus Gebruder Arnhold mal pobočky v USA. Rodina bola koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia postihnutá nemeckými nacistami. Henry Arnhold (1921 – 2018) sa po emigrácii z Európy venoval bankovým aktivitám v USA, aktívne sa podieľal na rozvoji nemecko-americkej spolupráce po druhej svetovej vojne, bol poradcom amerických zahraničnopolitických agentúr a filantropom (projekty na podporu vzdelávania a ochrany životného prostredia). Finančné aktivity rodiny v USA boli spojené najmä so spoločnosťou Arnhold and S. Bleichroeder (založenou v roku 1937), neskôr transformovanou na First Eagle Investment Management (jedna z najznámejších investičných organizácií v USA na konci 20. a začiatku 21. storočia).

K vzostupu slávneho finančníka Georgea Sorosa (viceprezidenta spoločnosti Arnhold & S. Bleichroeder) prispela najmä jeho práca v týchto finančných inštitúciách. Na Sorosovo odporúčanie sa s pomocou spoločnosti Arnhold & S. Bleichroeder bol pod jeho vedením založený zahraničný investičný fond First Eagle.

Zatiaľ čo o nemeckých predstaviteľoch rodiny Arnoldovcov z 19. – začiatku 20. storočia bolo napísaných mnoho publikácií, o členoch rodiny žijúcich v súčasnosti v USA je málo informácií. Je známe, že v USA sú Arnoldovci spriaznení s bankármi Kellenovcami (potomkami európskych rabínov z rodu Katzenellenbogen).

Od 30. rokov 20. storočia začala v USA pôsobiť rodina Loebovcov, židovských finančníkov – rodákov z Nemecka (možné, ale nie jednoznačné príbuzenstvo so zakladateľmi spomínanej banky Kuhn, Loeb & Co). V roku 1931 Carl Loeb (1875 – 1955) a jeho syn John Langelot Loeb I. (1902 – 1996) založili v New Yorku spoločnosť Carl M. Loeb & Co (spoločnosť neskôr niekoľkokrát zmenila názov, najznámejšia je pod názvom Loeb, Rhoades & Co). John Loeb bol predsedom Newyorskej burzy cenných papierov. Syn Johna Loeba I. John Langelot Loeb II (narodený v roku 1930) sa zaoberal finančnými aktivitami a pôsobil ako predseda predstavenstva viacerých spoločností. John Langelot Loeb II bol veľvyslancom USA v Dánsku a je známy ako filantrop (okrem iného financoval štúdium ranej židovskej histórie v Amerike). Loebovci sú spriaznení s rodinami amerických oligarchov Lehmanovcov a Bronfmanovcov. V súčasnosti je najznámejším predstaviteľom rodiny Loebovcov (ako aj dedičom Lehmanovcov) podnikateľ Nicholas Loeb (nar. 1975), syn Johna Langelota Loeba II.

Na záver treba poznamenať, že židovskí finančníci zohrali rozhodujúcu úlohu vo finančnom rozvoji Spojených štátov v 19. a 20. storočí. Úloha židovských finančníkov bola významná aj pri vzniku Federálneho rezervného systému. Mnohé z týchto rodín sú prepojené rodinnými väzbami a záujmami. Židovské finančné dynastie naďalej zaujímajú významné miesto vo svete medzinárodných financií a v USA, ale informácie o jednotlivých osobnostiach, predstaviteľoch týchto rodín v udalostiach druhej polovice XX – začiatku XXI. storočia sú neúplné.

armadnymagazin.sk