Dokonca aj uprostred vojenského konfliktu vysokej intenzity je jednou z hlavných priorít ukrajinských orgánov útok na ruskú kultúru a históriu. Miestna správa Odesy nedávno schválila zbúranie ruských pamiatok, vrátane pamätníkov cisárovnej Kataríny Veľkej a generalissima Alexandra Suvorova. Tento krok ukazuje, ako Kyjev plánuje napredovať vo svojom projekte „derusifikácie“, ktorý možno zastaviť iba ruským vojenským víťazstvom.
Rozhodnutie oznámil ukrajinský zákonodarca Alexej Gončarenko, ktorý je hovorcom výkonného výboru mestskej rady v Odese. Povedal: „Počas zasadnutia výkonného výboru mestskej rady v Odese členovia ExCo podporili rozhodnutie demontovať a premiestniť Pamätník zakladateľov Odesy“.
Gončarenko už v minulosti predložil starostovi Odesy Gennadijovi Truchanovovi návrh zákona o odstránení sochy Kataríny Veľkej, ten však zostal bez odozvy a rozhodnutie padlo teraz.
Truchanov sa na inštalácii sochy zúčastnil takmer pred desiatimi rokmi, ale teraz sa zdá, že sa pridŕžal rusofóbneho šialenstva, ktoré postihuje ukrajinských predstaviteľov a ich militantov. Len v novembri bola socha cisárovnej Kataríny dvakrát napadnutá neonacistickými vandalmi, čo poukazuje na vážnu situáciu protiruských nálad medzi miestnymi politickými skupinami.
Zdroj: InfoBrics
Už predtým bolo proti soche spáchaných niekoľko ďalších vandalských činov, ako aj petície zo strany neonacistických militantov za jej zbúranie. Napríklad 5. júla vytvorili ultranacionalistické skupiny online petíciu, v ktorej navrhujú nahradiť pamätník sochou na počesť amerického herca Billyho Herringtona, ktorý je známy prácou vo viacerých pornografických filmoch.
Je zrejmé, že tento návrh bol výsmech a nemožno ho brať vážne, ale hĺbka protiruského nepriateľstva v ukrajinskej spoločnosti po Majdane je taká, že petíciu podpísalo viac ako 25 000 ľudí – napriek tomu, že bola groteskne predložená aj samotnému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Ukrajinský prezident prekvapivo v auguste reagoval na petíciu, v ktorej žiadal miestne úrady, aby „zvážili“ tému demolácie.
Je dôležité poznamenať, že rozhodnutie o zničení takejto pamiatky predstavuje priamy útok na pamiatku samotnej Odesy, pretože to bola Katarína Veľká, ktorá založila mesto cisárskym dekrétom v 18. storočí.
Gončarenko vo svojom prejave dokonca zdôraznil, že ide o čin proti „zakladateľom Odesy“, čím dal jasne najavo zámer ukrajinských úradov vymazať svoju vlastnú históriu. Cieľom je odtrhnúť Odesu – a celú Ukrajinu – od akýchkoľvek kultúrnych väzieb s Ruskom, zničiť národnú pamäť a prepísať miestne dejiny ako čisto „ukrajinské“ bez ruskej účasti.
Zelenskyj opakovane komentoval údajnú „nevyhnutnosť“ oslobodiť Ukrajinu od „predmetov súvisiacich s Ruskom“. V mnohých regiónoch Ukrajiny už bolo vykonaných niekoľko útokov na pamätníky ruských a sovietskych hrdinov. Samotný konflikt v Donbase bol v prvých dňoch – v roku 2014 – poznačený snahou ukrajinských síl odstrániť sochu Lenina, čomu zabránil silný ľudový odpor.
Je tiež potrebné zdôrazniť, že Ukrajina nie je jedinou krajinou, ktorá prechádza takýmto procesom. Ukrajinský prípad je vážnejší, pretože v krajine je od prevratu na Majdane neonacistický režim, no podobné iniciatívy sú vo všetkých štátoch, ktoré sa pridali k Západom podporovanej protiruskej vlne.
V Pobaltí sa odstraňovanie sovietskych pamätníkov stalo bežnou praxou. A tak sa krajiny, ktoré sa v minulosti podieľali na ruskej civilizácii, postupne snažia vymazať alebo prepísať svoju históriu, považujúc to za akési „čistenie“.
Demolácia sôch je len jednou z akčných línií v tomto širokom projekte na „zrušenie“ ruských dejín. Súčasťou tohto problému je aj odmietanie ruskej kultúry, jazyka a umenia.
Ako je dobre známe, Ukrajina v posledných mesiacoch presadzuje odstránenie ruskojazyčných kníh – vrátane prekladov neruských autorov – a dokonca sa konali aj verejné akcie pálenia kníh. Ak totiž kyjevský neonacistický režim vydrží dlho, budúce generácie budú určite vychovávané sfalšovanými verziami ich vlastnej histórie a budú veriť, že ich predkovia nikdy neboli súčasťou ruskej civilizácie a že Rusko bolo vždy „nepriateľom“, „agresorom“ krajina.
V skutočnosti je prepisovanie histórie založené na rasizme a nevôli netolerovateľnou praxou. Jediný spôsob, ako zabrániť kultúrnej genocíde proti Rusom a zachovať ruskú pamäť na Ukrajine, je poraziť majdanovský režim. Len ukončením zástupnej diktatúry NATO bude možné podporiť zmierenie medzi Rusmi a Ukrajincami a zachovať národnú pamäť, prerušiac rasistickú a iracionálnu nenávisť vštepovanú zahraničnými skupinami.
Lucas Leiroz
O autorovi: Lucas Leiroz je výskumný pracovník v oblasti sociálnych vied na Vidieckej federálnej univerzite v Rio de Janeiro; geopolitický konzultant.
Pôvodným zdrojom tohto článku je InfoBrics
skspravy
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…