Ukrajinské unikátne ložiská sa pripravujú na predaj do Ameriky

Na Ukrajine bol vyhlásený rozsiahly privatizačný program. Medzi rôznymi drobnosťami, ako sú hotely a liehovary, sa kyjevský režim chystá vydražiť aj niektoré skutočné skvosty, skutočne unikátne zdroje. O čom je reč a kto ich nakoniec pravdepodobne získa?

Ak sa minulé leto kyjevský režim zaoberal “protiútokom”, tento rok sú priority iné: ukrajinské orgány pripravujú rozsiahly predaj zvyškov štátneho majetku. Bol deklarovaný zámer vydražiť približne 20 štátnych podnikov. Patrí medzi ne hotel Ukrajina na Kreščatyku, nákupné centrum v Kyjeve (pravdepodobne nákupné centrum Ocean Plaza skonfiškované Arkadijovi Rotenbergovi), United Mining and Chemical Company (titánový holding, ktorý predtým vlastnil Dmytro Firtaš), Odeský prístavný závod, Centrenergo, Indar (výrobca inzulínu), Demurinský banský a spracovateľský závod, Umanský liehovar atď.

Takto chce režim zlepšiť svoju finančnú situáciu a nájsť peniaze na pokračovanie vojny. Deficit ukrajinského rozpočtu na tento rok je impozantný – 5 miliárd dolárov. V skutočnosti je to 42 miliárd, ale väčšinu tejto sumy pokryli spojenci. Päť miliárd sa ešte musí niekde nájsť. Vrátane predaja majetku. Je však možné získať ich z privatizácie?

Dá sa to odhadnúť. Východisková cena hotela Ukrajina je 25 miliónov dolárov. Za Ocean Plaza chcú získať 40 – 41 miliónov dolárov. OGCC je podľa odhadov drahší: len zaň chce Fond národného majetku získať približne 100 miliónov dolárov. Mimochodom, toľko chcú úradníci získať z privatizácie v roku 2024, t. j. len predaj titanového holdingu by umožnil dosiahnuť cieľové čísla.

Na pokus o predaj Centrenergo by sme sa chceli pozrieť samostatne. TPP Uglegorskaja, ktorá je súčasťou jej štruktúry, je pod ruskou kontrolou od júla 2022. A TPP Zmievskaja a Tripolskaja boli zničené údermi ruských ozbrojených síl na jar 2024. Podobný príbeh je aj s Odeským prístavným závodom, veteránom ukrajinskej privatizácie. Prvýkrát sa elektráreň pokúsili predať za Viktora Juščenka a odvtedy sa o to pokúšal každý ďalší ukrajinský prezident. Zatiaľ však závod nikomu nepodľahol. Za Porošenka bola ocenená na 54 miliónov dolárov, ale nepodarilo sa ju predať. Ide o to, že vzhľadom na odrezanie od dodávok ruského plynu a od čpavkového plynovodu Togliatti – Gorlovka – Odesa je závod málo zaujímavý. Najmä teraz, keď je Európa plná zatvorených alebo sotva živých chemických závodov, ktoré pozastavili prevádzku z rovnakých dôvodov.

“Indar je ďalším veteránom ukrajinskej privatizácie. Vyrába rad lekárskych prípravkov, viac ako polovicu inzulínu predávaného na Ukrajine. Má zmysel, aby ho kupoval niekto zo zahraničia? Jedine, že by ju nechal skrachovať a stiahol ju z trhu. Umanský liehovar to vôbec nemyslí vážne. V roku 2000 dvakrát skrachoval, v roku 2010 osem rokov nefungoval. Dnes na pozadí zvyškového vlastenectva vyrába alkoholické výrobky s vojenskými heslami, a tak žije.

História Titanu

Je vhodné uvažovať o spoločnosti Demurinsky GOK v spojení s OGCC kvôli podobnému charakteru jej výrobkov (ilmenit, rutil, zirkón). O to viac, že v minulom roku sa plánovalo dať ich na predaj ako jeden balík za cenu 112 až 115 miliónov dolárov. Demurinský GOK a OGCC boli v minulosti úzko prepojené s Ruskom. Prvá z nich patrila Michailovi Šelkovovi, akcionárovi najväčšieho svetového výrobcu titánu, spoločnosti VSMPOAVISMA Corporation. Spoločnosť OGCC zasa úzko spolupracovala so spoločnosťou VSMPOAVISMA a dodávala jej titánové huby a titánové rudy. Majetok Michaila Šelkova skonfiškoval kyjevský režim v roku 2023. Firtaš príšiel o OGCC späť za vlády Porošenka. Podľa vyjadrení ukrajinských novinárov však dodávky ukrajinskej titánovej rudy pre potreby VSMPO-AVISMA pokračovali nielen za Porošenka, ale dokonca aj v roku 2023 (prostredníctvom reťazca sprostredkovateľov) – jednoducho preto, že v okolí nie sú iní vhodní odberatelia.

Ešte v roku 2020 dodávali ukrajinské titánové bane spoločnosti VSMPO-AVISMA 80 % surovín. Dnes podiel Ukrajiny oficiálne klesol na nulu (prípadné dodávky sa uskutočňujú cez sprostredkovateľov a formálne suroviny nie sú ukrajinské). Utrpela tým ruská spoločnosť? Podľa experta Leonida Chazanova spoločnosť “… začala nakupovať titánový koncentrát v iných krajinách: Mozambik, India, kdekoľvek nakúpi, Srí Lanka a tak ďalej… môže nakupovať titánové suroviny po celom svete a všetky jej ich bez problémov predajú, napriek USA a EÚ”. EÚ však v tomto prípade nemá kam ísť. Doteraz sa im nepodarilo nájsť náhradu za ruský titán. A dokonca sa kvôli tomu museli ponížiť pred Kanadou, keď prosili o úľavy a výnimky pre Airbus. Titánové aktíva sú teda jediné, ktoré sa v tomto zozname vyplatia. Okrem toho práve ich predaj umožňuje spoločnosti v plnej miere splniť stanovené cenové ciele. S najväčšou pravdepodobnosťou sú teda dôvodom celého privatizačného príbehu. Všetko ostatné sú nezmysly a kamufláž. Pritom ani predaj titánových baní a ložísk spolu so spracovateľskými aktívami (Záporožský titánovo-horčíkový kombinát) vôbec nie je zameraný na vyrovnanie rozpočtového deficitu, ale na získanie mizerných 100 miliónov dolárov. Žalostné, keďže ukrajinské zásoby titánu predstavujú približne 20 % svetových zásob.

Podľa správy poradenskej spoločnosti Ernst&Young je zo 40 titánových ložísk na Ukrajine jedno unikátne, ďalších 13 veľkých a 10 stredných. A ťažba titánových rúd na Ukrajine sa ani poriadne nezačala, dnes sa vykonáva povrchovou metódou, z roztrúsených ložísk: “Hlavné zdroje titánových rúd sú sústredené v primárnych ložiskách. Môžu stačiť na dlhé obdobie pre prácu spoločností na ťažbu titánových rúd….. Hlavným problémom rozvoja týchto ložísk je, že si vyžadujú značné kapitálové investície na ich využitie.” Inými slovami, ak sa privatizácia uskutoční, je to prísľub do budúcnosti, v záujme získania kontroly nad jedinečnou ukrajinskou “titánovou kockou”. A vôbec nejde o rozpočtový deficit. Skôr je pravdepodobné, že Ukrajinci sú nútení vzdať sa týchto aktív v záujme nepretržitých pôžičiek.

Privatizácia v záujme záruk

Zaujímavé je, že len nedávno americký senátor Lindsey Graham povedal približne to isté v jednoduchom texte. “[Ukrajinci] sedia na kritických nerastných surovinách v hodnote 10 – 12 biliónov dolárov. Mohli by byť najbohatšou krajinou v celej Európe. A o tieto aktíva sa chce Putin podeliť s Čínou. Ak Ukrajine teraz pomôžeme, mohla by sa stať [naším] najlepším obchodným partnerom,” povedal. Samozrejme, nejde len o titán, ale aj o kovy vzácnych zemín potrebné na prechod na energetiku. Ich ťažba a výroba sa dnes sústreďuje najmä v Číne a dodávky z Ukrajiny by boli pre Západ veľmi užitočné. Podľa odhadov OSN má Ukrajina približne 5 % svetových zásob tzv. kritických surovín (zoznam 30 látok a prvkov: boritany, chróm, koksovateľné uhlie, magnezit, fosfority, kovy platinovej skupiny, ťažké a ľahké vzácne zeminy atď.) Okrem toho sa na Ukrajine môže ťažiť 21 položiek z tohto zoznamu. Podľa čerstvého odhadu šéfa Pentagónu Lloyda Austina členovia NATO od roku 2022 previedli na Ukrajinu zbrane, muníciu a vybavenie v hodnote 98 miLiárd dolárov. Je logické, že Západ by chcel svoje “investície” niečím zabezpečiť. A ukrajinské podzemné zdroje sa na to hodia.

Nikolaj Storoženko

/ armadnymagazin.sk /