Ukrajinské pozície NATO v rozklade

Trvalé následky z rozpadajúcich sa lží predstavuje hlavne erózia toho domnelého vodcovstva prisluhovačov USA a NATO.

Bidenova administratíva, Západné médiá (t.j. systém propagandy) a vojenská os NATO sa dostali do priameho konfliktu s realitou. Prvým príznakom je opadnutie toho hurá postoja a výzva ich milovanému Kijevskému režimu aby obmedzil svoje straty a urobil s Rusmi dohodu. 

Za posledné štyri mesiace odkedy Rusi spustili svoju špeciálnu operáciu na Ukrajine, do Západnej verejnosti sa pumpovali neprestajné klamstvá o “nezákonnej agresii” Moskvy, ako Rusko prehráva vojnu proti “hrdinským obrancom”, a ako NATO podporovalo neporušiteľné princípy suverenity Ukrajiny, ktoré nejakým spôsobom   “ospravedlnili” zaplavenie krajiny zbraňami.

Teraz Jens Stoltenberg, civilista a hlava transatlantickej aliancie vedenej USA, opatrne máva bielou vlajkou kapitulácie pred nevyhnutnou realitou. V prejave na konferencii vo Fínsku minulý weekend, Stoltenberg vyzýval Kijevský režim aby “zaplatil cenu za mier – pay the price for peace” vyhovením teritoriálnych požiadaviek Ruska. Ten niekdajší Nórsky premiér a komicky drevená figurína ktorou je, je bez pochýb využívaný ako čosi ako hovorca tými strategickejšími plánovačmi v tom transatlantickom „establishmente“ (prekladá sa všelijako, aj „vládnúca trieda“).

Tá “cena za mier” by obnášala, že Ukrajinské úrady (authorities) uznajú Krymský poloostrov ako súčasť Ruskej Federácie, a nezávislosť Donbaských Republík. Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá začala 24. Februára, bola spustená na ochranu tých  Rusky hovoriacich oblastí pred útokmi NATO-podporovaného Kijevského režimu a nacionalistických bataliónov.

Toto predstavuje okamih omračujúceho „čelom vzad“ (about-turn) NATO bloku. Od toho CIA-financovaného štátneho prevratu (coup d’état) v Kijeve v roku 2014, a  secesie Krymu aby sa pridal k Ruskej Federácii, Moskva bola neprestajne obviňovaná za údajnú anexiu poloostrova, zatiaľčo USA a ich spojenci v Európskej Únii navršovali ďalšie a ďalšie kolá ekonomických sankcií.

To zamýšľané obnovenie Ukrajinskej “teritoriálnej integrity” bolo dokola omieľané ako zdôvodnenie stúpajúceho nepriateľstva, zo strany USA-dirigovanej NATO osi  proti Rusku. Ale teraz, šéf NATO bloku hovorí Kijevskému režimu, aby sa radšej pripravil na opustenie nejakého územia aby dosiahol mier. Takže takáto principiálnosť. Takže čo znamenajú celé tie roky stúpajúcich ekonomických sankcií proti Rusku kvôli Krymu?

Ten posun v myslení len odráža tú realitu ktorá „svitá“ komusi, že tá vojenská intervencia Ruska na Ukrajine sa vyfarbuje ako úspešná. Moskva zabezpečila tie  Rusky hovoriace regióny a značne poškodila nacionalisticky zamorenú Ukrajinskú armádu. Tá predstava, že by sa Ukrajina niekedy pričlenila do NATO je tiež vylúčená (is also out of the question).

Len pred pár týždňami Západné vlády a ich podlízavé médiá boli plné vyhlásení, že  Rusko stojí pred strategickou porážkou NATO-vyzbrojenými Ukrajinskými silami. Prezident USA Joe Biden a jeho Minister Zahraničia (Secretary of State) Antony Blinken to mleli dookola. A tak isto aj premiér Británie Boris Johnson a jeho najlepšia zahraničná diplomatka Liz Truss. Čo budú hovoriť teraz?

Ten nacionalistický charakter Ukrajinských síl bol zakrývaný historkami o “hrdinských obrancoch – heroic defenders”. Keď Rusko konsolidovalo svoju bojovú silu na východe Ukrajiny aby obsadilo Donbas, Západné médiá to zlomyseľne reportovali ako ústup. V kontraste, niektorí nezávislí vojenskí analytici, a zdroje na mieste, predkladali opačný, presnejší pohľad, vyhlasujúc, že Ruské sily a ich Donbaskí spojenci robia presne to, čo chceli dosiahnuť: oslobodiť Rusky hovoriacu oblasť.

Teraz, keď Rusko pokročilo vpred v dosahovaní svojich cieľov, poviedky Západnej propagandy sa rozsýpajú od tých lží, na ktorých to bolo od začiatku postavené. Nemôžem si odpustiť: A naše médiá – nemajú už dnes prakticky žiadnu vlastnú tvár. Správu o tom prejave Stoltenberga som nezachytil, asi bola „neodporúčaná“, t.j. polopate zakázaná, a my poslúchame. 

Z tohto obrovského zlyhania propagandy bude ešte plno škrípania zubami.  Debakel v Afganistane sa bude zdať len ako také vedľajšie predstavenie v porovnaní s týmto zlyhaním. Zbrane NATO v hodnote stovák miliárd dolárov z krajín NATO poslané Ukrajine nedosiahli nič na “obránenie” krajiny. Bola to skutočná žatva pre vojensko-priemyselný komplex a jeho najatých politikov. Ale záplava zbraní nezvrátila dosiahnutie cieľov zo strany Ruska.

Tie globálne ekonomické následky konfliktu – a dalo sa im vyhnúť, keby sa boli USA a jeho partneri v NATO pustili do diplomatickej debaty vo veci dlho Moskvou registrovaných starostí ohľadne bezpečnosti – udreli na Západné štáty s nečakaniu silou. Prudko stúpajúce ceny a účty za energie obrovsky poškodzujú milióny zamestnancov, ktorí pritom vnímajú tú ekonomickú kalamitu nie ako zavinenú Ruskom (takzvané “Putinovo zvýšenie cien”), ale ako výsledok geopolitických hier  Washingtonu a Brusselu a ľahostajnosti elitistov. Toto je ale len ďalší pohľad na realitu – a taký, čo má obrovské implikácie kvôli bezprecedentnému sociálnemu  otrasu – ktorý núti Západnú vládnúcu triedu nejako zachrániť ich Ukrajinskú katastrofu. 

Tá čelná zrážka s realitou vyvolá explozívne reakcie. Západné mocnosti už posúvajú  Kijev k akceptovaniu svojho osudu vo forme nadbytočného pešiaka (pawn, šachový, aj niečo odložené v záložni). Stoltenbergovo odporúčanie “zaplatiť cenu za mier” je len úvod k tomu, že Kijevu sa povie aby sa vrátil do reality a minimalizoval straty (cut its losses). Západná verejnosť správne rozozná (prekukne – is going to see through) tieto zisky a absolútnu absenciu zábran (scruples), a opýta sa o čom vlastne bola tá predstieraná dráma a absurdné výdavky peňazí od plátcov daní. Prichádza naštvaná reakcia pre tých šarlatánov v pri moci. 

Dá sa očakávať, že Západné médiá začnú hľadať obetných baránkov, aby nejako „vysvetlili“ Ruský úspech. „Nahrávka“ sú správy ako táto nedávna z New York Times, ktorá obviňuje prezidenta Ukrajiny Vladimíra Zelenského z taktických chýb. Ale ten neznesiteľný pocit obete toho Kijevského režimu a jeho prehnane snaživý ako komediant sa tváriaci prezident sa bezpochyby začne tváriť nadradene a znásobí snaživosť cez nemožné požiadavky voči Americkej a NATO “obrane”. Zelenskij má talent na pomenovanie a zhanobenie vnímaného nedostatku snahy. Bol vycvičený aby sa tak choval, a jeho status Západnej celebrity mu dáva falošný pocit dôležitosti. 

V dejinách sa povaľuje plno CIA-sponzorovaných bábok, ktoré prekonajú dobu užitočnosti a sú potom odhodené ako smeti. Ak sa Zelenskij a jeho klika (clique) stane povýšeným, a nebude nahrávať USA a ich NATO partnerom, ktorí sa pokúšajú zakryť hromadu lží, t.j. neakceptovaním roly obetného baránka, potom bude  Zelenskij stáť pred násilnejším typom “dôchodkovej schémy (retirement plan)”.

Ale dlhodobe, trvalú škodu z rozsýpajúcich sa lží predstavuje tá erózia údajného vodcovstva Spojených Štátov a NATO, a ich spolupáchateľov. Ruský prezident Vladimír Putin sa vysmieval z namyslenosti USA ako “impérium lží – empire of lies”. To sa teraz ukazuje, že to môže byť aj objektívnou pohromou.

Neodpustím si komentár. Oficiálne informácie, ktorými sme boli kŕmení počas tej Ukrajinskej krízy (plus samozrejme informácie ktoré sme nedostávali, lebo „boli nevhodné“ pre nás – plebs, ktorý „nerozumie vyššej politike“), boli tak slabo vyrábané, že diery v nich bili celý čas do očí. A aj ak si niekto nedokázal z toho poskladať skutočnosť, aj tak musel vidieť, že v tom čo nám predkladajú sú diery, a niečím si ich doplnil. Často boli dokonca zjavne nekonzistentné. Ale také systémy vytvárania „reality“ bývajú, a ľudia aj tak vedia čo sa deje. Podľa seba súdim teba, hovorí sa o tých čo takto skúšajú manipulovať, a tí manipulovaní väčšinu z toho vedia, ako z procesu klamania, tak aj z tých nevhodných informácií. Dátum uverejnenia pôvodného článku – opakujem 18.6. – som napísal úmyselne, aby bolo jasné ako dlho sú veci známe.

Karl Haki, Strategic Culture Foundation , 18.6.

Ivan Hečko