Ukrajinci podozriví zo sabotáže na plynovod Nord Stream v Baltskom mori majú prepojenie na americkú CIA. Bývalý šéf ukrajinskej armády Zalužnyj chcel nechať vyhodiť do vzduchu aj plynovod TurkStream, ktorý sa nachádza v Čiernom mori

Nemecký časopis Der Spiegel tiež tvrdí, že identifikoval takmer všetky osoby zapojené do sabotáže, ale rozhodol sa nezverejniť ich mená s odvolaním sa na obavy, že by sa mohli stať terčom ruských alebo ukrajinských bezpečnostných služieb.

Ukrajinská skupina obvinená zo zorganizovania výbuchu plynovodu Nord Stream v septembri 2022 má dlhodobé väzby na CIA, pričom niektorí jej členovia vrátane údajného organizátora Romana Červinského absolvovali dlhoročný výcvik u amerických agentov, uviedol v stredu nemecký časopis Der Spiegel.

Gang „roky plánoval a vykonával tajné operácie pre ukrajinský bezpečnostný aparát“, uvádza Der Spiegel a dodáva, že na plynovody sa zamerali už v roku 2019, teda približne tri roky predtým, ako Rusko začalo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine

Plynovody dodávali až 60 miliárd kubických metrov ruského plynu ročne, čím sa v roku 2018 pokrylo približne 16 % potrieb zemného plynu v EÚ a do roku 2021 polovica ročného dopytu Nemecka. Už dlho boli „tŕňom v oku Washingtonu“, píše Der Spiegel.

Pred výbuchmi vysokí predstavitelia USA vrátane prezidenta Joea Bidena opakovane kritizovali projekt Nord Stream.

„Z nášho pohľadu, z pohľadu Spojených štátov, je Nord Stream 2 v podstate zlé riešenie pre Európu,“vyhlásil Biden v roku 2016 keď bol viceprezidentom USA. Vyjadril presvedčenie, že lídri EÚ tento projekt prehodnotia, lebo EÚ potrebuje diverzifikované zdroje plynu a nie druhý plynovod Nord Stream, čiže „väčšiu závislosť vo vzťahu k Rusku“.

Bidem začiatkom februára 2022 už ako americký prezident vyhlásil, že „plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2) do Európy už nebude (v prevádzke), ak Rusko podnikne s tankami a vojakmi inváziu na Ukrajinu“.

Druhý plynovod nikdy nebol uvedený do prevádzky, keďže Nemecko zastavilo jeho certifikačný proces krátko predtým, ako Rusko vo februári 2022 začalo vojenskú operáciu proti Ukrajine.

Podľa časopisu Der Spiegel patril Červinskij medzi vybranú skupinu ukrajinských bezpečnostných predstaviteľov, ktorých vybrali americké tajné služby a niekoľko rokov ich školili. Cieľom Washingtonu bolo vybudovať vzťahy s „dôveryhodnými“ agentmi a zároveň udržať svoje úsilie v tajnosti pred Ruskom. Kľúčovým cieľom bolo podľa časopisu vytvorenie „schopných sabotážnych jednotiek“.

Der Spiegel s odvolaním sa na ukrajinský zdroj uviedol, že výbušniny použité pri operácii Nord Stream neboli vyrobené na Ukrajine. Zdroj však odmietol zverejniť ich pôvod.

Der Spiegel tiež tvrdí, že identifikoval takmer všetky osoby zapojené do sabotáže, ale rozhodol sa nezverejniť ich mená s odvolaním sa na obavy, že by sa mohli stať terčom ruských alebo ukrajinských bezpečnostných služieb.

Medzitým pretrváva skepsa voči oficiálnemu príbehu. Renomovaný nemecký expert na potápanie Dr. Sven Thomas začiatkom novembra 2024 spochybnil tvrdenie, že útok vykonal malý ukrajinský tím. Tvrdil, že výbuchy takéhoto rozsahu si vyžaduje použitie podmorských mín vojenskej kvality so silou zodpovedajúcou 1 260 kilogramom TNT. Podľa neho by na nastraženie takýchto zariadení bolo potrebné veľké plavidlo, nie jachta, ktorá sa údajne použila.

Rusko odmietlo správy, ktoré spájajú malý ukrajinský tím so sabotážou, ako nepravdepodobné. Dánske médiá v októbri 2024 odhalili, že krátko pred výbuchmi operovali v blízkosti plynovodu Nord Stream vojnové lode amerického námorníctva.

Der Spiegel: Ukrajinský generál Zalužnyj schválil útok na plynovod TurkStream

Bývalý vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zálužnyj schválil plán vyhodiť do vzduchu ruský plynovod TurkStream v Čiernom mori, informoval v stredu 20. novembra 2024 nemecký časopis Der Spiegel. Sabotáž sa mala uskutočniť súčasne s útokom na Nord Stream, ale nepodarilo sa to.

Nemecký časopis predtým uviedol, že Zalužnyj schválil útok na Nord Stream v septembri roku 2022. Západné médiá odvtedy opakovane tvrdili, že za sabotážou stojí malý tím ukrajinských potápačov.

Podľa Der Spiegel tím ukrajinských spravodajských pracovníkov vyškolených v USA, ktorí mali „dlhodobé väzby na CIA“, vypracoval pôvodný plán útoku na Nord Stream a ukázal ho Zalužnému. Generálovi sa údajne „operácia ‚Diameter‘ tak zapáčila, že ju chcel dokonca rozšíriť“. Údajne sa chcel zamerať aj na ruské plynovody v Čiernom mori, uvádza časopis s odvolaním sa na zdroje údajne zapojené do plánovania operácie.

Plynovod TurkStream vedie z Ruska do Turecka cez Čierne more a potom pokračuje k hraniciam s Gréckom a zásobuje ruským plynom niekoľko ďalších krajín EÚ.

Maďarsko v októbri 2024 uviedlo, že tento rok prostredníctvom plynovodu doviezlo rekordný objem zemného plynu.

Der Spiegel neprezradil, prečo operácia v Čiernom mori zlyhala, dodal len, že ukrajinskí agenti sa nakoniec „sústredili na Nord Stream“.

Rusko vraj dobre vedelo o plánoch Ukrajiny zaútočiť na plynovod TurkStream, povedal v stredu novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, keď komentoval článok časopisu Der Spiegel. Ruský prezident Vladimir Putin predtým opakovane hovoril o ukrajinských pokusoch zaútočiť naň aj na Blue Stream – ďalší ruský plynovod, ktorý vedie pod Čiernym morom do Turecka.

„Áno, o tom Putin hovoril,“ povedal Peskov v stredu, keď ho požiadali, aby sa k článku vyjadril. V septembri 2023 ruský prezident na tlačovej konferencii uviedol, že lode chrániace ruské plynovody prepravujúce zemný plyn do Turecka sú neustále vystavené útokom podmorských dronov, ktoré sú vypúšťané z ukrajinských čiernomorských prístavov.

Peskov však spresnil, že prezident hovoril len o útokoch na lode, a nie na samotné plynovody.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v septebri roku 2024 uviedol, že „existujú informácie, že existujú pokusy vyhodiť do vzduchu [plynovody v Čiernom mori], rovnako ako bol vyhodený do vzduchu Nord Stream“. Moskva musela do týchto oblastí nasadiť námorné hliadky a jej lode čelili aj pokusom o útoky ukrajinskej armády, povedal a dodal, že všetky boli úspešne odrazené.

Švédska prokuratúra vyšetruje prerušenie podmorských káblov

Švédska prokuratúra v utorok uviedla, že začala vyšetrovanie poškodenia dvoch podmorských káblov v Baltskom mori. Jeden spájal Litvu a Švédsko a druhý Fínsko a Nemecko.

„Trestný čin sa v súčasnosti vyšetruje ako sabotáž. Predbežné vyšetrovanie je v počiatočnom štádiu. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie o vyšetrovaní,“ uviedol prokurátor Henrik Soderman vo vyhlásení. Niekoľko hodín predtým aj susedné Fínsko oznámilo, že prípad začala vyšetrovať aj jeho polícia.

Počet nevysvetlených incidentov v Baltskom a Severnom mori a ich okolí vzrástol po 26. februári 2022, keď Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajine. Zjavné akty sabotáže a pokusy o špionáž a zasahovanie sú podľa vysokých predstaviteľov bezpečnostných zložiek príkladmi ruskej „hybridnej vojny“.

V septembri 2022 boli poškodené potrubia plynovodu Nord Stream v Baltskom mori. Seizmické záznamy neskôr ukázali, že tesne pred únikom plynu došlo k sérii podvodných výbuchov. Európski predstavitelia to vyhlásili za sabotáž a obvinili z nej Rusko. Novšie správy v médiách spájajú incident s Ukrajinou, Kyjev to tvrdo odmieta.

V októbri 2023 podmorský plynovod medzi Fínskom a Estónskom poškodila kotva čínskej nákladnej lode. Incident podľa Štokholmu poškodil aj komunikačný kábel medzi Estónskom a Švédskom.

Zničenie plynovodov Nord Stream a vojna na Ukrajine prinútili Nemecko vybudovať viacero terminálov na skvapalnený plyn. Zvýšená aktivita dronov okolo infraštruktúry však vyvolala podozrenie, že boli skúmané „na účely sabotáže“, uviedli nemeckí predstavitelia.

Drony „neboli na to, aby pozorovali krásnu miestnu krajinu, ale preto, že sa tam nachádza chemický park a v blízkosti… úložisko jadrového odpadu,“ povedala ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v októbri s tým, že ide o „hybridnú vojnu“ Moskvy.

Obavy vyvoláva aj aktivita ruských špionážnych lodí. Podľa nemeckých médií systematicky skúmali európsku kritickú infraštruktúru vrátane veterných elektrární, potrubí a káblov. „Nebezpečenstvo považujeme za veľmi reálne,“ povedal médiám šéf nemeckej spravodajskej služby Bruno Kahl.

V apríli Estónsko a ďalšie pobaltské štáty varovali, že rozsiahle rušenie GPS zvyšuje riziko leteckej nehody. Fínsky dopravca Finnair preto pozastavil lety do estónskeho mesta Tartu neďaleko ruských hraníc.

Rusko vyvolalo znepokojenie aj snahou o zmeny námornej hranice v Baltskom mori. Tento rok zverejnilo uznesenie, že plánuje od roku 2025 jednostranne zmeniť svoje námorné hranice s Fínskom a Litvou. Ruská pohraničná stráž v máji odstránila hraničné bóje z rieky Narva, ktoré ukazovali hranicu s Estónskom. Ide o použitie „nástrojov … na vyvolanie strachu a úzkosti“, uviedla vtedy estónska premiérka Kaja Kallasová.

Zdroj: rt.com (1), (2) / bleskovky.sk / InfoVojna