Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň obnovil leteckú dopravu medzi Ruskom a Gruzínskom, ktorá bola prerušená v roku 2019 ako odvetné opatrenie za protikremeľské protesty v Gruzínsku.
Rusko a Gruzínsko postupne obnovujú priame letecké spojenie, ktoré bolo po zhoršení vzájomných vzťahov zrušené v roku 2019. Gruzínsky Úrad pre civilné letectvo v utorok oznámil, že od 20. mája začnú do Moskvy sedemkrát týždenne lietať aerolinky Georgian Airways, čo je v Gruzínsku vlajková letecká spoločnosť.
Rusko zákaz priamych letov do Gruzínska zrušilo minulý týždeň, uviedla agentúra Reuters. Európska únia kritizovala obnovenie letov medzi Moskvou a Tbilisi, „dvadsaťsedmička“ v reakcii na vpád ruských vojsk na Ukrajinu uzavrela svoje nebo pre ruské lietadlá.
„Toto posledné rozhodnutie gruzínskych úradov vyvoláva obavy, pokiaľ ide o cestu Gruzínska do EÚ,“ uviedol pred novinármi hovorca šéfa únijnej diplomacie Peter Stano.
K obnoveniu priameho leteckého spojenia dochádza v čase výrazného oteplenia vzťahov medzi Ruskom a Gruzínskom, medzi ktorými nie sú formálne diplomatické styky od vtedy, čo Rusi v auguste 2008 v krátkej vojne porazili gruzínske sily.
Tbilisi sa v posledných mesiacoch snaží zblíženie s veľkým susedom vyvažovať s ašpiráciami na vstup do EÚ, napísala agentúra Reuters. Pripomenula, že Gruzínsku tento rok v marci otriasli protesty po tom, ako sa zákonodarcovia rozhodli prijať zákon o „zahraničných agentoch“ v ruskom štýle, namierený proti mimovládnym organizáciám čiastočne financovaným zo zahraničia. Brusel označil predlohu za nezlučiteľnú s členstvom v EÚ a návrh zákona bol neskôr stiahnutý.
V pondelok sa aerolinky Azimut stali prvou ruskou leteckou spoločnosťou, ktorá získala povolenie ponúkať priame letecké spojenie z Moskvy do gruzínskej metropoly Tbilisi v dennom cykle. Z rezervačného systému leteckej spoločnosti vyplýva, že prvý let sa uskutoční v piatok.
Gruzínsky Úrad pre civilné letectvo oznámil, že aerolinky Azimut nepodliehajú sankciám, a že teda môžu do bývalej sovietskej republiky na južnom Kaukaze lietať.
V pondelok vstúpil do platnosti dekrét ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý povoľuje obnovenie priamych letov a návštevy Gruzíncov v Rusku bez víz. V Rusku žijú státisíce Gruzíncov a mnohí toto rozhodnutie privítali. Prozápadná prezidentka Salome Zurabišviliová ale označila Putinov krok za provokáciu a opakovane varovala pred snahou Ruska rozšíriť v tejto bývalej sovietskej republike svoj vplyv.
Moskva stále podporuje separatistov v Južnom Osetsku a v Abcházsku, ktorí sa s ruskou pomocou odtrhli od Gruzínska. V týchto oblastiach Rusko rozmiestnilo vlastné sily, zatiaľ čo Gruzínsko provincie považuje za okupované územia.
Ukrajina v utorok kritizovala Gruzínsko za to, že Rusku umožnilo obnoviť priame lety na svoje územie.
„Svet izoluje Rusko, aby ho prinútil zastaviť vojnu, ale Gruzínsko víta ruské letecké spoločnosti a posiela svoje vlastné (aerolínie) do Moskvy,“ uviedol na sociálnych sieťach hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko. „Kremeľ bude mať z toho určite radosť,“ povedal.
Poukázal na to, že 20 percent územia Gruzínska je naďalej „beztrestne“ okupovaných Ruskom. AFP približuje, že Nikolenko narážal na regióny Južné Osetsko a Abcházsko.
Južné Osetsko sa od Gruzínska odtrhlo v krvavej občianskej vojne začiatkom 90. rokov. Rusko v roku 2008 po krátkej vojne s Gruzínskom uznalo jeho nezávislosť, ako aj nezávislosť Abcházska. Oba regióny sú do veľkej miery politicky, finančne, ekonomicky i vojensky závislé od Ruska.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová označila zrušenie zákazu leteckého spojenia za „provokáciu“.
Ruské aerolínie začnú lietať do gruzínskej metropoly Tbilisi 19. mája; spoločnosť Georgian Airways spustí lety do Moskvy 20. mája.
Súčasní gruzínski predstavitelia sa podľa slov tamojšej opozície v posledných rokoch snažia upevniť vzťahy práve s Kremľom. Vládnuca strana Gruzínsky sen však zdôrazňuje, že stále podporuje členstvo Gruzínska v Európskej únii a NATO.
Gruzínsko podalo žiadosť o členstvo v EÚ spoločne s Ukrajinou a Moldavskom po tom, čo Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu. Vlani v júni udelili lídri EÚ kandidátsky štatút Kyjevu a Kišiňovu. Rozhodli však, že Tbilisi musí najprv zaviesť reformy.
Zdroj: openiazoch.zoznam.sk / hnonline.sk
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…