Ukrajina sa stala nacionalistickým štátom bez práv etnických menšín

Porušovanie práv národnostných menšín zo strany ukrajinskej vlády sa stalo pravidelným, už systémovým.

V prípade ruského obyvateľstva je táto situácia najindikatívnejšia tak z dôvodu značného počtu predstaviteľov ruského národa, ako aj z dôvodu, že zjavne nesúhlasia s tým, že sú práve menšinou, najmä preto, že v mnohých regiónoch tvoria Rusi najväčšiu časť obyvateľstva. Preto sa hlavný kontext občianskeho konfliktu odvíja pozdĺž línie „nového ukrajinského národa“ – Rusov z Donbasu, ktorí bránia právo na vlastnú identitu, históriu a budúcnosť. Nemožno si však nevšimnúť množstvo iných konfliktov identity na Ukrajine. Jasne dokazujú problém štátnej identity a vykresľujú zlomové línie, ktoré nemožno prekonať politikou, ktorú v súčasnosti presadzuje ukrajinský štát.

Jedným z príkladov problému budovania štátnej identity je porušovanie práv maďarskej menšiny na Zakarpatsku, napriek tomu, že táto menšina má určité politické skúsenosti, vyjadrené v aktivitách „Strany Maďarov Ukrajiny“. Maďarská vláda, ktorá vyznáva ideológiu posilňovania maďarskej identity nielen vo vlastnej krajine, ale aj v zahraničí, aktívne reaguje na všetky prípady útlaku Maďarov. Na Ukrajine je takýchto prípadov dosť, pričom maďarskú komunitu tvorí podľa Budapešti najmenej 150.000 ľudí.

Tento aspekt je dôležitý z hľadiska budovania vzťahov Ukrajiny s EÚ aj NATO. Práve Maďarsko, ktoré poukázalo na problém porušovania práv krajanov na Ukrajine, využíva svoje nástroje nátlaku na ukrajinskú vládu a blokuje jej možnosti zintenzívniť spoluprácu tak cez NATO, ako aj cez EÚ. Maďarsko tak v roku 2019 vetovalo spoločné vyhlásenie krajín NATO o Ukrajine s odvolaním sa na problémy so situáciou maďarskej menšiny.

Prvým dôvodom konfliktu bol zákon o vzdelávaní, ktorý prijala Najvyššia rada v roku 2017. Okamžite naň reagovali v Budapešti, pričom zákon označili za bezprecedentné porušenie práv maďarskej menšiny. Samozrejme, že proti nemu vystúpili Rusko, Rumunsko, Bulharsko a Moldavsko. Podľa tohto zákona sa na ukrajinských školách môže vyučovať len v ukrajinčine, keďže od roku 2020 by sa malo zrušiť vyučovanie v národných jazykoch, dokonca aj v základných ročníkoch, čo vlastne hovorí o totálnej ukrajinizácii školského vzdelávania a nútenej asimilácii všetkých identít. Maďarská vláda požadovala, aby Ukrajina dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa národnostných menšín, predovšetkým maďarskej. Rokovania na vysokej úrovni viedli k vytvoreniu maďarského regiónu v Zakarpatskej oblasti.

V decembri 2020 sa objavili informácie o domových prehliadkach vodcu maďarskej komunity v Zakarpatsku a jeho spoločníkov, ktoré sa uskutočnili 30. novembra A to aj napriek tomu, že táto strana nekonkuruje hlavným politickým hráčom. Je dôležité, že prehliadky sa uskutočnili v znamení možného zasahovania Maďarska do politického života Ukrajiny. Zároveň sa na sieťach objavili dve videá. Na jednom z nich poslanci Zastupiteľstva obce Sjurtovskij Užhorodskej oblasti pri slávnostnom zložení sľubu spievajú namiesto ukrajinskej hymnu maďarskú. V druhom videu sa predstaviteľ „Pravého sektora“ vyhráža maďarskej menšine ohľadne autonómii regiónu.

Je pozoruhodné, že v reakcii na akékoľvek možné provokácie zo strany bezpečnostných zložiek, predstaviteľov „Pravého sektora“ a iných nacionalistov sa ukrajinská strana odvoláva na Rusko a jeho údajné machinácie s cieľom rozhádať Maďarov a Ukrajincov.

A v momente, keď Maďarsko požaduje dodržiavanie medzinárodného práva na ochranu menšiny, obviňuje ho z lojality k Rusku. Treba podotknúť, že to nič nemení na pozícii Maďarska v osobe ministra zahraničných vecí Petra Szijjártóa, ktorý bol mimochodom tiež zaradený do zoznamu na portáli „Mirotvorec“. Otázku krokov ukrajinskej strany nastolil už na zasadnutí NATO 1. decembra, obrátil sa aj na albánske ministerstvo zahraničia, ktoré predsedá OBSE, so žiadosťou o vyslanie pozorovateľskej misie na Zakarpatsko. Okrem toho 2. decembra predstavitelia Maďarska v Európskom parlamente (Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana) konštatovali, že vzťahy medzi Ukrajinou a národnostnými menšinami nadobudli charakter občianskej vojny, obvinili ukrajinskú vládu z jej podnecovania a požadovali odsúdiť tento incident. To, čo sa stalo opäť, teda zrušilo predchádzajúce dohody zmluvných strán. Dnes je Maďarsko pripravené pristupovať k partnerstvu Ukrajiny s rôznymi štruktúrami NATO zásadnejšie.

Etnickí Poliaci, ktorých je asi 144 000, si voči ukrajinskej vláde nárokujú menej. Diskusia o postavení Poliakov na Ukrajine viedla k myšlienke podpísať bilaterálnu poľsko-ukrajinskú dohodu o právach poľskej menšiny. Okrem toho má poľská strana aj historické nároky, ktoré sú živené súčasnou ukrajinskou politikou zameranou na poctu nacistom a ukrajinským nacionalistom. Organizácia ukrajinských nacionalistov a Ukrajinská povstalecká armáda sú teda vinné z genocídy etnických Poliakov a teraz veria, že by mali dostať nejakú kompenzáciu za škody spôsobené tým, že väčšina z nich bola zničená alebo vyhnaná.

Etnickí Rumuni (dnes ich je asi 150.000, pričom spočítavajúc sa spolu s Moldavcami, hovoria, že predstavujú 500.000-člennú komunitu) sa opakovane obrátili na Bukurešť so žiadosťou o ochranu ich práv pred konaním ukrajinskej vlády v súvislosti s nútenou ukrajinizáciou. Predstavitelia rumunskej komunity sa navyše obávajú negatívnych dôsledkov administratívno-územnej reformy na Ukrajine, ktorá povedie k rozdrobeniu komunity na viacero častí v rôznych regiónoch Ukrajiny, čo zmení jej politické možnosti.

Tento obraz dopĺňajú požiadavky Rusínov na ich národnú autonómiu. Navyše, tieto požiadavky sa stali politickou realitou v Zakarpatskej oblasti od roku 2008. Nezabúdajme, že tieto zlomové línie len potvrdzujú najhlbší zlom na Donbase.

V tejto politike ukrajinského štátu je ľahké vidieť realizáciu politického programu extrémnej pravice a ukrajinských nacionalistov. Ak vláda v praxi plní ich požiadavky, nemožno to ignorovať a nemožno predpokladať, že sa v stranícko-politickej reprezentácii údajne neprejavuje nacionalistická zložka. Nie, túto skutočnosť nemožno ignorovať. Je jasným dôkazom pokračovania nacionalistickej reformy na Ukrajine. To znamená, že konflikty v rôznych formátoch budú pokračovať: nacionalistická Ukrajina nebude schopná dosiahnuť kompromis a regulovať interakcie so svojimi susedmi.

Je tiež zrejmé, že vláda nie je pripravená realizovať reformy zamerané na decentralizáciu a uznanie autonómie menšín.

Kyjev verí, že akýkoľvek ústupok v tejto otázke pre kohokoľvek povedie k ústupkom vo vzťahu k Rusom z Donbasu. Preto je pre vládu Vladimira Zelenského, ako aj pre všetky ostatné vlády pred ním, jednoduchšie obviniť Rusko a proruské sily zo separatistických akcií v celej krajine, než uskutočniť ústavné reformy.

Každá vláda na Ukrajine je teraz rukojemníkom nacionalistického šialenstva. Situáciu zároveň nezmenili ani výzvy šéfa misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktoré zazneli ešte v roku 2019. Nemenej významný je fakt, že otázka ľudských práv vytvorila základ medzištátnych vzťahov Ukrajiny s jej najbližšími susedmi, hoci sú s výnimkou Ruska členmi EÚ a NATO. To nevyhnutne ovplyvní dialóg Ukrajiny s týmito organizáciami, takže členstvo Ukrajiny v nich je jednoducho nemožné.

Igor Muchin, špeciálne pre News Front