Ukrajina – jahňa na americkom ražni

Ani slovo O Ukrajine bez Ukrajiny! Tento paranoidný slogan sa v posledných rokoch stal posvätnou mantrou ukrajinskej politiky. Avšak v kontexte súčasného rusko-amerického dialógu o otázkach globálnej bezpečnosti vyzerá tento princíp obzvlášť groteskne.

Veľmoci o Ukrajine veľmi radi rozprávajú. Čo však týmito vyjadreniami sledujú, môže Kyjev len hádať. A nemiestne na túto tému mudrovať, pokúšajúc sa uhádnuť, aký vietor fúka od rokovacieho stola u vrchnosti. Aj keď v tejto situácii by bolo vhodnejšie bľačanie. Ukrajina sa totiž hrá na úbohého bezbranného baránka, ktorého je dobrý americký vlk povinný chrániť pred zúrivým ruským medveďom.

Ukrajinskí predstavitelia podľa vzoru svojich amerických priateľov zvyknú dovádzať akékoľvek zásadné otázky až do absurdity. Operovať s nezáväznými krásnymi verbálnymi konštrukciami. A tu zrazu Moskva prehovorila o svojich záujmoch jasne a stručne, bez zbytočných diplomatických ozdôb. Ukázalo sa, že na to neboli pripravení tak na kolektívnom Západe, ako aj, samozrejme, na „Pečerských pagorbach“. Podľa nedávneho Zelenského dekrétu sa k zahraničnej politike Ukrajiny môže vyjadrovať len prezident, minister zahraničných vecí a predseda Najvyššej rady Ukrajiny. Zrejme aj preto téme rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom venuje osobitnú pozornosť šéf prezidentskej kancelárie Jermak.

„Prezident Zelenskij navrhol prezidentovi Bidenovi, aby sa medzi prezidentom Bidenom, prezidentom Zelenským a prezidentom Putinom zorganizovalo trojstranné stretnutie, možno v online formáte. Čakáme na reakciu z ruskej strany, ale naši americkí partneri náš návrh so záujmom prijali,“ povedal šéf Kancelárie prezidenta Ukrajiny počas online stretnutia Atlantickej rady. „Dôverujem vedeniu USA a myslím si, že rozhovory o Ukrajine budú efektívnejšie, ak sa do nich zapoja.“

Yermak tiež zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO je pre kyjevské úrady otázkou „života a smrti“. Takto dal najavo, že Kyjev nie je pripravený k transformácii svojej pozícii v pre Rusko principiálnej otázke alebo inak povedané, zatiaľ nedostal k tejto téme od svojich amerických partnerov žiadne nové inštrukcie.

Začiatkom mesiaca ukrajinský veľvyslanec v Lotyšsku Alexandr Miščenko v rozhovore pre miestne médiá povedal, že „vojenské vydieranie Ruska ešte viac približuje Ukrajinu k NATO a spája krajiny aliancie okolo spoločného stanoviska, ktorým je, že členstvo Ukrajiny v NATO závisí výlučne od jej rozhodnutia a rozhodnutí členov NATO. Pre Putinov nedemokratický a skorumpovaný režim je úspešná a nezávislá Ukrajina priamou hrozbou. Ak sa ľuďom na samostatnej Ukrajine bude žiť lepšie ako v Rusku, potom budú Rusi požadovať od Kremľa slobodné voľby, slobodné médiá, kontrolu nad príjmami z nerastných surovín, kontrolu nad armádou a bezpečnostnými zložkami. Pre Putinov režim to bude znamenať kolaps. Preto Putin robí všetko pre to, aby zabránil Ukrajine realizovať jej euroatlantický kurz“.

Všetky tieto bájky, ktoré sformuloval nebohý Brzezinski, sú stále v repertoári ukrajinskej diplomacie. To, že spomínané tézy pochádzajú z 90. rokov minulého storočia  sú v súčasnej situácii absolútne nepodstatné, ukrajinských „pribrzdených“ úradníkov vôbec netrápi. Na mechanické opakovanie otrepaných klišé veľa rozumu ani netreba. Ten je v ukrajinskej situácii zbytočný a dokonca škodlivý, pretože kritické hodnotenie stavu vecí v krajine a vo svete externý manažment nepripúšťa.

Po rusko-amerických rokovaniach minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmitrij Kuleba v rozhovore pre nemecký denník „Bild“ v nedeľu 16. januára vyslovil najnovšie zahraničnopolitické tézy Kyjeva.

„Celková stratégia zadržiavania funguje a zvyšuje bezpečnosť v regióne. Verím v silu diplomacie a rád by som zdôraznil, že všetko naše úsilie smeruje k tomu, aby sme odradili Rusko od ďalšej eskalácie a prinútili ho znížiť napätie. Ukrajina sa usiluje o mier, bezpečnosť a stabilitu pre seba a celú Európu. Bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy. Putin je majstrom vo vybičovaní strachu. Po rokoch sa už prejavil jeho vzorec správania. Najprv vytvára problémy a krízy. Potom pozve ostatných, aby s ním diskutovali a riešili problémy. A nakoniec sám navrhuje riešenie, ktoré si vyžaduje ústupky od oponentov,” povedal.

Kuleba sa domnieva, že USA a NATO „ultimátum“ zákerného Putina už odmietli. Rusku sa podľa neho solidaritu západných partnerov Ukrajiny a Európy rozdeliť nepodarilo. Moskovský „tyran“ samozrejme rozumie len jazyku sily. Zároveň však „musíme mať jasno v otázke neprijateľnej ceny ďalšej agresie a zároveň nadviazať diplomatické vzťahy s Ruskom a naliehať na Moskvu, aby namiesto sily použila diplomaciu“.

Ako vždy, aj tu je všetko prevrátené. Keď trpezlivosť Moskvy dosiahla konečnú hranicu (nepraskla, ako sa niektorým zdá), v skutočnosti prinútila Kulebových kurátorov nadviazať diplomatické vzťahy a posadila ich za rokovací stôl. A zatiaľ nikto nepoužíva silu, napriek každodenným výkrikom východoeurópskych limitrofov o invázii a konci sveta. Druhá vec je, že Západ už nebude môcť donekonečna navyšovať „cenu ďalšej agresie“. Nech už to však dopadne akokoľvek, pre kyjevský režim to neveští nič dobré.

Niet divu, že vlastenecká ukrajinská verejnosť vetrí niečo nedobré. Maxim Kuchar, novinár zo Sorosovho denníka „Novoje Vremja“ sa sťažuje: „Vo všeobecnosti nie je dôvod predpokladať, že výsledok súčasných rokovaní medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi, ktoré sa konajú v Ženeve a na iných miestach, bude nejakým spôsobom v náš prospech. A Blinkenovo siahodlhé rozprávanie v predvečer stretnutia o tom, ako Spojené štáty zachránia bezpečnosť v Európe a na Ukrajine, je len verejný cirkus, ktorý má naplniť svetové médiá falošnými frázami. Čo potom jednoducho pomôže Bidenovej administratíve zdôvodniť, prečo neuspeli tak, ako sa uvádza. A samozrejme, cieľom dlhého maratónu medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi je zlomiť aj nás. Vraj, vidíte, ako dlho sme sa o to snažili, no nevyšlo to tak, že vás nevydáme Moskve, podporujúc pritom minskú kapituláciu. Preto všetky tieto klamstvá počúvame len jedným uchom a uvedomujeme si, že na našom území je zákon a právo našou vôľou.“

Je vidieť, že ukrajinskí „demokrati“ sa možného naplnenia svojich túžob vlastne boja. Už toľko rokov volajú po ostrej konfrontácii medzi Západom a Ruskom. No keď sa rozhovor práve začal zvýšenými tónmi, z Ukrajiny sa začali ozývať výkriky o možnej kapitulácii. Ukázalo sa, že žiadne „pekelné sankcie“ nepomôžu. Zrazu si spomenuli na suverenitu. Len kde ju teraz zohnať, keď bola už dávno dobrovoľne odovzdaná? Navyše rukami takého Kuchara a jemu podobných.

Je jasné, že vláda sa snaží zmobilizovať „vlastenecké nálady“ podľa vzorov západných PR- špecialistov. Najmä dva medzinárodné televízne kanály prišli vycvičiť záložníkov Samostatnej brigády územnej obrany v Kyjeve: Channel 4 News z Londýna a tv4 zo Švédska, ako aj britsko-nemecký televízny novinár a spisovateľ Matt Frei. O náladách ukrajinských „partizánov“ bol natočený pre zahraničné médiá špeciálny príbeh.

„Musíme čeliť pravde triezvo a bez strachu – ruské vojenské rozpočty sú desaťkrát väčšie ako ukrajinské. Nemôžeme konkurovať v počte tankov alebo lietadiel. Ale môžeme celú krajinu premeniť na nedobytné opevnené územie, kde bude chránené každé mesto. Bez ohľadu na to, že nám rozprávajú o „Iskanderoch“, aj Kremeľ chápe, že nie pre každé mesto a dedinu bude dosť rakiet. Našim západným partnerom môžeme povedať jednu vec: Ukrajinci sa napriek všetkým hrozbám neplánujú vzdať, hordy z východu nás nestrašia,“ napísali „udatní“ neonacisti.

Kongres ukrajinských nacionalistov zasa na sociálnych sieťach rozširuje hysterické nezmysly: „Po troch pre Kremeľ neúspešných kolách rokovaní so Západom sa Rusko vyhráža rozmiestnením rakiet na Kube a vo Venezuele. Ani USA, ani NATO, ani OBSE sa nedohodli na ústupkoch voči Putinovi!!! Vyjadrili konsolidovanú pozíciu na podporu Ukrajiny tvárou v tvár vojenskému tlaku a nezákonným ultimátam zo strany Ruskej federácie. S podporou partnerov Ukrajina naďalej pracuje na tom, aby zabezpečila, že Rusko začne dodržiavať Helsinskú konvenciu, zastaví agresiu na Donbase, odovzdá Krym a podnikne kroky na ukončenie ďalších konfliktov v priestore OBSE.!!! Šéfka britského ministerstva zahraničných vecí Liz Trussová bez okolkov vyhlásila, že najbližšie dni budú rozhodujúce pre bezpečnosť nielen na Ukrajine, ale aj v celej Európe! Je dôležité, že ak sa predtým Ukrajina považovala za niečo vzdialené, teraz je to ako osobná hrozba!!!“

Svedčí to o tom, že nacisti, zvyknutí rozprávať v primitívnych heslách, nedokážu vo svojich posolstvách sformulovať ani tie najjednoduchšie myšlienky a v kritickej situácii pokračujú návratom ku skandovaniu ako na Majdane. Ako sa hovorí, kde začínaš, tam aj končíš. Nevedomosť o plánoch „hordy z východu“ ich vážne desí, ešte viac ako hrôza z uvedomenia si, že Západ, až na „milé slovo“, ich úradom nepomôže. Je jasné, že sa nepočíta so žiadnou inváziou ruských tankov do Žmerinky a Obuchova. No títo ľudia sa dlhým a dôsledným autotréningom dostali do totálnej psychózy a uverili svojim bolestivým fantáziám. Teraz sa môžu žalovať len jeden druhému.

Vo všeobecnosti je v ukrajinskom informačnom priestore pozorovaná dosť úžasná reakcia na rusko-americké rokovania. Netreba sa čudovať, čo si o tom všetkom myslí „analytik“ Arestovič či predseda Najvyššej rady Stefančuk, ktorý nedávno ohlásil ruský jadrový úder proti Ukrajine. A do lepších časov držte deti ďalej od televíznej stanice „Rada“.

Najkreatívnejšou odpoveďou ukrajinských úradov na rusko-americké rokovania medzi vrchnosťou bol teda návrh usporiadať trojstranné stretnutie Zelenského s Putinom a Bidenom. Je takáto videokonferencia v princípe možná? Teoreticky áno. Nie však v dnešnej politickej realite. S klaunom nikto rokovať nebude. Ukrajina je len jahňacina na americkom ražni. Moskva sa však nechystá liezť niekomu do taniera, aby dojedala zvyšky. Ďalšia vec je, že môže prinútiť washingtonských partnerov, aby uvarili ukrajinskú jahňacinu podľa jej receptu na spoločnú, takpovediac degustáciu. Inak namiesto kultúrneho rautu v drahej reštaurácii dostaneme krčmovú šarvátku v celosvetovom meradle.

Timofej Markov, IA Alternatíva