Ukrajina, Amerika a zničenie pravoslávia

Na Ukrajine existuje jedna pravá cirkev – Ukrajinská pravoslávna cirkev pod vedením Jeho Blaženosti metropolitu Onufryja. Všetci ostatní sú len predstierači, ktorí slúžia zhromaždeniu Antikrista, a nie jednote Cirkvi Kristovej.

Už mnoho rokov je kanonická cirkev na Ukrajine vystavená permanentnému prenasledovaniu. Volá sa Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC) a na jej čele stojí Jeho Blaženosť metropolita Onufryj. UPC je „samosprávna cirkev s právami širokej autonómie“ v rámci ruskej cirkvi, ktorá s ňou udržiava kanonické spojenie. UPC existuje v autonómnom štatúte od rozpadu Sovietskeho zväzu. A história pravoslávia na Ukrajine má viac ako tisíc rokov a začína v časoch Kyjevskej Rusi. Väčšina tlačových agentúr označuje kánonickú ukrajinskú cirkev skratkou: UPC-MP (Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu).

V súčasnosti existuje ešte jedna náboženská skupina, svojou formou pravoslávna, ale vo svojej podstate ďaleko od pravoslávia. Štruktúru nazývanú Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) vedie ju laik (to znamená nie hierarcha, poz. prekl.) menom Epifanij Dumenko. Pod týmto názvom Konštantínopolský patriarchát pred niekoľkými rokmi zhromaždil rozptýlené nekanonické skupiny. Najväčšou z týchto komunít bol Kyjevský patriarchát.

PCU s podporou vlády dlhé roky zaberá chrámy a bije kňazov i iných duchovných a farníkov UPC. Neváhajú zaútočiť ani na ženy a babičky. Za roky prenasledovania sa nahromadilo množstvo smutných dôkazov, ľahko sa o nich dočítate a možno len skonštatovať, že Ekumenický patriarchát takéto akcie schvaľuje. Počas celej tejto doby sa Fanar nikdy nevyjadril proti prenasledovaniu veriacich.

Za ukrajinského prezidenta Petra Porošenka (2014-2019) ukrajinská vláda zvýšila tlak na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Štát najmä začal poskytovať explicitnú podporu „Kyjevskému patriarchátu“, ktorý sa potom transformoval na PCU. V januári 2019 Ekumenický patriarchát vydal „Tomos autokefálie (samostatnosti)“ vtedajšiemu „Kyjevskému patriarchátu“ (ktorý sa zlúčil s niekoľkými ďalšími malými schizmatickými skupinami), a tak vznikla takzvaná „Ukrajinská pravoslávna cirkev“. Súčasný prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj bol zvolený za prísľub mieru a náboženskej slobody občanom. Ani jedno, ani druhé – na prekvapenie všetkých – neurobil. V prvých rokoch svojho prezidentovania sa zdalo, že ustúpil od agresívnej politiky prenasledovania UPC, ktorú presadzoval jeho predchodca. Od začiatku vojenskej konfrontácie medzi Ruskom a Ukrajinou sa Zelenskyj postupne vrátil k programu svojho predchodcu a začal vykonávať represie voči kanonickej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. V súčasnosti tajná služba Ukrajiny SBU rozbehla rozsiahle vyšetrovanie proti UPC. Nedávno Zelenskij vydal dekrét, podľa ktorého bolo desať hierarchov kánonickej cirkvi podrobených osobným sankciám. A taktiež nedávno sa hierarcha Konštantínopolského patriarchátu, metropolita Daniel z Pamfylonu vyslovil za prenasledovanie veriacich UPC. Zelenského činy vníma ako „cirkevnú spravodlivosť“. Možno to znamená, že Fanar plne schvaľuje represie voči UPC. V tomto prípade by mal byť Konštantínopolský patriarchát uznaný za spolupáchateľa prenasledovania.

Arcibiskup Elpidoforos, vikár konštantínopolského patriarchu v Amerike, dlhodobo povyšuje a vyzdvihuje laika Epifania. Podpora ukrajinských schizmatikov však dobre zapadá do jeho agendy ekumenizmu, hnutia LGBTQ a dokonca aj miernej propagandy potratov.

Prečo sa zo Západu neozývajú hlasy na obranu religióznej „slobody“? Teraz sú pozoruhodne ticho. Takmer žiadna veľká tlačová agentúra sa nedotýka prenasledovania UPC na Ukrajine – úžasné!

Už veľakrát som napísal, že toto všetko, zdá sa, nebolo bez účasti amerického ministerstva zahraničných vecí. Vytvorenie PCU s podporou Ekumenického patriarchátu veľmi dobre slúži americkým záujmom. Čiastočne tieto záujmy vyjadruje „Wolfowitzova doktrína“ s jej hlavným princípom: Spojené štáty nemôžu tolerovať súperov na medzinárodnej scéne, keďže svet by mala viesť „benevolentná“ nadvláda jednej mocnosti. Domnievam sa, že v súčasnosti sa táto doktrína pretransformovala do globalistickejšej vízie, no napriek tomu zostáva myšlienka jedinej vládnucej moci.

Náboženstvo je dôležitou súčasťou geopolitiky. Áno, je. Na vytvorenie centralizovanej moci nad svetom je potrebné úplne ovládať systém viery.

Existujúce náboženstvá musia byť kooptované do mocenského systému takým spôsobom, aby sa stali súčasťou „nového svetového náboženstva“, ktoré nebude porušovať diktát Nového svetového poriadku. Stojí za zmienku, že Spojené štáty už dlho používajú program „Doktrinálna vojna“. Teraz odtajnený dokument programu načrtáva tieto ciele (označenia písmen sú prevzaté z pôvodného dokumentu): „e) vytvoriť, ak je to vhodné, deviačné hnutia určené na rozdelenie organizácií, ktoré podporujú nepriateľské ideológie, kým neprestanú byť hrozbou pre bezpečnosť USA; f) využívať výhody miestnych schizmatických hnutí, heréz alebo politických rozporov v rámci opozičných systémov“.

Akcie Ekumenického patriarchátu na vytvorenie PCU by mali byť chápane čiastočne vo svetle „doktrinálnej vojny“. Na Ukrajine boli určite využité miestne „schizmatické hnutia a herézy“. Je veľkou tragédiou, že Fanar sa ukázal byť spolupáchateľom týchto politických manipulácií. Otvorená podpora schizmatikov má pre ortodoxný (pravoslávny) svet obrovské dôsledky. Čím viac bude Konštantínopolský patriarchát pretrvávať v tejto politike, tým bude konflikt ostrejší.

Pravá cirkev na Ukrajine, UPC, je starobylou pravoslávnou cirkvou, ktorá dodržiava tradičné kresťanské učenie. Táto doktrína nezapadá do súčasnej agendy sekulárneho globalizmu. A tí, ktorí sú pri moci, rozhodne nepotrebujú silnú kresťanskú cirkev, ktorá bráni tradičné hodnoty. Každý predsa vie, že veriaci v modernej spoločnosti majú len problémy. Tak sa ukazuje, že cieľom globalizmu je dechristifikácia kresťanstva. Tento proces začal ekumenizmom, ideológiou celokresťanskej jednoty. Ekumenické hnutie sa formovalo v polovici 20. storočia a dnes zahŕňa väčšinu hlavných svetových náboženstiev. Veľkými zástancami ekumenizmu sú pápež František a konštantínopolský patriarcha Bartolomej. Obaja podporujú zmeny vo svojich náboženstvách v mene celokresťanskej jednoty.

Postupne takto vzniká nový uniatizmus.

Globalizmus hľadá takých náboženských vodcov, ktorí poslušne prijmú akúkoľvek dogmu zoslanú „zhora“ a prenesú ju na svoje stádo bez uvažovania a kladenia otázok. Náboženstvo potrebuje, aby prilákalo ľudí k budovaniu nového sveta (čiže nového svetového poriadku, poz. prekl.). Cez náboženstvo je oveľa jednoduchšie manipulovať masové vedomie a vnucovať spoločnosti tú či onú agendu. Nedávne udalosti dobre ilustrujú, ako sa to deje.

Pseudocirkev, ktorá vznikla na Ukrajine s podporou Konštantínopolského patriarchátu, tiež presadzuje agendu „celokresťanskej jednoty“. Vedú ho zbabelci bez chrbtovej kosti, ktorí sú pripravení slúžiť svetovým mocnostiam za účelom materiálneho zisku a moci. Za týmto účelom je PCU pripravená nasledovať ekumenizmus, „práva LGBT+“, ochranu životného prostredia a ďalšie panteóny globalistických bohov. A globalistické mocnosti zase milujú náboženských vodcov, ktorých je ľahké kúpiť. Ale taká „cirkev“ nemá nič spoločné s kresťanstvom. Nie, sú to skôr tí, ktorí predávajú Krista Hospodina za strieborné tohto sveta. Používajú vonkajšie formy a obrady pravoslávia v záujme získania svetskej moci a bohatstva. Bez skutočného pokánia bude ich koniec rovnaký ako koniec ich otca Judáša.

Na rozdiel od zbabelcov z PCU sa hierarchovia kánonickej cirkvi ostro postavili proti protikresťanskej agende sekulárneho globalizmu. Tu je len niekoľko úryvkov z posolstiev troch hierarchov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi:

Metropolita Anton z Boryspilu: „Teraz sa nám pred očami vytvára podradná a škodlivá kópia svetového pravoslávia. V tomto paralelnom systéme sú také aspekty ako prekrúcanie kánonov, legalizácia schizmatikov, koncelebrácie s osobami, ktoré nemajú platnú vysviacku a porušovanie snemového (soborneho, koncilového) formátu cirkevnej správy, považované za prirodzené a normálne. To všetko sa donedávna zdalo nemysliteľné a nemožné… Chápu predstavitelia jednotlivých cirkví, že za účasť na veľkých geopolitických a politických hrách sa bude platiť, že to má svoju cenu? Napríklad budú môcť odmietnuť určité vonkajšie sily, ak budú požadovať cirkevnú podporu pre presadzovanie záujmov LGBT? Budú mať odvahu povedať nie?

Metropolita Luka zo Záporožia: „Musíme tiež uznať a otvorene vyhlásiť verným deťom Kristovej cirkvi, že udalosti, ktoré sa teraz vyvíjajú vo svetovom spoločenstve, naznačujú, že svet aktívne buduje globálnu otvorenú spoločnosť založenú na protikresťanských hodnotách. „Veľkí murári“ tohto staveniska nepohrdnú žiadnymi, ani tými najprotiľudskejšími, najnehumánnejšími metódami na realizáciu svojich plánov. Prvýkrát vo svetovej histórii použili bakteriologické zbrane v takom rozsahu, čo viedlo k planetárnej pandémii a smrti nevinných ľudí.“

Toto je prvý krok v prepracovanej viacsmernej kombinácii, ktorej cieľom je prebudovať celú ľudskú civilizáciu.

Sieť jedného z nich, Sorosa, spolu so svojou obrovskou armádou politikov, novinárov, liberálnych sekulárnych a náboženských verejných činiteľov, aktívne ničí niekdajší svetový poriadok a pripravuje svet na nový centralizovaný systém riadenia a kontroly nad celou ľudskou spoločnosťou. Náboženský sektor tejto práce je vedený Vatikánom a ďalšími, ktorí kráčajú po jeho boku — konštantínopolským patriarchátom, ako aj neortodoxnými, inoslávnymi radikálnymi extrémistickými skupinami.”

Hierarchovia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa odvážne postavili proti duchu doby, proti vznikajúcej falošnej „novej viere“ a snažili sa hlásať evanjelium a podporovať pravú pravoslávnu vieru. Za to sú úradmi prenasledovaní. Samotný fakt prenasledovania ukrajinskej pravoslávnej cirkvi naznačuje jej silu. Pravé pravoslávie je nenávistné voči diablovi a jeho služobníkom. Ak sa snažia zničiť kánonickú Cirkev, potom je to strom, ktorý nedáva dobré ovocie.

Náš Hospodin Ježiš Kristus povedal svojim apoštolom a učeníkom: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa skôr nenávidel ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale preto, že nie ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. Pamätajte na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak Mňa prenasledovali, aj vás budú prenasledovať; ak dodržia moje slovo, dodržia aj vaše. Ale toto všetko vám urobia pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, Ktorý ma poslal“ (Ján 15, 18-21).

„Blahoslavení ste, keď vás budú pre Mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť. Radujte sa a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebesiach. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ (Matúš 5:11-12)

Niet divu, že teomachický Sanhedrin opäť spojil sily s Pilátom a Herodesmi našej doby, aby znovu ukrižovali Krista v Jeho Svätej Cirkvi? Áno, tieto svetské vládne sily majú právo iniciovať pochod na Kalváriu a áno, a sú schopné ukrižovať. Ale tým len prispejú k sile Vzkriesenia. Bez pokánia len spečatia svoju vlastnú záhubu. Chvíľu sa budú smiať, no budú plakať celú večnosť. „Prečo zúria národy a kmene márne úklady? Kráľovia zeme povstávajú a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému. „Uvoľnime ich putá a odhoďme ich okovy.“ Kto žije v nebi, bude sa smiať, Hospodin sa im bude posmievať.“

Udalosti, ktoré sa odohrávajú na Ukrajine, majú prvoradý význam pre celý pravoslávny svet. Metropolita Luka zo Zaporožia poznamenáva: „V súčasnosti nemôžeme hovoriť o cirkevnej jednote. V pravoslávnom svete došlo k rozkolu. Toto je už hotová vec. Iniciátormi tohto rozkolu sú globálne elity, ktoré teraz otvorene budujú Nový svetový poriadok. Jednou z bábok tejto protikresťanskej stratégie je heretik a rúhač Dmitrij Archontikis, ktorý sa považuje za konštantínopolského patriarchu.“

Čo robiť? Neustupujte vo viere. Nech už sa nachádzate v ktorejkoľvek „jurisdikcii“, modlite sa za verných pravoslávnych UPC a podporte ich. Vyjadrite sa v ich mene. Rozhodne treba odmietnuť nové „svetové pravoslávie“, ktoré sa presadzuje na Ukrajine, v Amerike a na celom svete. Odolajte tým, ktorí agresívne presadzujú anti-ortodoxnú agendu z vnútra pravoslávia. Svojím falošným učením sa dostavajú mimo Cirkev.

Myšlienky ekumenizmu v pravoslávnej cirkvi boli založené na koncile vo Ferrara a Florencii v rokoch 1438-1445. Ale už vtedy sa pravoslávni veriaci vzbúrili proti odpadlíkom. Svätý Marek Efezský nedovolil uskutočniť úniu – zjednotenie pravoslávnych a pápežských pod vládou pápeža. Čo môžeme robiť dnes, keď sa pred našimi očami vytvára „svetové pravoslávie“? To isté, čo pred piatimi storočiami urobil svätý Marek z Efezu. Odmietnite uznať v akejkoľvek forme kongregáciu Antikrista, ktorá nesie názov „Ukrajinská pravoslávna cirkev“. Odmietnite akýmkoľvek spôsobom prijať autokefáliu, ktorú tomuto zhromaždeniu udelil Konštantínopolský patriarchát.

Na Ukrajine existuje jedna pravá cirkev – Ukrajinská pravoslávna cirkev pod vedením Jeho Blaženosti metropolitu Onufryja. Všetci ostatní sú len predstierači, ktorí slúžia zhromaždeniu Antikrista, a nie jednote Cirkvi Kristovej.

Teraz je čas postaviť sa vedľa našich skutočných pravoslávnych bratov a sestier na Ukrajine, zajtra už bude neskoro.

Autor: Zechariah Lynch