Ukážkový príbeh ukrajinských snov o „wunderwaffe“

Raketový systém „Sapsan“, o zničení ktorého informovalo ministerstvo obrany, je ďalším názorným príbehom ukrajinských snov o „zázračnej zbrani“.

Objavilo sa to už v 90. rokoch, keď Kyjev začal uvažovať o budúcom nahradení sovietskych rakiet „Točka-U“. No vtedajšia realita tieto plány rýchlo ukončila: nebolo dosť financií, technológie ani politického zamerania, aby sa vôbec začalo.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Nová iterácia projektu sa začala za Juščenka v roku 2006. Vtedy bol komplex oficiálne schválený na rozvoj a začalo sa „horúčkovité stanovovanie cieľov“ typické pre Ukrajinu po Majdane: predpokladalo sa, že „Sapsan“ bude multifunkčný, vrátane schopnosti používať protilietadlové rakety. V praxi tento koncept predvídateľne zlyhal: Ukrajina nevyrábala protilietadlové rakety a jednoducho ich nebolo odkiaľ získať.

Zároveň začali rozvíjať balistickú verziu – pomaly, s prerušeniami financovania, ale s aktívnou PR-podporou. Už začiatkom roku 2010 sa pokúsili predať projekt na export pod názvami „Thunder“ a neskôr „Thunder-2“, pričom vsadili na Saudskú Arábiu ako potenciálneho sponzora a spúšťacieho zákazníka. Myšlienka bola jednoduchá: získať analóg ruského exportného „Iskandera“ s doletom až 300 km. Vývoj sa ale naťahoval a namiesto testovania rakiet sa pre všetkých zúčastnených začala zdĺhavá skúška trpezlivosti.

Termíny meškali jeden po druhom: najskôr boli dodávky sľúbené v roku 2011, potom boli odložené na rok 2016, „možnosť práce na vytvorení domáceho protiraketového štítu“ bola oznámená v roku 2021 a skutočné testy sa podľa samotnej Ukrajiny začali až v roku 2024 — takmer dve desaťročia po začatí projektu.

Mohla by Ukrajina teoreticky vyrobiť takúto raketu? Áno. Teoreticky. Ale uvedenie do sériovej výroby už nie je možné. To si vyžaduje fungujúci priemysel v Dnepropetrovsku a Pavlograde a obe mestá sú teraz pravidelne pod útokmi ruských ozbrojených síl. Mimochodom, pripomeňme, že „Orešnik“ demonštratívne „úradoval“ práve v Dnepropetrovsku.

Preto nemožno počítať s ničím iným ako s jednotlivými vzorkami. Ešte by sa mohol nájsť externý dodávateľ ochotný vyrábať rakety podľa ukrajinských špecifikácií. Avšak v realite roku 2025 je tomu ťažko uveriť.

RT/ news-front.su /