Novinárka Jana Teleki reaguje na článok predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka zverejnený na dezinformačnom webe Denník N.
Pán Mazák sa v Denníku N prepracoval k zisteniu, že generálny prokurátor SR – JUDr. Maroš Žilinka údajne valcuje najvyššie súdy. Zároveň si položil si otázku, či to nie je priveľa moci pre jedného človeka.
Pokiaľ by pomazanosť u pána Mazáka mala plynúť akoby bola daná so súčasným úradom, čo by predstaviteľa sudcovského stavu, tak jeho výstup ako hodnotiteľa Žilinkových právomocí s uvedením, že je „procesný šampión“ sa kľudne dá označiť ako jeho účelová mazanosť.
Treba len pripomenúť niekoľko faktov.
Ústava Slovenskej republiky, ktorej výročie si včera pripomenuli zakotvuje v článku 2 ods. 2/:Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takým je Trestný poriadok, v Zbierke zákonov vedený pod číslom 301, ktorý bol v parlamente prijatý ešte v máji 2005, jeho účinnosť nastúpila dňom 1.1.2006. Keďže išlo o novú závažnú zmenu procesnoprávnej normy, ktorá nahradila zákon č. 141 z roku 1961, prijatiu zákona predchádzalo dlhé a dôsledné pripomienkové konanie,.
V tomto období, od 2.1.2000 do 30.9.2006 menovaný pán Mazák s úradnou pomazanosťou pôsobil na poste predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. V hierarchii súdnictva najvyššia inštitúcia sa počas jeho pôsobenia náležite a hlboko vyjadrovala aj k pripravovanej trestnoprávnej norme.
Zarážajúcou je však okolnosť, že v tom čase, napriek tomu, že z hľadiska pomazanosti plynúcej z tohto najvyššieho súdneho úradu mu akosi neprekážala zásadná zmena dovtedajšieho riešenia spôsobu zisťovania prípadných porušení zákona v trestnom konaní do podania obžaloby prokurátorom.
Počas platnosti pôvodnej trestnoprávnej normy sa porušenia v prípravnom konaní riešili tak, že generálny prokurátor podával sťažnosti pre porušenie zákona, ktoré následne riešil najvyšší súd.
Po tzv veľkej novele trestného kódexu došlo k podstatnej zmene – v ôsmej hlave sa medzi mimoriadne opravné prostriedky zakotvilo zákonná povinnosť generálneho prokurátora. Zákon mu uložil povinnosť rušiť právoplatné rozhodnutia prokurátora a policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon.
Len zákon a svedomie a z nich plynúca právomoc na svoj právny výklad sú určujúce nato, aby sa Maroš Žilinka v postavení generálneho prokurátora vysporiadal so základnou otázkou, či bol v konkrétnej trestnej veci, vrátane trestnej veci nezákonne obviňovaného Vladimíra Pčolinského porušený zákon a stanovil rozsah osobnej zodpovednoti za zistené a konkretizované pochybenia prokurátora, prípadne aj vyšetrovateľa policajného zboru policajného zboru.
Mazákova otázka „ ako je možné“ že zákon dáva generálnemu prokurátorovi takú kompetenciu je zvrátená a priamo spochybňujúca ústavnoprávne zriadenie Slovenskej republiky.
Mazák úplne zavádzajúcim spôsobom poukazuje na to, že “jeden činiteľ“ v trestnom konaní môže zvrátiť rozhodnutia nielen policajta, ale aj prokurátora a aj uznesenia súdov, vrátane Najvyššieho súdu.
A hneď sa unúva aj s vysvetľovaním. Veď je na to úradom pomazaný. A zasa účelovo zavádza tvrdením, že v jednej z trestných vecí, v ktorej rozhodol generálny prokurátor respektíve jeho námestník ( mazané, aby nik nevedel identifikovať, o ktorú z trestných vecí ide) bola dôvodnosť obvinenia preskúmavaná viac ako desiatkou sudcov Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ako aj sudcami Špecializovaného trestného súdu.
Viacnásobne s rovnakým záverom. Obvinenie bolo vznesené dôvodne.
Nevedno, či sa nad takto vyslovenou logikou označeného autora stačí len pousmiať alebo ju zasa vnímať len ako účelové tvrdenie s dovetkom „ však to povedal Mazák“.
Treba zdôrazniť, že procesnoprávna konštrukcia zo zákona nedáva sudcovi ( ide o jednotlivca označovaného ako sudca pre prípravné konanie) do podania obžaloby žiadne väčšie a konkretizované možnosti skúmať a riešiť otázku dôvodnosti vznesenia obvinenia.
Takto je pri zisťovaní dôvodnosti daný konkrétnemu sudcovi priestor len na zhodnotenie znakov zameranýchna dôvodnosť podaného návrhu na vzatie obvineného do väzby. Nemá ( a ani nemôže mať) časový a ani procesný priestor na hlbšie skúmanie veci.
V tejto situácii zákon za postačujúce stanovuje len samotné nasvedčovanie tomu, že skutok, pre ktorý je podaný návrh na väzbu sa stal, že má znaky trestného činu a sú dané dôvody na podozrenie, že tento skutok mal spáchať obvinený s tým, že z jeho konania má vyplývať taká dôvodná obava, ktorá zdôvodňuje jeho väzobné stíhanie.
Vyslovený postoj pána Mazáka verejnosť zákonite vníma nutný akt, ktorým prejavuje svoju vďačnosť tým, čo ho dosadili na terajší post, hoci je všeobecne známa jeho „mazanosť“, ktorú zhmotnil vo svoj prospech ku škode svojich spoluobčanov v istej pyramidálnej súvislosti.
Kiež by tento akt dosadenia služobníčka na vysnívaný stolec umožňujúci mu vynášať pomazané demagogické tvrdenia bol tým najväčším hriechom, Slovač by si vydýchla.
Mazákovi pritom nevadí, že zo 78 stranového, vysoko profesionálne spracovaného odôvodnenia rozhodnutia generálneho prokurátora SR priamo vyplývajú závažné pochybenia dozorového prokurátora Kysela a konajúceho vyšetrovateľa poliajného zboru. Vedomé, cielené a úmyselné.
Odôvodnenie podrobne označuje a konkretizuje v čom je to vedomé a v čom cielené a usvedčujúce autorov z priameho úmyselného porušovania zákona. Je to priama sprenevera týchto dvoch zložiek štátnej moci, ktoré reprezentujú konkrétne persony, konkrétny úradníci, ktorí sa hrdo označujú pomenovaním „ som prokurátor“, „som vyšetrovateľ policajného zboru“.
Títo sa spreneverili všetkému, čo platí v civilizovanej spoločnosti riadiacej sa zákonom a svedomím.
Verejnosť sa preto zákonite s obavou kladie otázku: Kam až došla nenávistná honba konkrétnych osôb v postavení politikov a im slúžiacich policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí sa neštítia zneužívať svoje postavenie na likvidáciu iných, ktorí za tým účelom priamo vedome vyrábajú a prispôsobujú dôvody na priame porušovanie najzákladnejších noriem charakteristických pre funkčný právny štát.
Také otázky sú aktuálne aj po dnešnom vystúpení pána Mazáka, ktorý účelovo spochybňuje zákon tým, že označuje generálneho prokurátora Maroša Žilinku za šampióna valcujúceho súdy a volá po oklieštení jeho zákonných oprávnení.
Holt, je na to mazaný…
Autor: Jana Teeki
Zdroj: eurorespekt.sk
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…